Duchovnú a odbornú záštitu nad podujatím poskytla Rada Konferencia biskupov Slovenska pre pastoráciu v zdravotníctve.

Podujatie začalo svätou omšou vo Farskom kostole sv. Martina, ktorú koncelebrovali kňazi nemocničnej duchovnej služby. Odborný program konferencie bol rozdelený do dvoch samostatných diskusných blokov a doplnený jedným intermezzom, ktoré bolo venované odkazu Sv. Hildegardy z Bingenu. Na žiadosť minuloročných účastníkov konferencie sa jej hlavnou odbornou témou stala problematika biopolitiky.

Táto téma bola predstavená ako rozmanitý, pestrý prúd odborných, vedeckých, politických aj sociálnych aktivít, v ktorých centre je podpora a ochrana života (bios). Predovšetkým, pochopiteľne, ľudského života, počnúc životom jednotlivca, rodiny, ľudských spoločenstiev, štátov i celej ľudskej rodiny. Zároveň však aj všetkého života na planéte Zem, chápaného v celej jeho druhovej, genetickej aj geografickej bohatosti. Táto naozaj rozsiahla téma sa na konferencii prezentovala so zameraním na situáciu a smerovanie dnešnej medicíny a zdravotníctva. Na Slovensku i v Európe, informovali organizátori konferencie.

Niektoré odpovede na otázku, ako biopolitika a bioetika ovplyvňujú našu dnešnú situáciu, priblížil prof. Jozef Glasa. Po definovaní základných pojmov a pripomienke prvej významnej medzinárodnej konferencie biopolitiky na našom území, ktorá sa pod titulom Spájajúce vody Dunaja uskutočnila v Bratislave už v júni 1997, sa venoval dvom, vysoko aktuálnym príkladom dnešnej biopolitiky.

Prvým bola globálna diskusia o zásahoch do ľudského genómu, ktorá sa mimoriadne zintenzívnila po správach o narodení prvých dvoch detí s umelo upraveným genómom v Číne v novembri minulého roku. Druhým bola problematika ochrany ľudského života v komplexnom, systémovom pohľade. Jej neodmysliteľné biopolitické aspekty si dnes vyžadujú, okrem mobilizácie a patričnej podpory dobrovoľníckeho aktivizmu, ich seriózne, systematické odborné a politické zvládnutie. Len tak sa možno pokúsiť účinne čeliť v súčasnosti akoby prevažujúcemu pôsobeniu thanato-politiky (gr. thanatos – smrť), ktorá je skutočnou antitézou prospešnej biopolitiky.

Ďalšou konkretizáciou dnešných možností (a mnohých úskalí) realizácie pozitívnej biopolitiky bol príspevok zameraný na oblasť zdravotníctva ako systému (MUDr. A. Hrádocký), ktorého hlavným poslaním je chrániť, prinavracať a podporovať zdravie jednotlivca i ľudskej populácie. Zdravotnícky systém však aj sám osebe môže trpieť rôznymi „chorobami“ a tak aj fatálne zlyhávať v plnení svojho poslania. Pritom stále väčší význam a úlohu zohrávajú činitelia a rozhodovacie procesy, ktoré sú určené na vytváranie patričných podmienok na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napríklad zdravotné poisťovne, výrobcovia a dodávatelia liekov, zdravotníckych pomôcok, materiálov, prístrojov a technológií, zdravotnícky manažment, počnúc tým najnižším až po jednotlivé úrovne výkonných a zastupiteľských orgánov, vlády a parlamentu).

Blok, ktorého súčasťou a podstatným obohatením bola živá a veľmi otvorená diskusia, uzatvárala úvaha o tom, či a ako by mohla dobrá pastoračná starostlivosť v nemocnici pomôcť politikom lepšie chrániť život (MUDr. A. Záborská).

Popoludňajší program konferencie uviedla prednáška o možnom prínose odkazu sv. Hildegardy z Bingenu pre dnešnú medicínu (MUDr. M. Kubjatková). V nasledujúcej odbornej diskusii sa poukázalo na potrebu jasného rozlišovania medzi duchovným a teologickým prínosom tejto veľkej osobnosti duchovného života a stredovekej kláštornej medicíny – a medzi jej možným prínosom pre oblasť súčasnej medicíny. Ten je potrebné vidieť najmä z historického hľadiska. Takzvanú „medicínu sv. Hildegardy“, napriek tomu, že obsahuje viaceré racionálne a dodnes platné odporúčania, nemožno, bez závažných odborných výhrad, odporúčať ako celok. Jej nekritické využitie, podporované prípadnými komerčnými záujmami, hrozí jej nežiaducim posunom až do oblasti alternatívnej (nevedeckej) medicíny či komerčného liečiteľstva.

Na záver konferencie sa pod záštitou Rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve (dp. J. Viglaš, prof. J. Glasa) uskutočnila panelová diskusia s kňazmi, ktorí vykonávajú pastoračnú službu v nemocnici (dp. J. Jendrejovský, dp. G. Glaser-Opitz, dp. R. Kopinec). Poukázala na nové potreby, možnosti a úlohy duchovnej služby, ktorá je náročným poslaním a mala by patriť medzi priority pastoračnej služby Cirkvi. Naliehavo sa javí potreba doriešenia viacerých konkrétnych, praktických otázok. Vrátane lepšieho definovania štatútu duchovnej služby zo strany zdravotníckeho systému, ale aj zo strany Cirkvi. Náročnosť duchovnej služby si žiada zabezpečiť nielen dobrý výber duchovných pre túto špeciálnu pastoráciu, ale aj ich potrebnú odbornú prípravu a kontinuálnu duchovnú, organizačnú, odbornú, aj ľudskú podporu. Rovnako je dnes nevyhnutné sa viac a systematicky venovať problematike dobrovoľníctva. Obetavá činnosť správne pripravených a dobre vedených dobrovoľníkov je na niektorých miestach už dnes – a v budúcnosti môže i má byť pre prostredie dnešnej nemocnice a jej pacientov veľkým prínosom.

“Popri odbornom programe pripravil dobre tím martinských organizátorov, dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, pod vedením MUDr. M. Kočišovej a J. Jendrejovského, pre účastníkov konferencie výnimočné, priateľské prostredie. Vrátane bezchybného organizačného zabezpečenia (a výborného občerstvenia). Významnou súčasťou podujatia tak bol aj priestor na osobné stretnutia a rozhovory účastníkov. Na neformálnu výmenu názorov a skúseností. To všetko prispelo k úspešnému priebehu odborne kvalitného a ľudsky i duchovne povzbudzujúceho stretnutia. Záznam odborného programu je dostupný na internetovej stránke Katolíckej zdravotníckej únie,” dodal v tlačovej správe Jozef Glasa.