Slovensko 30. septembra (HSP/Foto:HSP)
Najvyššou hodnotou je hodnota života
Pochod za život v Košiciach je realita. Svojou podstatou je to od roku 1989 najväčšie občianske zhromaždenie. V demokratickej spoločnosti je tento prejav veľmi dôležitý, vážny a mal by byť predzvesťou spoločenskej zmeny.
Aby sme si vzájomne rozumeli a mohli vedľa seba v pluralitnej spoločnosti existovať, najprv Vám chcem ujasniť a dať do poradia hodnoty, o ktoré nám v Košiciach išlo.
Najvyššou hodnotou života u ľudí zúčastnených na prvom národnom pochode za život je hodnota života a s ňou spojená ďalšia hodnota – zmysel života. Stálo im zato cestovať do Košíc z každého kúta Slovenska.
Sklamali sme sa v politikoch. Cirkev po niekoľkých rokoch snaženia pro-life hnutí tiež pochopila, odkiaľ treba začať. Super! Časť občianskej spoločnosti sa prebudila. Je to pre nás úspech, že celá táto milá akcia stála iba stotisíc eur, ktoré nešli z našich daní. V skúške obstáli všetci zúčastnení.
Ako pán Michal Hvorecký píše: „v tomto svete rozmach korupcie, vplyv peňažných skupín, nezamestnanosť, štátny dlh a chudoba“ to sú iba dôsledkom doby, v ktorej žijeme. Zídené zhromaždenie riešilo spoločenskú zmenu, nie jednotu mocných!
Sloboda! Myslíte si, že je to o interrupciách? O antikoncepcii? O dúhovom pochode? O registrovaných partnerstvách? NIE! Je to o ponuke životného štýlu a o voľbe, nie o zákonom stanovených spoločenských normách a konsenzoch postavených na konštitucionálnom liberalizme.
Viete o čo tu ide? Ide tu o veľa, ide tu o peniaze. Veď to, čo sa deje u nás a v globálnom svete, nie je nič nové. Je to len iba boj o peniaze a moc. Známe perpetuum mobile – kto má moc, má aj peniaze a kto má peniaze, má aj moc. Toto je Slovensko!
Košický pochod za život bol pochodom za život, nie proti nemu. Rozmach korupcie, bezohľadné ovládanie krajiny finančnými skupinami, rastúca nezamestnanosť a historicky najvyšší štátny dlh nie sú agendou kultúry života. Nech je to vám i nám jasné! Kým budeme tolerovať násilie a bezcitnosť na tých, ktorí sa nevedia brániť, nečudujme sa, že tolerujeme silných, ktorí majú moc a peniaze.
Umelý potrat je stále zlo, hoci je na historickom minime, ako o tom píšu odporcovia pochodu za život. Jeho následkami trpia aj ženy, ktoré samotné sú obeťami, ako ich nenarodené deti. Stretli ste sa niekedy so ženou po potrate? Aj s takou, čo bola znásilnená? Prečítajte si príbehy žien, ktoré sú zozbierané v knižke „Kto uverí mi?“. 15 rokov pomáhame konkrétnym ženám v ťažkých životných situáciách, aj tým, ktoré boli na potrate, ale výsledky nikoho nezaujímajú. Nie sú príťažlivé pre média, ani pre utilitaristické záujmy mocných a bohatých. Tí čo najviac kričia za možnosť voľby, koľkým konkrétnym ženám pomohli?
Vnútorné bolesti cirkvi účastníci pochodu neriešili. Toto riešili a riešia iné zhromaždenia. Kauza arcibiskupa Bezáka je svedomím cirkevnej hierarchie. Ani mocní nepili, nespievali. Hierarchická cirkev a Boží ľud sa v tomto prípade zjednotili na spoločnej vízii.
Dámy a páni, ktorí sa nestačíte čudovať o čo tu ide. Ide tu o civilizačný problém. Od politickej sily záleží, ako bude vyzerať Slovensko, Európa o niekoľko rokov.
Základné ľudské právo – právo na život sa stáva vecou dohody a voľby jednotlivca. Tvrdo sa presadzujú nové ľudské práva – práva LGBTIQA a ideológia rodovej rovnosti, ktorá už dávno nerieši zrovnoprávnenie mužov a žien. Sexuálna revolúcia oddeľuje sex od lásky a berie ho ako „národný šport“. Ide o bioetický zápas – antikoncepcia, umelé oplodňovanie a umelý potrat sú právom ženy, sú dokonca predmetom financovania z verejných zdrojov, z našich daní. Pojem spoločné dobro sa vytráca a akoby existovalo iba dobro jednotlivca, ktoré sa však relativizuje. Nový životný štýl, v ktorom je “všetko dovolené“, odmieta uznávať akúkoľvek mravnú autoritu. Kresťanstvo a tradície áno, ale len mimo verejného sektora a dosahu škôl. Vytvára vlastný mravný kódex pre túto dobu. To je to, o čo teraz ide.
Prosím, zachovajme si v tejto dobe zdravý rozum!
Marcela Dobešová, Fórum života