Bratislava 14. novembra (HSP/TASR/Ilustrácia HSP) 

Bez profesorov niet akreditácie, bez akreditácie niet vysokej školy 

Na Slovensku je viac vysokých škôl, než by to malo zodpovedať počtu profesorov a docentov, ktorí zabezpečujú akreditáciu jednotlivých študijných odborov. Viaceré fakulty to potom riešia tak, že angažujú externých vyučujúcich z iných fakúlt a tým si pred akreditačnou komisiou zabezpečujú potrebné odborné krytie

Katedry získavajú vedeckú kapacitu, získavajú tým pochopiteľne vyučujúci profesori, ktorí dostávajú ďalší plat (cca 1800-2500 eur mesačne), stráca jedine študent, lebo reálne sa daný pedagóg s troma úväzkami (napr. Sládkovičovo, Banská Bystrica a Bratislava), nemá šancu ani len dostaviť, nieto ešte odborne odučiť a pripraviť novú generáciu vysokoškolákov.

Proti podobnému (ale legálnemu) podvádzaniu štátu i študentov sa usilujú zakročiť ministri školstva už dlhé roky. Už v roku 2007 sa minister školstva Ján Mikolaj (SNS) usiloval obmedziť úväzok vysokoškolských profesorov na 58 hodín pedagogickej činnosti. Hoci zákon prešiel parlamentom, vtedajší predseda ústavodarného výboru NR SR Mojmír Mamojka mu pohotovo odvetil, že on Mikolajov zákon nebude rešpektovať. Profesor Mamojka okrem svojho poslaneckého mandátu zároveň vykonával v tom čase ešte funkciu dekana právnickej fakulty a zároveň učil na Univerzite Komenského, Policajnej Akadémii a Vysokej škole v Sládkovičove.

Vtedajší rektor UK František Gáher na to reagoval, že je nemysliteľné z hľadiska kvality, aby vysokoškolský pedagóg pracoval naraz na viacerých miestach: “Ako môže byť niekto poslancom, profesorom na jednej škole a dekanom na inej? To nejde, je to v rozpore s morálkou. Ak niekto dostáva za funkciu peniaze, musí aj preukázať, akú prácu za to odvedie.”

M. Mamojka reagoval tým, že poukázal na iných: “Všimnite si sekčných šéfov na ministerstve spravodlivosti, ktorí učia na dvoch školách, všimnite si konečne prokurátorov a sudcov, ktorí majú trojtisícové platy a učia na dvoch školách. To nevadí nikomu?”

Mamojkovo “obmedzenie” je výsmechom  

Myslenie, že vysoká škola má slúžiť “sociálnym” istotám časti vysokoškolských profesorov, sa podarilo presadiť v roku 2007 a rovnako aj v roku 2012. Pri kreovaní nových univerzít a vysokých škôl na Slovensku viacnásobné úväzky profesorov zachraňovali kredibilitu mnohých katedier, dnes ju naopak brzdia. Oberajú totiž o miesta mladých potenciálnych vedcov, ktorí sa pri zaplnenom profesorskom či docentskom mieste “lietajúcim” učiteľom nemôžu uchádzať o novú vedeckú či pedagogickú hodnosť a s tým spojené uplatnenie.

 Vysokoškolskí učitelia budú môcť zrejme pracovať na troch vysokých školách s tým, že len jeden úväzok bude môcť byť plný, teda na 40 hodín týždenne. Dĺžku ďalších, kratších úväzkov, určí vysoká škola. Tento pozmeňujúci návrh k vysokoškolskej novele z dielne ministerstva školstva dnes schválili poslanci parlamentného výboru pre vzdelávanie. Pôvodný návrh z vládnej novely profesorom dovoľoval pracovať 69 hodín týždenne.

Pozmeňujúci návrh Mojmíra Mamojku zo Smeru-SD dovoľuje vysokoškolským pedagógom pracovať na viacerých školách. Učiteľ však podľa návrhu nesmie vykonávať prácu na týždenný pracovný čas 40 hodín na viac ako jednej a zároveň v kratšom týždennom pracovnom čase na viac ako dvoch vysokých školách. Podľa návrhu Mamojku teda profesor môže na dvoch vysokých školách pracovať 39 + 39 hodín týždenne a na svojej materskej vysokej škole ešte toľko nad 40 hodín, čo mu dovolí zákonník práce a kolektívna zmluva. 

Najviac lietajúcich učiteľov je práve na Mamojkovej VŠ v Sládkovičove 

Podľa ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer-SD) pôjde o prechodný stav, keďže v roku 2015 by mal začať platiť nový vysokoškolský zákon. „Je to istá dohoda, ktorá je prijatá na prechodné obdobie do prípravy nového zákona, na dvojročné obdobie,“ povedal po rokovaní výboru minister. Dodal, že Akreditačná komisia bude pri hodnotení škôl prihliadať na to, či učitelia nepracujú na viac ako 69 hodín. Poslanec Mamojka obmedzenie úväzkov pedagógov kritizoval už v čase prípravy novely. Najviac pedagógov, ktorí pracujú naraz na viacerých vysokých školách, zamestnávajú súkromné školy. Prvé miesto v tomto rebríčku podľa analýzy poradcu exministra školstva Eugena Jurzycu z SDKÚ-DS Mariána Zachara obsadila Vysoká škola v Sládkovičove. Mamojka je tam dekanom Fakulty práva Janka Jesenského.

Návrh novely vysokých škôl z dielne ministerstva predlžoval štandardnú dĺžku diaľkového štúdia o dva roky. Mamojkov pozmeňujúci návrh zväčšuje rozmedzie štandardnej dĺžky štúdia pre externistov aj pre denných študentov. Poslancov návrh ju v externej forme bakalárskeho stupňa určuje na najmenej tri a najviac päť akademických rokov, v dennej by išlo najmenej o tri a najviac o štyri roky. Pri magisterskom štúdiu návrh určuje dĺžku diaľkového štúdia na minimálne dva roky a najviac štyri akademické roky. Opozičný poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS) si myslí, že ak pozmeňujúci návrh prejde, zachová sa súčasný stav a dĺžka diaľkového štúdia sa reálne nepredĺži. „Návrh dáva Akreditačnej komisii pomerne veľkú právomoc rozhodovať, v akej dĺžke sa bude povoľovať externé štúdium jednotlivým školám. V praxi to však povedie k zachovaniu súčasného stavu,“ povedal Beblavý.