Bratislava 16. mája (TASR) – Nárast verejného dlhu SR by sa mal zastaviť v roku 2015 tesne pod hranicou 57 % hrubého domáceho produktu (HDP), ktorej dosiahnutie by podľa ústavného zákona o dlhovej brzde znamenalo povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet. Pomôcť tomu má rýchlejšie ako európskymi pravidlami vyžadované znižovanie deficitov v rokoch 2014 a 2015.
Konštatuje to aktuálny Program stability na roky 2013 až 2016, ktorý dnes vzali na vedomie poslanci Národnej rady (NR) SR. Predchádzala tomu v stredu (15.5.) popoludní niekoľkohodinová diskusia, počas ktorej opozícia označila predložený dokument za marketingový materiál, ktorého ciele súčasná vláda nevie napĺňať. Túto kritiku minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) odmietol. Dôležité podľa neho nie je to, či krokom vlády verí opozícia, ale že im veria finančné trhy.
Európske pravidlá požadujú, aby bol nominálny deficit verejných rozpočtov členských krajín nižší ako 3 % HDP a tzv. štrukturálny deficit, očistený o cyklické a jednorazové vplyvy, sa každý rok znižoval aspoň o 0,5 % HDP. Na Slovensku to má byť v nasledujúcich dvoch rokoch mierne rýchlejšie – o 0,8 % a 0,9 % štrukturálne, čomu zodpovedá zníženie nominálneho deficitu o 0,3 % a 0,6 %.
Dôvodom je podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Martina Filka práve snaha vyhnúť sa nárastu verejného dlhu nad 57 % HDP. "Pri plánovaných deficitoch by mal dlh v roku 2015 kulminovať na úrovni 56,7 % HDP, pod hranicou z ústavného zákona, pričom v nasledujúcom roku sa už očakáva jeho pokles," avizuje hlavný ekonóm rezortu financií.
Výsledkom má byť podľa Programu stability zníženie bežného deficitu z tohtoročných 2,9 % HDP na 2,6 % v budúcom roku, 2 % v roku 2015 a 1,3 % v roku 2016. Po očistení o cyklické a jednorazové vplyvy klesne schodok z 3,3 % postupne na 2,5 %, 1,6 % a 1,1 %.
Štrukturálny deficit verejných financií je podľa metodiky EK očistený o dva faktory. Cyklická zložka vyjadruje výpadok alebo nárast príjmov a výdavkov spôsobený hospodárskym cyklom. Takisto je potrebné očistiť bežný deficit o jednorazové efekty, ktoré sa vyskytujú len v jednom či niekoľko málo rokoch. Môže ísť napríklad o výdavky spojené s povodňami alebo príjmy z výnimočného predaja majetku. Nominálny a štrukturálny deficit sa od seba môžu líšiť oboma smermi. V roku 2012 bol v SR štrukturálny deficit vyšší (4,5 % oproti 4,3 % HDP), v roku 2014 má byť naopak nižší (2,5 % v porovnaní s 2,6 % HDP).