Tieto krajiny sú geopolitickými hýbateľmi 21. storočia. Sú to relatívne stabilné a prosperujúce krajiny, ktoré majú vlastné globálne programy nezávislé od veľmocí a vôľu a schopnosti premeniť tieto programy na skutočnosť. Sú náročnejšie, flexibilnejšie, dynamickejšie a strategickejšie, než mohli byť v 20. storočí, keď si museli vybrať medzi pripojením alebo nepripojením k tomu či onomu bloku. A často si zvolia viacnásobné spojenie, čo je stratégia, ktorá z nich urobí rozhodujúce – a niekedy nepredvídateľné – sily v ďalšej fáze globalizácie sveta a v ďalšej fáze veľmocenskej súťaže.

• Krajiny s konkurenčnou výhodou v kritickom aspekte globálnych dodávateľských reťazcov.
• Krajiny jedinečne vhodné pre nearshoring, offshoring alebo friendshoring.
• Krajiny s neúmerne veľkým objemom kapitálu a ochotou rozmiestniť ho po celom svete.
• Krajiny s rozvinutými ekonomikami a lídrami s globálnymi víziami, ktoré presadzujú v rámci určitých obmedzení.

Šesť krajín vystupuje ako vzor týchto kategórií: Turecko, India, Saudská Arábia, Južná Afrika, Indonézia a Brazília. Tieto krajiny majú dnes väčšiu moc ako kedykoľvek predtým z niekoľkých dôvodov: Majú viac právomocí, profitujú z regionalizácie a môžu využiť napätie medzi USA a Čínou.

Viac agendy

Geopolitické štáty, ktoré sa pohybujú v rozličných oblastiach, majú viac právomocí ako kedykoľvek predtým, pretože sú sebavedomejšie a schopnejšie presadzovať svoje záujmy a hodnoty na globálnej scéne. Vytvorili si vlastné zdroje mäkkej a tvrdej moci, ako je kultúrny vplyv, hospodársky vplyv, vojenská sila, diplomatické siete a technologické inovácie. Diverzifikovali aj svoje partnerstvá a spojenectvá, pričom sa snažia vyvážiť svoje vzťahy s USA a Čínou, ako aj s inými regionálnymi a globálnymi aktérmi.

Turecko sa stalo regionálnym mocenským činiteľom a globálnym hráčom v oblasti obrany, energetiky, humanitárnej pomoci a sprostredkovania. Pod vedením prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý sa snaží rozšíriť vplyv Turecka v jeho susedstve i mimo neho, vedie asertívnu zahraničnú politiku. Turecko vojensky zasiahlo v Sýrii, Líbyi, Iraku, Azerbajdžane a Somálsku, vyzvalo Grécko a Cyprus na súboj o námorné práva vo východnom Stredomorí, podporilo Katar proti blokáde vedenej Saudskou Arábiou, prijalo milióny utečencov zo Sýrie a Afganistanu, sprostredkovalo rokovania medzi Iránom a Západom a vybudovalo si úzke vzťahy s Ruskom napriek tomu, že je členom NATO.

India sa stala významnou hospodárskou a strategickou mocnosťou v Ázii a vo svete. Pod vedením premiéra Naréndru Módího, ktorý sa snažil posilniť úlohu Indie ako vedúceho hlasu za demokraciu, rozvoj a rozmanitosť, uskutočňovala viacstrannú zahraničnú politiku. India prehĺbila svoje strategické partnerstvo s USA, vstúpila do aliancie Quad s Japonskom, Austráliou a USA, napriek napätiu spolupracovala s Čínou v otázkach obchodu a hraníc, rozšírila svoje pôsobenie v Afrike a Latinskej Amerike, investovala do projektov prepojenia vo svojom susedstve a zasadzovala sa za iniciatívy, ako je Medzinárodná solárna aliancia a Koalícia pre infraštruktúru odolnú voči katastrofám.

Saudská Arábia transformovala svoje hospodárstvo a spoločnosť pod vedením korunného princa Mohameda bin Salmána (MBS), ktorý sa snažil diverzifikovať zdroje príjmov Saudskej Arábie od závislosti od ropy, modernizovať jej sociálne normy a inštitúcie a potvrdiť jej vedúce postavenie v arabskom a moslimskom svete. Saudská Arábia spustila ambiciózny reformný program Vízia 2030, viedla vojenskú intervenciu v Jemene proti Iránom podporovaným povstalcom, normalizovala vzťahy s Izraelom, usporiadala významné samity, ako napríklad G20, výrazne investovala do nových technológií, ako je umelá inteligencia a biotechnológie, a nadviazala strategické partnerstvá s Čínou, Indiou a Ruskom, pričom si zachovala spojenectvo s USA.

