Vzhľadom na to, že poslanci neschválili spoločnú správu z výborov s viacerými zmenami, hlasovali v stredu o návrhu na opakované druhé čítanie. Tento návrh nepodporili a následne neschválili ani zákon ako celok.

Rezort zdravotníctva upozornil, že UV žiarenie je podľa aktuálnych vedeckých poznatkov klasifikované ako dokázaný karcinogén pre ľudí.

“Výskumy dermatológov preukázali, že osoby, ktoré veľmi často používajú soláriá, majú dva- až trikrát väčšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny tohto typu. Opaľovanie kože v soláriu z tohto dôvodu nie je vhodné pre niektoré citlivé skupiny populácie vrátane osôb mladších ako 18 rokov. Riziko je u populácie v tejto vekovej kategórii väčšie, keďže koža je v tomto veku omnoho tenšia a citlivejšia, pričom pokožka nie je schopná vyprodukovať dostatok pigmentu na zachytávanie lúčov UV žiarenia,” priblížilo ministerstvo zdravotníctva, ktoré novelu predložilo.

Navrhovaná legislatíva okrem iného riešila aj doplnenie kompetencie Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v oblasti kozmetických výrobkov a výživových doplnkov.

Poslanci podali aj viaceré pozmeňujúce návrhy. Prešiel napríklad návrh týkajúci sa spolupráce úradu verejného zdravotníctva pri odborných usmerneniach týkajúcich škôl a školských zariadení. Hoci niektoré pozmeňujúce návrhy parlamentom prešli, nebudú platiť, pretože zákon napokon nebol schválený.

Poslanci schválili novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Cieľom zmeny je prispôsobiť Európsky systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS) pre štvrté obchodovateľné obdobie 2021 – 2030. Priniesť má tiež technicko-administratívne zmeny vychádzajúce z európskej legislatívy a ďalšie vylepšenia plynúce z praxe

“Obchodovanie s emisnými kvótami je v Európskej únii, teda aj na Slovensku základným nástrojom na znižovanie emisií skleníkových plynov v priemysle, energetike a leteckej doprave,” uviedol envirorezort.

Je to trhový nástroj, kde sa časť kvót prideľuje bezplatne a časť si musia účastníci systému kupovať v rámci Európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS).

Upravuje sa výška percenta použiteľného výnosu z príjmov z obchodovania s emisnými kvótami a tiež výška percenta použiteľného výnosu z tohto obchodovania na financovanie schémy štátnej pomoci prevádzkam, v prípade ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie z 25 na 35 percent.

Pribudnúť má nová možnosť opatrení na zadržiavanie vody v krajine s dôrazom na zachytávanie, ukladanie a využitie organického uhlíka. Zavádza sa i možnosť financovania zabezpečenia zvýšených záchytov uhlíka v lesnej pôde a biomase opatreniami ochrany a starostlivosti o chránené územia.

Okrem iného sa novelizáciou vypúšťa dobrovoľné prihlásenie do systému obchodovania s emisnými kvótami. Zároveň má novela zrovnoprávňovať všeobecné kvóty a kvóty pre leteckú dopravu pri odovzdávaní celkových overených emisií, upravuje a zároveň zjednodušuje povinnosti, ktoré sú naviazané na prideľovanie bezodplatných kvót.

Za znečistenie ovzdušia majú platiť len významní znečisťovatelia

Poplatky za znečistenie ovzdušia majú platiť len významní znečisťovatelia. Poplatok vzrastie z doterajších 34 eur na 500 eur za rok. Vyplýva to zo zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

“Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahne posilnenie princípu ‘znečisťovateľ platí’, zníženie administratívnej záťaže jednak pre prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ale aj pre úradníkov v obciach sa dosiahne významné zjednodušenie platenia poplatkov a žiadaný environmentálny prínos,” uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, ktoré materiál predložilo.

