Trump zaviedol colné sadzby na európske produkty. O čo mu však ide ? „Chce predávať Európanom americkú geneticky modifikovanú kukuricu a steroidové bravčové a hovädzie!,“ upozornil exminister Juraj Draxler.
O čo sa snaží Biely dom v tlaku na Európsku úniu? Navarro odpovedal, že o to, aby EÚ dovolila “aby sme im predávali naše bravčové, našu kukuricu, naše hovädzie”.
Dokonca v rozhovore priamo spomenul, že problémom pre USA sú príliš vysoké potravinové štandardy, ktoré platia v EÚ.
Rozdiely v štandardoch
„Tak, a je to vonku. USA budú na EÚ v nadchádzajúcich rokovaniach tlačiť, aby nám smeli predávať geneticky modifikované rastliny,“ varuje Draxler.
Vysvetlil, že geneticky modifikované rastliny sú síce čiastočne v EÚ dovolené, ale len s veľkými obmedzeniami, oveľa väčšími ako v USA, a na rozdiel od USA má EÚ jasné štandardy informovania, ak niečo GMO obsahuje. Doplnil, že GMO kukurice sa v Európe pestuje len jeden druh, takže úrady a zákazníka nie je tak ľahké oklamať a nepestuje sa jej veľa.
Draxler však uvádza, že výraznejší rozdiel v štandardoch je pri mäse. „V EÚ je totiž zakázané dobytok dopovať steroidmi, v USA je to bežné. Ak teda Američania chcú vyvážať hovädzie k nám, môžu to robiť len so špeciálnymi certifikátmi, a je to prísne kontrolované. Tým pádom ho tu vyvážajú málo,“ vysvetlil.
Rovnako chlórovanie kuracieho mäsa je v EÚ zakázané, zatiaľ čo v USA je to bežná praktika. „Lebo majú naozajstné megafarmy, s mnohými choroboplodnými zárodkami, tak to riešia takto nahrubo. Mmimochodom, podľa čerstvých štúdií je to takmer určite rakovinotvorné,“ uviedol exminister.
Ďalej, Američania tiež masovo používajú kukuričný sirup, hoci sa dnes už vie, že výrazne prispieva k vzniku diabetu. „Podobne ako množstvo iných vecí, ktoré tiež napríklad rozvracajú črevnú mikroflóru a dnes už sa bezpečne vie, že sú zodpovedné za výzor Američanov, zvlášť chudobnejších vrstiev, ktorým sú preslávení po svete: 150-200 kilogramové ľudské “bečky”,“ uviedol.
O pesticídoch Draxler radšej ani nehovorí – to by bolo na dlho.
Nie všetci Američania však jedia spomínané svinstvá – ak na to majú, tak si kúpia produkty z menších, zdravších fariem. Lenže v mnohých oblastiach na kúpu kvalitnejších potravín ľudia nielenže nemajú financie, ale nemajú k nim ani prístup.
Tlak
„Ten tlak amerických oligopolov nie je v skutočnosti veľké tajomstvo. Napríklad sú dva dôvody, prečo sa od Brexitu až doteraz nepodarilo britským vládam uzavrieť dohodu o voľnom obchode s USA (napriek naivným sľubom naivnej verejnosti, ako to bude do pár mesiacov),“ uviedol Draxler.
Ako prvý dôvod uvádza tlak amerických lobistov pre zdravotné biznisy. Tlačia na to, aby im Briti otvorili svoj zdravotnícky trh, zrušením štátneho zdravotníctva. Druhým dôvodom je tlak potravinárskych konglomerátov na otvorenie britského trhu. V oboch prípadoch zatiaľ britské vlády odolávali, pretože na obe témy sú britskí voliči citliví – bodaj by nie.
„Americké korporácie ale v tlaku neustávajú a teraz to preniesli rovno na úroveň veľkej obchodnej vojny s EÚ,“ poznamenal politik a dodal, že sa obáva, to isté nastane aj v prípade iných ekonomík.
Okrem toho je tu tlak na nákup amerických zbraní, zvlášť rakiet a stíhačiek. Ako príklad spomenul amerického výrobcu leteckej techniky Boeing, ktorý sa topí v problémoch. Dôležité je poznamenať, že to sa ale deje na inej úrovni, nie cez obchodné rokovania.
