NRSR: Obyčajní chcú zasadnutie výborov monitorovať, ide im o transparentnosť

Bratislava 26. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Andrej Galica)

Väčšia transparentnosť rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a jej orgánov – výborov NR SR a umožniť ich skutočnú kontrolu nielen zo strany médií, ale odbornej či laickej verejnosti. To je základným cieľom návrhu novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR, ktorý na septembrovú schôdzu parlamentu predložili poslanci OĽaNO

Obyčajní argumentujú tým, že výbory sú iniciatívne a kontrolné orgány zákonodarného zboru. Výbory tiež podľa nich požívajú rovnakú vážnosť ako plénum. “V praxi sa stáva, že na výboroch dokonca odznie dôležitejšia, hlbšia, zaujímavejšia diskusia ako v samotnom pléne. Problémom je však to, že ich zasadnutia nie sú zaznamenávané, či už obrazovo alebo zvukovo. Nehlasuje sa prostredníctvom technických zariadení, ktoré by mali byť v dnešnej dobe už štandardným vybavením, a najmä sa nezaznamenáva, ‘kto-ako’ hlasuje,” upozorňujú autori návrhu.

Z hľadiska ochrany verejného záujmu je preto podľa OĽaNO potrebné, aby informácie, ktoré zaznejú na verejnom rokovaní výborov, boli zaznamenané, dohľadateľné, overiteľné a verejnosti prístupné. Obyčajní preto navrhujú, aby sa z rokovaní výborov vyhotovoval obrazovo-zvukový záznam, ktorý sa uchová desať rokov. Ich novela tiež určuje, aby sa vo výbore hlasovalo najmä prostredníctvom technických zariadení, pričom výsledky tohto hlasovania sa stanú súčasťou zápisnice zo schôdze výboru. Tá sa má povinne zverejňovať na základe zákona o slobode informácií. Prílohou takejto zápisnice môžu byť ďalšie dokumenty alebo obrazovo-zvukové záznamy, ktoré sa spolu so zápisnicou tiež povinné zverejňujú.

Ďalším krokom k väčšej transparentnosti rokovania parlamentu má byť podľa návrhu zavedenie elektronickej dochádzky poslancov. Podstatou tohto bodu je nahradenie doterajšieho spôsobu zisťovania účasti poslanca na rokovaní jej orgánov prostredníctvom podpisovania sa do knihy novým spôsobom, a to využitím moderných informačno-komunikačných prostriedkov. Každý poslanec má po zložení sľubu dostať čipovú identifikačnú hlasovaciu kartu, prostredníctvom ktorej možno jednoducho, efektívne a zároveň nesporne zistiť, či sa zúčastňuje na rokovaní schôdze alebo jej orgánov.