Bratislava 10. októbra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Stratu imunity sudcov brzdili práve sudcovia. Musia sa báť čestní?
Trestnoprávna imunita sudcov by už mala byť čoskoro minulosťou. Po dnešnom rokovaní poslaneckého grémia to oznámila predsedníčka poslaneckého klubu vládneho Smeru-SD Jana Laššáková s tým, že šéf parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) už so zástupcami sudcov rokoval a k zmene Ústavy SR by malo prísť do konca roka.
“Zo strany sudcov nie je vôľa, aby sa obmedzila ich imunita. Som trochu z tejto neochoty prekvapená. Myslím si, že keď poslanci prijali požiadavku verejnosti, aby nemali imunitu, tak aj sudcovia by mohli byť trochu empatickejší,” odkázala.
Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Jozef Viskupič povedal, že ak zmena ústavy prejde, na začatie vyšetrovania či trestného stíhania sudcu už nebude potrebný súhlas Ústavného súdu SR. To nebude platiť pri návrhu na jeho vzatie do väzby.
Odkedy je synonymom súdnej nezávislosti platová nenažranosť?
Podľa návrhu štátneho rozpočtu sudcovia dostanú za stratu imunity štedrú náplasť. Na rozdiel od vyše tristotisícového zástupu zdravotných sestier, učiteľov či úradníkov štátu, sudcom sa aj v roku šetrenia budú valorizovať mzdy, aj keď to asi zo spomínaných potrebujú pre svoje živobytie najmenej.
Plat sudcov je zo zákona 1,3-násobkom dva a poltisícového platu poslanca a rok sa zvýši o 230 eur na priemerných 3660 mesačne. Kým ostatní vysokí štátni úradníci a zamestnanci vrátane ministrov a poslancov budú v budúcom roku zdaňovaní mimoriadnou daňou 5 percent, sudcov sa to nedotkne. Sudcom pritom prináležia aj rôzne funkčné príplatky od 116 eur do 1500 eur, zo zákona dostávajú aj 13. a 14. plat.
Každý doterajší zásah do svojich miezd sudcovia napádali na Ústavnom súde SR, kde (ako inak sudcovia) vždy rozhodli o pozastavení účinnosti takýchto návrhov. Argumentujú tým, že pokusy zmraziť rast sudcovských platov je zásahom do nezávislosti súdov.
Rozpočty súdov rastú najviac zo všetkých
Luxusný prístup k justícii sa musel prejaviť aj v návrhu štátneho rozpočtu, v ktorom počíta s nárastom personálnych nákladov v rezortoch spravodllivosti, na ústavnom (US), najvyššom súde (NS) i prokuratúre. ÚS má osobné výdavky v sume 2,57 milióna eur, čo predstavuje oproti roku 2012 zvýšenie o 131.000 eur. NS by mohol v roku 2013 počítať so sumou 8,79 milióna eur, čo je nárast o 619.000 eur. Najviac si má polepšiť si má aj GP, ktorá má v roku 2013 získať od štátu 56,4 milióna eur, čo je o 5,37 milióna eur viac ako tento rok.
Celkové výdavky Ministerstva spravodlivosti SR sa na budúci rok rozpočtujú na 314 miliónov eur. Oproti schválenému rozpočtu roku na rok 2012 je to o 11,3 milióna eur viac, teda o 3,74 percenta. Časť peňazí sa použije na rekonštrukciu väzníc s cieľom zvýšiť ich kapacitu o 835 miest. Personálne výdavky samotných súdov oproti rozpočtu roku 2012 stúpnu o 6,2 percenta z dôvodu valorizácie platov sudcov okresných a krajských súdov.