Európske firmy sú pod tlakom, aby vyrábali priamo v USA. „Čiže, v prípade Volkswagenu: ak chcete predávať v USA, zavrite niektoré fabriky v Európe (napríklad v Bratislave, kde sa okrem iného presne vyrába to, čo Američania radi kupujú, teda Touaregy a Cayenny). A investujte do výroby priamo u nás (bez ohľadu na to, že Američania majú tak trošku problém vyrábať dostatočne kvalitne),“ uviedol exminister.
Draxler parafrázuje, čo na nás vybalili najnovšie : „Chceme, aby sme Nemcom, Slovákom, Francúzom, Belgičanom či Poliakom mohli predávať geneticky modifikovanú kukuričku, nadrogované mäsko, mrazené pizze z ktorých dostanú diabetes aj kožné neduhy (výborné pre farma priemysel, je na čo predpisovať lieky) a tak ďalej…“
„No a pre toto všetko má Trump v Európe spojencov. Sú to jeho obdivovači, ktorí sa na oranžového Nera pozerajú s bezvýhradným obdivom. Až láskou – asi ako dievčina, ktorá sa ide vydať za veľmi “mužného” chlapa, ktorý ju potom hneď aj prvý mesiac párkrát dobije. Alebo aj ako teliatko na niekoho, kto ho vedie na porážku, len ono o tom ešte nevie,“ uviedol.
Pre Európanov má Draxler radu : „Ak chcete jesť to, čo priemerný Američan, choďte si to skúšať do USA. Ale v Európe americké potravinárske koncerny určite nepotrebujeme.“ A americkej vláde podľa neho treba jasne ukázať, kam si môžu svoju “ponuku” vyjednávania strčiť : „Do nejakej ich typickej, veľkej, tučnej…. . S prepáčením, alebo aj bez. Na potravinové štandardy si siahať rozhodne nedajme.“
Poradca prezidenta je “retard”
Vyjadrenie Petera Navarra má však dozvu aj v USA. Elon Musk nazval architekta Trumpovej colnej vojny (teda Trumpovho špeciálneho poradcu pre obchod) “blbším ako paleta tehál” a zaradil ho k “retardom”. Urobil tak, ako inak, na svojej sieti X. Je to ďalšia eskalácia urážok medzi oboma kľúčovými ľuďmi Trumpa, ktorá začala cez víkend.
Draxler spomenul, že Elon tiež na sieť X zavesil video s ekonómom Miltonom Friedmanom, ako vysvetľuje výhody sveta s plne globalizovanou ekonomikou, kde sa rôzne veci vyrábajú v rôznych krajinách. To je už podľa Draxlera veľmi blízko priamej kritike prezidenta a celého jeho dobrodružstva s vysokými clami.
„Medzitým Elonov brat Kimbal, ktorý je v predstavenstvách oboch jeho hlavných firiem, Tesla a SpaceX, vydal vyhlásenie, kde clá označuje za trvalú daň uvalenú na amerických zákazníkov a podčiarkuje, že znížia hospodársky rast,“ spomenul exminister.
Sú Američania hlúpi?
Podľa niektorých čiastkových údajov si pomerne veľká časť Trumpových voličov a špeciálne MAGA (heslo Trumpovej kampane) sektárov myslí, že clo je nejaký poplatok, ktorý platí krajina, ktorá do cieľovej krajiny vyváža a že preto sú clá tak super. Draxler vysvetlil, že práve to im totiž vyplýva z Trumpových slov.
„Nechápu, že clo je v zásade daň, ktorou je zaťažený tovar, keď vstupuje na daný trh a tým pádom sa väčšinou veľmi priamo premieta do ceny,“ vysvetlil a dodal, že internet je plný videí o tom, ako to tí trumpovci nevedia pochopiť. „Ale to nie je v zásade novinka, bežný Trumpov fanúšik je bytosť, ktorá má hodne veľký problém zorientovať sa v tom, ako veci fungujú,“ poznamenal.
Do rozbrojov sa zapojilo aj niekoľko oligarchov, všimol si Draxler.
„Jeden z najväčších donorov volebnej kampane Donalda Trumpa miliardár Bill Ackman Trumpa vyzval na pauzu v colnej vojne a podčiarkol, že je to celé nedomyslený experiment,“ uviedol Draxler a dodal, že Ackman vie, o čom hovorí – je úspešný finančný manažér, hedge fondy, ktoré založil, mu vyniesli bohatstvo vyše 9 mld. dolárov, na rozdiel od Trumpovho ministra financií Bessenta, ktorý v živote založil dva fondy a oba v podstate skrachovali (roky strácali peniaze, až ich investori opustili). Bessent však mal dosť peňazí na to, aby si fakticky kúpil post ministra dotovaním Trumpovej kampane.