Doteraz boli podľa MŽP poplatky za znečistenie ovzdušia neprimerane nízke a nezohľadňujú doterajšiu infláciu. Nové základné poplatky majú reflektovať negatívne vplyvy vypúšťania znečisťujúcich látok do ovzdušia. Majú tiež motivovať znečisťovateľov ovzdušia k ďalšiemu znižovaniu emisií.

Sadzby poplatkov sa majú postupne zvyšovať pomocou nábehového kompenzačného koeficientu. Upustiť sa má tiež od poplatku za oxid uhoľnatý (CO) pre zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Za emisie CO z biomasy sa má naďalej platiť. Poplatky za emisie budú príjmom Environmentálneho fondu. Výnos z pokút uložených okresným úradom má byť taktiež príjmom envirofondu.

Novou legislatívou sa má tiež zrušiť osobitná oznamovacia povinnosť. Oznámenie údajov o emisiách má ísť priamo do Národného emisného informačného systému. Zavedenie poplatkovej povinnosti pre malé zdroje znečisťovania ovzdušia bude v kompetencii obce.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh súvisiaci s posunom účinnosti, ktorý tiež upravuje výšku kompenzačných koeficientov tak, aby príjem envirofondu neklesol pod súčasnú úroveň.

Zákon má byť účinný od 1. januára 2024 okrem niektorých ustanovení, ktoré majú byť účinné od 1. januára 2025.

Posudzovanie vplyvov na ŽP bude súčasťou integrovaného povoľovania stavieb

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili novelizáciu viacerých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy. Majú sa tak odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy, novela reflektuje na zmeny v procesoch územného konania a výstavby. Súčasťou integrovaného povoľovania stavieb bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Počas prípravy a schvaľovania výstavby sa bude uplatňovať požiadavka, aby sa procesné úkony vyplývajúce z osobitných predpisov zrealizovali v rámci jedného prerokovania tej istej veci. Ak sa na projekt vzťahujú viaceré samostatné požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom samostatných konaní, budú tieto požiadavky naplnené v rámci jedného integrovaného konania. V rámci neho orgány, ktoré vedú k projektu samostatné konania a vydávajú samostatné rozhodnutia, vydajú v rámci prerokovania stavebného zámeru záväzné stanovisko, ktoré nahradí samostatné rozhodnutie. Súčasťou integrovaného povoľovania bude aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Jaroslava Karahutu (Sme rodina). Stavby jadrového zariadenia a stavby súvisiace s jadrovým zariadením nebudú podľa neho predmetom integrovaného konania. Špeciálnym stavebným úradom pre dané typy stavieb je Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR. Rozšíri sa tiež rozsah stavieb, ktoré podliehajú len ohláseniu.

Predkladatelia novely z hnutia Sme rodina poukázali, že predpisy týkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu, ktorá je dnes ešte účinná. Vo veľkej miere tak nebola kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy.

“Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch, aby s účinnosťou novej stavebnej legislatívy od 1. apríla 2024 bolo vzájomné pôsobenie týchto právnych regulácií možné, bezproblémové a dávalo adresátom práva jasnú odpoveď na ich právnu situáciu,” vysvetlili poslanci.

K údajom v RPO by mohli mať automatizovaný prístup banky aj notári

K údajom vedeným v registri právnických osôb (RPO) by mohli mať automatizovaný prístup aj notári, banky a pobočky zahraničných bánk. Vyplýva to z novely zákona o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

Notári by mali mať k údajom registra nepretržitý prístup prostredníctvom centrálneho informačného systému Notárskej komory SR. V prípade bánk a pobočiek zahraničných bánk sa má umožniť automatizovaný prístup prostredníctvom spoločného registra bankových informácií. Navrhuje sa tiež “rozšírenie skupiny orgánov verejnej moci oprávnených získavať z registra právnických osôb údaje o konečných užívateľoch výhod”.

Súčasťou legislatívneho návrhu je aj vytvorenie vnútroštátneho právneho základu na zapojenie registra právnických osôb do systému prepojenia registrov konečných užívateľov výhod v súlade s požiadavkami legislatívy Európskej únie.

