Môj profil 
Predplatné
Bratislava 17. októbra (TASR) – Prijímanie zákonov či schvaľovanie medzinárodných zmlúv parlamentom nebude môcť byť vnímané ako nezákonná činnosť. Vyplýva to z novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú dnes 82 hlasmi schválili poslanci. V súčasnosti čelí NR SR niekoľkým stámiliónovým žalobám za zákony, ktoré poslanci prijali.
Tieto žaloby označil predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) pred časom za absurdné. "To, že dochádza k spochybňovaniu NR SR, je pravdepodobne problém, s ktorým sa musí slovenský právny poriadok vysporiadať. Ak by sa s tým nič nerobilo, asi by sa NR SR zmenila na právnickú kanceláriu, lebo pri akomkoľvek rozhodnutí o legislatívnych zmenách by sme boli svedkami nabaľovania množstva súdnych žalôb, či už na parlament alebo na jednotlivých poslancov," upozornil ešte v polovici septembra.
Martin Chren (SaS) predložil k novele pozmeňovací návrh, na základe ktorého mala byť zavedená hmotná zodpovednosť verejného činiteľa za škodu spôsobenú štátu alebo samospráve pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Napriek jeho argumentom, že podobná úprava platí aj v Rakúsku a že rastie tlak na verejné financie, pričom táto zmena by vytvorila priestor aspoň na čiastočnú náhradu škôd, pozmeňovací návrh Chrena neprešiel. O potrebe zavedenia tohto druhu zodpovednosti hovorí aj združenie Via Iuris. Za pozmeňovací návrh zahlasovalo len 45 poslancov.
Samotná novela zároveň stanovuje, že výška nemajetkovej ujmy priznanej na základe zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci sa bude od decembra odvodzovať na základe výšky odškodnenia osôb poškodených násilnými trestnými činmi. "Zavedenie princípu primeranosti k iným formám finančných kompenzácií spolu s ponechaním možnosti prihliadať na osobitosti jednotlivého prípadu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie," uvádza sa v dôvodovej správe.
Ako vyplýva z novely, v konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Výška nemajetkovej ujmy tak po novom nebude môcť presiahnuť výšku odškodnenia obete násilného trestného činu. "V opačnom prípade by vznikal rozpor s poukazovaním na ľudský život ako najvyššiu hodnotu, od ktorej sa odvodzujú ostatné hodnoty," konštatuje sa v návrhu.
Súdy pri určovaní konkrétnej výšky náhrady za spôsobenú ujmu budú zohľadňovať nielen primeranosť k iným finančným kompenzáciám, ale naďalej prihliadať napríklad na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie.
.jpg)
.JPG)