Ako celá colná vojna dopadne?
Draxler si myslí, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa Trump teraz poponáhľa uzavrieť nejakú dohodu s Vietnamom a Japonskom (dve veľké krajiny, ktoré sú týmto zemetrasením mimoriadne postihnuté a chcú čo najskôr vyjednávať).
„Napríklad Vietnam už dokonca ponúkol, že nakúpi aj americké zbrane, len aby Trump znížil clo. Relatívne rýchlo sa na niečom dohodnúť chce aj Indonézia, len tu si naozaj ťažko predstaviť, čo by USA na oplátku ponúkla. Zbraní majú dosť, nejaké veľké rezervy na investovanie do USA ani nie, a je veľmi málo amerického tovaru, ktorý by potrebovala,“ vysvetlil.
Ak Trump uzavrie aspoň nejakú dohodu, aj veľmi ďalekú od vyjednávacích pozícií, ktoré predstavil Navarro, potom bude môcť aspoň ako-tak americkej verejnosti tvrdiť, že “aha, colná vojna funguje”. „Aj keď reálne deficit nová dohoda veľmi nezníži,“ myslí si exminister.
Hlavný problém colnej vojny je, že nijaký dôvod plaziť sa pred Trumpom nevidí Čína.
„A EÚ je síce aspoň navonok oveľa submisívnejšia, ale reálne ani nie. Ani nemôže byť, napríklad nemecká ekonomika je aj tak už dlhšie v nulovom raste, navyše potrebuje investovať do domácej infraštruktúry – ustúpiť Trumpovi by bolelo, to už radšej skúsiť ísť do silnejšej konfrontácie a prinútiť ho výrazne ustúpiť,“ uviedol.
Myslí si, že to ale môže ešte nejaký čas trvať. Trump svojou politikou totiž vyvolal takú neistotu, že na nejaké masívne investície do americkej ekonomiky môže zabudnúť.
Trumpova colná vojna pravdepodobne spôsobí recesiu. „A v tej firmy z iných krajín nebudú mať nejaký kapitál na rozhadzovanie, len aby vyhoveli Trumpovi a preinvestovali sa na americký trh, ktorý im momentálne veľa nesľubuje,“ vyjadril sa Draxler.
Obáva sa toho, že akokoľvek dopadne colná vojna (a naozaj to nevyzerá dobre) na jeseň sa rozvinie nový konflikt. „Trump totiž chce masívne znížiť dane (tie oficiálne, v skutočnosti ich veľmi nezníži, keďže aj clo je daň, ale, opäť, vie, že jeho voliči tomu nerozumejú), pričom svetový trend v ostatných rokoch konečne bol, že vyspelé krajiny smerovali k jednotnému režimu minimálnych daní, aby mega korporácie nemohli využívaním rôznych daňových dier platiť výrazne menej ako všetci ostatní (malé firmy, fyzické osoby),“ upozornil.
Pokračoval : „Trump na jeseň aj do tohto hodí granát, plus bude žiadať zachovanie daňových výhod pre americké firmy v Európe, do ktorých sa konečne Európska komisia trochu pustila – veď jeho viceprezident (J.D. Vance) sa už veľmi silno vyhráža, nech sa Európania neopovážia na tie daňové manipulácie US magakorporácií siahať.“
Všetko bude mať za následok rast nezamestnanosti v USA, čo môže spôsobiť aj nejaké spoločenské nepokoje. Zároveň budú pokračovať vyhrážky Dánsku, aby USA prepustilo obrovské Grónsko. „Na Blízkom východe sa asi reálne pokúsia o masívnu etnickú čistku, a takmer na sto percent sa budú ďalej, a ešte intenzívnejšie a nechutnejšie, verejne hádať aj ľudia z okolia Trumpa. Lebo je tam dosť takých, čo sú presne na takéto hádky vysadení,“ predpovedá Draxler.
„S Trumpom sa svet rozhodne nudiť nebude. Ani s tými retardami okolo neho. Pozor, to nie ja som použil tento výraz – to Elon Musk,“ dodal.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
