Môj profil 
Predplatné
„Prvé kroky k ochrane Žitného ostrova sme už urobili. V programovom vyhlásení vlády sme dali definitívnu stopku výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov. Jednoducho tadiaľ ropovod nepôjde,“ zdôraznil Galek.
Výstavba slovensko-rakúskeho ropovodu sa však ešte realizovať môže. Musí sa však nájsť iná trasa ropovodu. „Budeme ešte s Rakúšanmi rokovať o trasovaní ropovodného prepojenia. Jedine cez Žitný ostrov však ropovod nepôjde,“ konštatoval Galek.
Proti výstavbe ropovodu cez Bratislavu, teda aj cez Žitný ostrov, sa už jasne postavil Bratislavský samosprávny kraj, ako aj vedenie bratislavskej mestskej časti Petržalka. Aj keď spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline (BSP) považuje projekt výstavby ropovodného prepojenia Bratislavy a rakúskeho Schwechatu stále za reálny, na konečné slovo si počká až od novej vlády.
Spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline, ktorú založili slovenský Transpetrol (74-percentný vlastník) a rakúsky OMV (26-percentný), už niekoľko rokov hľadá alternatívne riešenia trasovania slovensko-rakúskeho ropovodu. Trasa plánovaného ropovodu mala viesť z 90 % celkovej dĺžky (približne 80 kilometrov) územím Rakúskej republiky. Na rakúskej strane je všetko pripravené na výstavbu ropovodu už viac rokov. Problémom je trasovanie úseku na území Slovenskej republiky.
Spoločnosť BSP upozorňuje, že už v súčasnosti územím Žitného ostrova prechádza 17 kilometrov ropovodu Družba a taktiež sú na tomto území situované viaceré čerpacie stanice, či rôzne dopravné stavby, po ktorých sa uskutočňuje preprava ropných látok. Slovensko-rakúsky ropovod mal byť navrhnutý podľa najprísnejších a vysoko nadštandardných kritérií pre líniové stavby tohto druhu, keďže nešlo o klasický konvenčný systém, ale o sofistikovanú stavbu.
Projekt ropovodu bol z hľadiska trasovania spracovaný vo variantných riešeniach. Vo verzii projektu z roku 2008 mal ropovod smerovať cez územie Žitného ostrova. Neskôr spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline vypracovala návrh desiatich trás v takzvanom karpatskom alebo mestskom koridore. Mestský koridor mal viesť cez Bratislavu, karpatský mal smerovať cez Karpaty do rakúskej obce Marchegg. Modely vedené cez Karpaty, ktoré boli pre aktivistov prijateľnejšie, však boli podľa firmy Bratislava-Schwechat Pipeline finančne nákladnejšie.
Ropovod mal stáť podľa pôvodných odhadov 75 až 140 miliónov eur. Slovensko malo začať s výstavbou ropovodu ešte na jeseň roku 2004. Pre problémy s trasovaním ropovodu na slovenskom území sa však projekt neustále posúval. Ropovod medzi Bratislavou a Rakúskom bol projektovaný ako reverzný, čo znamená, že v prípade výpadku dodávok ropy prostredníctvom ropovodu Družba by bolo Slovensko schopné prijímať dodávky ropy cez sieť ropovodov TAL a AWP z územia Rakúska.
.JPG)
.jpg)
