Brusel, Bratislava, Budapešť 25. novembra 2014 (HSP/Foto:TASR)

V súčasnosti sa postoje odborníkov v EÚ rozdelili. Prví žiadajú zabezpečiť energetickú nezávislosť od Ruska, ale druhí naopak vyzývajú spolupracovať s východnou veľmocou. Prví žiadajú: „Reverz!“ a druhí prízvukujú „Južný prúd!“

Podľa autorov projektu plynovod Južný prúd zvýši energetickú bezpečnosť celej Strednej a Východnej Európy. Toto tvrdenie opakovali na nedávnej schôdzke aj ministri zahraničných vecí Ruska a Maďarska. Moskva a Budapešť potvrdili záväzky týkajúce sa výstavby tohto  plynovodu. Minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov prízvukoval, že v Európe už asi začínajú chápať celú dôležitosť tohto projektu. Podotkol, že bohužiaľ, zatiaľ to nechápu alebo nechcú chápať všetci.

S výstavbou plynovodu Južný prúd začali v decembri 2012. Plynovod povedie z Ruska po dne Čierneho mora do štátov Južnej a Strednej Európy. Prvý plyn cez nové potrubie plánujú dodať koncom roka 2015. Lenže po tom, ako dohodu o výstavbe plynovodu ratifikovali vlády a parlamenty účastníckych krajín projektu (medzi nimi Srbsko, Bulharsko, Maďarsko), do hry vstúpil Brusel a z európskej centrály zaznelo rázne „Nie“.

Právnici Európskej komisie našli legislatívne otázniky a oznámili, že tieto dohody narušujú predpisy EÚ. Experti však prízvukujú, že je to iba čisto politická hra. Začali sa naťahovačky okolo Južného prúdu, ktoré pokračujú už niekoľko mesiacov. Niektoré európske vlády snívajú o energetickej a teda aj plynovej nezávislosti od Ruska a robia všetko, aby zabránili realizácii nových projektov a zrušili spoluprácu s východnou veľmocou.

Tragické udalosti na Ukrajine prišli akurát vhod: vlády a politici, ktorí odmietajú spoluprácu s Ruskom, vytiahli eso z rukáva. Ešte tvrdšie žiadajú zrušiť viaceré projekty spolupráce a v prvom rade – projekt výstavby plynovodu Južný prúd. Preferujú sankcie, reverzy, odmietnutie starších dohôd, spolupráca im nevonia.

Triezvejšie hlavy prízvukujú, že by sa najprv Európska únia mala rozhodnúť, čo je v súčasnej mimoriadne komplikovanej situácii dôležitejšie: politika alebo ekonomika, sankcie alebo nové projekty, hádky alebo spolupráca. Varujú pred nadmerným politizovaním hospodárskych otázok. Poukazujú na to, že otázky energetickej bezpečnosti by bolo múdrejšie riešiť spoluprácou, nie sankciami.

Analytici poukazujú na to, že momentálne je politika na prvom mieste a na druhom – špecifické záujmy jednotlivých krajín. Nemecko ako najsilnejšia krajina EÚ poriadne tlačí na sankčnú pílu a správa sa ako bezvýznamný satelit Spojených štátov. Podobné správanie sa Nemecka, hlavne Angely Merkelovej je najväčšou záhadou „sankčno-plynovej“ kauzy. Spoluprácu s Ruskom odmietajú aj pobaltské štáty a Poľsko. Vlády týchto krajín, ako zdôrazňujú analytici, protiruskú politiku „majú v krvi“.

Na druhej strane sú krajiny, ktoré sú životné zainteresované na ukončení výstavby Južného prúdu. Majú záujem ako o ruský plyn, tak aj o hospodársku spoluprácu s Ruskom. Prízvukujú, že nejde o politiku, ale o ekonomiku. Ale je to hlas volajúceho na púšti. Sú to slabší hráči v porovnaní s Nemeckom, Veľkou Britániou, Francúzskom, Talianskom a pod. Snažia sa obhájiť výstavbu Južného prúdu, ale zatiaľ je to 50 na 50.

Odborníci poukazujú na to, že sa do projektu výstavby Južného prúdu zapojili viaceré krajiny. Napríklad, záujem na tom má dokonca aj Taliansko. Ešte väčší záujem má Rakúsko, Grécko, Srbsko, Maďarsko – čiže tie krajiny, cez územia ktorých povedie plynovod.

Maďarsko mieni začať výstavbu svojho úseku plynovodu Južný prúd na budúci rok napriek silnému tlaku zo strany EÚ a USA, ktoré trvajú na odmietnutí tohto projektu. Informoval o tom štátny tajomník pre otázky energetiky krajiny Andras Aradszki. Zdôraznil, že je to jediný spôsob ako zabezpečiť stabilné dodávky modrého paliva do Maďarska. Podčiarkol, že propagovaný a Bruselom podporovaný plynovod Nabucco možno nebude ani vybudovaný.

eu