Viac regionalizácie

Geopolitické štáty, ktoré sa pohybujú na hojdačke, profitujú aj z regionalizácie, procesu, v rámci ktorého sa regióny stávajú integrovanejšími a vzájomne závislejšími z hospodárskeho, politického a kultúrneho hľadiska. Regionalizácia ponúka týmto krajinám príležitosti na posilnenie ich vplyvu a záujmov v príslušných regiónoch, ako aj na spoluprácu s inými regionálnymi mocnosťami pri riešení spoločných výziev a príležitostí. Regionalizácia tiež vytvára nárazník proti tlakom a neistotám globálneho systému a umožňuje týmto krajinám presadzovať vlastné modely rozvoja a riadenia.

Južná Afrika zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní regionálnej integrácie a spolupráce v Afrike, ako aj pri zastupovaní afrických záujmov a perspektív na globálnej scéne.

Bola zakladajúcim členom a vedúcou osobnosťou Africkej únie (AÚ), Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC) a Nového partnerstva pre rozvoj Afriky (NEPAD). Podieľala sa aj na udržiavaní mieru a sprostredkovaní v krajinách, ako je Sudán, Somálsko a Konžská demokratická republika. Juhoafrická republika využila svoje postavenie najpriemyselnejšieho a najdiverzifikovanejšieho hospodárstva v Afrike na prilákanie zahraničných investícií a obchodu, najmä z Číny, Indie a EÚ.

Indonézia sa stala kľúčovým hráčom v juhovýchodnej Ázii a širšom indo-pacifickom regióne, ako aj mostom medzi Áziou a islamským svetom. Bola hnacou silou Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Regionálneho komplexného hospodárskeho partnerstva (RCEP) a Ázijsko-afrického strategického partnerstva (AASP). Zapojila sa aj do dialógu a spolupráce s ďalšími regionálnymi aktérmi, ako sú Čína, Japonsko, India a Austrália, a USA v otázkach, ako je námorná bezpečnosť, boj proti terorizmu, zmena klímy a reakcia na pandémie. Indonézia využila svoje postavenie najväčšej ekonomiky a najľudnatejšej krajiny s moslimskou väčšinou v juhovýchodnej Ázii na podporu svojej vízie demokratického, tolerantného a prosperujúceho regiónu.

Brazília je lídrom v Latinskej Amerike a Karibiku, ako aj hlasom globálneho juhu v otázkach, ako sú obchod, životné prostredie a ľudské práva. Bola zakladajúcim členom a hnacou silou regionálnych organizácií, ako sú Mercosur, Unasur a Celac. Zapojila sa aj do dialógu a spolupráce s ďalšími regionálnymi aktérmi, ako sú USA, Čína, India a EÚ, v otázkach, ako je energetická bezpečnosť, rozvoj infraštruktúry a sociálne začlenenie. Brazília využila svoje postavenie najväčšej ekonomiky a najľudnatejšej krajiny Latinskej Ameriky na presadzovanie svojich záujmov a hodnôt v regióne i mimo neho.

Viac pákového efektu

Geopolitické swingové štáty získali väčší vplyv v globálnom systéme aj tým, že využili príležitosti a výzvy, ktoré vytvorila konkurencia medzi USA a Čínou. Snažili sa maximalizovať svoje výhody z oboch strán a zároveň minimalizovať svoje náklady a riziká. Snažili sa tiež formovať pravidlá a normy vznikajúceho globálneho poriadku podľa vlastných preferencií a zásad. Neváhali spochybniť ani jednu z veľmocí alebo sa jej vzoprieť, keď vnímali, že ich záujmy alebo hodnoty sú ohrozené alebo porušené.

Turecko sa snažilo vyvážiť svoje vzťahy s USA aj Čínou a zároveň sa usilovalo o vlastnú strategickú autonómiu. Udržalo si členstvo v NATO a spoluprácu s USA v otázkach, ako je boj proti terorizmu, Afganistan a Irán, a zároveň odolávalo tlaku USA v otázkach, ako sú ľudské práva, demokracia a Sýria. Rozšírila tiež svoje hospodárske väzby s Čínou, najmä v rámci iniciatívy Pásmo a cesta (BRI), a zároveň vyjadrila obavy zo zaobchádzania Číny s ujgurskými moslimami v Sin-ťiangu. Turecko sa tiež vzoprelo USA aj Číne tým, že si zaobstaralo ruské systémy protiraketovej obrany S-400 napriek tomu, že čelí sankciám a kritike z oboch strán.

India prehĺbila svoje strategické partnerstvo s USA, najmä v rámci štvorstrannej spolupráce, a zároveň si napriek napätiu udržiava spoluprácu s Čínou v otázkach obchodu a hraníc. Uvítala podporu USA pre svoju kandidatúru na stále miesto v Bezpečnostnej rade OSN, svoje členstvo v multilaterálnych režimoch kontroly vývozu a svoju úlohu čistého poskytovateľa bezpečnosti v indo-pacifickom regióne. Zvýšila tiež objem obchodu s Čínou, najmä v odvetviach, ako sú farmaceutický priemysel, elektronika a obnoviteľné zdroje energie, a zároveň sa postavila proti asertivite Číny pozdĺž ich spornej hranice, kde v roku 2020 došlo k smrteľnému stretu. India sa tiež vzoprela USA aj Číne tým, že sa pripojila k RCEP, a to napriek odstúpeniu USA od paktu a dominancii Číny v ňom.