Dopĺňa sa pojmový aparát z dôvodu odstránenia výkladových problémov pri určovaní povinnosti, kto sa má zapisovať do registra právnických osôb, kto je povinný poskytovať údaje do registra právnických osôb a aký údaj sa zapisuje.

“Návrh zákona umožní v registri orgánov verejnej moci, ktorý je architektonicky samostatnou časťou registra právnických osôb, viesť spresnený a rozšírený okruh údajov o orgánoch verejnej moci, ktorý môže slúžiť napríklad správcovi modulu elektronických schránok,” uvádza sa v dôvodovej správe materiálu.

Legislatíva prináša i sankcionovanie povinných osôb, respektíve v niektorých prípadoch aj zapisovaných subjektov, za nedodržiavanie zákona o RPO.

Novela zákona bola vypracovaná na základe poznatkov aplikačnej praxe Štatistického úradu SR, na základe požiadaviek povinných osôb, ako aj z dôvodu zabezpečenia úplnej transpozície európskej smernice.

Poslanci zároveň neposunuli do druhého čítania novelu zákona o štátnej službe. Týkala sa Centrálneho informačného systému štátnej služby. Ten mal byť podľa návrhu centrálnym informačným systémom verejnej správy a jeho správcom mal byť Úrad vlády SR. Rozdelený mal byť na verejný portál a interný portál.

Sankcie za porušenie zákona o ochrane whistleblowerov sa zvýšia

Sankcie za porušenie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa zvýšia. Vyplýva to z novely zákona o ochrane oznamovateľov, ktorú v stredu poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

Zamestnávateľovi by pri porušení niektorých z povinností vyplývajúcich zo zákona mohla byť uložená sankcia až do 100.000 eur. “Primárnym cieľom návrhu zákona je najmä posilnenie presadzovania práva a právom chránených záujmov oznamovateľov kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a podpora postihovania protispoločenskej činnosti za účasti verejnosti,” píše sa v dôvodovej správe.

Po novom budú môcť byť pokutované aj osoby, ktoré ešte hrozia postihom alebo sa oň pokúsia. Novela ráta aj so sankciami za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Obsahuje tiež precizovanie úpravy vo vzťahu k explicitnému zákazu postihovania odvetnými opatreniami a k špecifikácii druhu ochrany, ktorý osobám poskytuje.

Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona patrí podľa jeho predkladateľa aj rozšírenie poskytovania ochrany osobám nahlasujúcim porušenia práva EÚ. Tiež rozšírenie poskytovania ochrany osobe, ktorá v zákonom vymedzených prípadoch zverejnila informácie o protispoločenskej činnosti. I voči osobe, ktorá podala oznámenie anonymne a ktorej totožnosť bola následne odhalená.

Predmetom návrhu zákona je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Nad rámec toho sa má zmeniť súčasný názov Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti na Úrad na ochranu oznamovateľov.

Poslanci ukončili rokovanie diskusiou o zmenách vo verejnom obstarávaní

Poslanci v závere stredajšieho rokovania aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR diskutovali o zmenách vo verejnom obstarávaní. Návrh novely predložili poslanci Miloš Svrček a Jozef Hlinka (obaja Sme rodina).

Zmeniť chcú podmienky a predpoklady na vymenovanie podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Pôvodne navrhovali, aby nemusel predkladať platné osvedčenie Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa tajné. Táto podmienka sa mala na podpredsedu vzťahovať až po vymenovaní do funkcie.

V rozprave predložili poslanci viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré výrazne menia pôvodné znenie. Svrček okrem iného navrhol pre podpredsedu úradu úplne vypustiť podmienku disponovania oprávnením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Vo štvrtok (11. 5.) ráno majú poslanci začať mimoriadnou 91. schôdzou NR SR. Rokovanie inicioval opozičný Smer-SD. Chce presadiť uznesenie k úradníckej vláde a skorším voľbám, a to 1. alebo 8. júla. Po jej skončení bude pokračovať rokovanie aktuálnej 90. schôdze ďalšími bodmi programu.