Saudská Arábia si zachovala spojenectvo s USA, najmä v otázkach bezpečnosti a energetiky, a zároveň diverzifikovala svoje vzťahy s Čínou v hospodárskych a technologických otázkach. Spoliehala sa na podporu USA pri svojej vojenskej intervencii v Jemene, konfrontácii s Iránom a normalizácii vzťahov s Izraelom, pričom čelila aj tlaku USA v otázkach, ako sú ľudské práva, demokracia a šírenie jadrových zbraní. Zvýšila tiež svoje investície v Číne, najmä v rámci BRI, a zároveň sa usiluje o čínsku spoluprácu v otázkach, ako je kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia a biotechnológie. Saudská Arábia sa tiež vzoprela USA aj Číne tým, že napriek nesúhlasu USA a čínskej konkurencii realizuje svoj vlastný jadrový program.

Dôsledky

Vzostup týchto geopoliticky nestabilných štátov bude mať významné dôsledky na globálny poriadok a veľmocenskú súťaž.

Globálny poriadok sa stane multipolárnejším a zložitejším, pretože tieto krajiny budú formovať pravidlá a normy vznikajúceho systému podľa vlastných preferencií a zásad. Nebudú akceptovať binárnu voľbu medzi USA a Čínou, ale budú sa snažiť zachovať si strategickú autonómiu a flexibilitu. Budú tiež požadovať väčší hlas a zastúpenie v globálnych inštitúciách a fórach, ako sú OSN, MMF, WTO a G20.

Súperenie veľmocí bude diferencovanejšie a dynamickejšie, pretože tieto krajiny budú využívať svoje vzťahy s USA aj Čínou na maximalizáciu svojich výhod a minimalizáciu svojich nákladov a rizík. Budú tiež využívať príležitosti a výzvy, ktoré vytvára súperenie medzi USA a Čínou, na presadzovanie svojich vlastných záujmov a hodnôt. Nebudú váhať vyzvať na súboj alebo vzdorovať ktorejkoľvek z veľmocí, ak budú mať pocit, že ich záujmy alebo hodnoty sú ohrozené alebo porušené.

Globálne výzvy a príležitosti si budú vyžadovať väčšiu spoluprácu a koordináciu medzi týmito krajinami a veľmocami, keďže tieto krajiny budú zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení otázok, ako je zmena klímy, reakcia na pandémie, kybernetická bezpečnosť, šírenie jadrových zbraní, terorizmus, obchod, rozvoj a ľudské práva. Tieto krajiny tiež ponúknu USA a Číne nové trhy, zdroje inovácií a partnerov na spoluprácu.

Záver

Geopolitické štáty Turecka, Indie, Saudskej Arábie, Južnej Afriky, Indonézie a Brazílie sú strednými mocnosťami globálneho Juhu, ktoré budú rozhodovať o budúcnosti geopolitiky. Majú viac právomocí, profitujú z regionalizácie a môžu využiť napätie medzi USA a Čínou. Majú vlastné globálne programy nezávislé od veľmocí a vôľu a schopnosti premeniť tieto programy na skutočnosť. Sú náročnejšie, flexibilnejšie, dynamickejšie a strategickejšie, než mohli byť v 20. storočí. A často si zvolia viacnásobné zosúladenie, stratégiu, ktorá z nich urobí rozhodujúce – a niekedy nepredvídateľné – sily v ďalšej fáze globalizácie sveta a v ďalšej fáze veľmocenskej súťaže. USA, Čína a Rusko by nemali tieto krajiny považovať za samozrejmosť alebo ignorovať ich záujmy a hodnoty. Mali by s nimi spolupracovať s rešpektom a pragmatizmom, hľadať oblasti zhody a riadiť oblasti rozdielov. Mali by si tiež uvedomiť, že tieto krajiny nie sú pasívnymi pozorovateľmi alebo figúrkami v ich súperení, ale aktívnymi hráčmi a partnermi pri formovaní globálneho poriadku. Geopolitické swingové štáty by nemali byť vo svojom konaní samoľúbe alebo ľahkovážne. Mali by si byť vedomé rizík a zodpovednosti, ktoré sú spojené s ich mocou a vplyvom. Zároveň by mali konštruktívne a zodpovedne prispievať ku globálnemu poriadku. Nemali by sledovať len svoje vlastné záujmy a hodnoty, ale aj presadzovať spoločné záujmy a hodnoty ľudstva.