Môj profil 
Predplatné
Podpredseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Boris Susko (Smer-SD) hovorí, že ak bude generálny prokurátor aktuálnej vládnej väčšine nepohodlný, bude mať dôvod zbaviť sa ho. Podľa neho sa prijatím návrhu vnesie nepokoj do právneho systému. „Myslím si, že takéto ustanovenia by mali byť úplne jasné a čitateľné. Nemali by byť subjektívnym výkladom niekoho, kto má politickú moc rozhodnúť. To sa týka všetkých funkcií vo všeobecnosti,“ zhodnotil Susko.
Poslanec Ondrej Dostál (SaS) nevidí dôvod na obavy. „Keď sa generálny prokurátor začne správať v rozpore so svojim povinnosťami, tak by mala existovať možnosť ho z funkcie odvolať,“ mienil Dostál. Upozornil, že návrh na odvolanie šéfa prokuratúry musí byť riadne zdôvodnený, musí sa nájsť parlamentná väčšina na jeho schválenie a bude na prezidentovi, či takémuto návrhu vyhovie. „Ak by bola pri návrhu na odvolanie nejaká svojvôľa parlamentu, mohol by sa dotknutý generálny prokurátor obrátiť na Ústavný súd SR, že boli porušené jeho práva,“ zdôraznil Dostál. Podľa neho nie je možné dať návrh na odvolanie šéfa prokuratúry len preto, že by sa politicky znepáčil aktuálnej parlamentnej väčšine.
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) nezdieľa obavy o zneužití dôvodov na odvolanie šéfa prokuratúry. „Dnešná situácia je taká, že generálny prokurátor je zabetónovaný na prokuratúre. Okrem formálnych dôvodov, ak napríklad nevykonáva funkciu minimálne rok alebo bol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu, nie je možné ho odvolať,“ priblížil Šeliga. Podľa neho ani po novom by nemalo byť jednoduché generálneho prokurátora odvolať. Poznamenal, že bude tomu predchádzať diskusia na ústavnoprávnom výbore parlamentu, schválenie v Národnej rade SR a následne by musela ešte s návrhom súhlasiť hlava štátu.
Šeliga pripomenul, že podobne pri sudcoch je v rukách súdnej rady alebo ministra spravodlivosti dať návrh na pozastavenie výkonu funkcie sudcu, ak ju nevykonáva riadne a čestne. Šeliga aj Dostál ako spolupredkladatelia novely zákona o prokuratúre povedali, že sa nebránia diskusii ako ju vylepšiť.
Mimovládna organizácia Via Iuris považuje nový dôvod na odvolanie generálneho prokurátora za „nesystémový a vágny“. „Uvedený návrh vzhľadom na jeho vágnosť podľa nášho názoru otvára priestor na politické zasahovanie do funkcie generálneho prokurátora zo strany poslancov ako aj nový nástroj na rýchle zbavenie sa nepohodlného generálneho prokurátora. Navyše, ide o všeobecné výrazy, ktorých naplnenie treba preskúmať v riadnom procese,“ zhodnotila mimovládka zámer odvolať generálneho prokurátora, ak prestal svoju funkciu vykonávať „riadne, čestne, nezávislé a nestranne“. Podľa nej aj v tomto prípade by sa malo postupovať systematicky a naplnenie tohto dôvodu pre odvolanie by mal preskúmať v disciplinárnom konaní ústavný súd tak, ako to robí aj pri iných dôvodoch.
Súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár je v úrade od roku 2013. Vo funkcii skončí 17. júla 2020. Parlament dovtedy nestihne zvoliť nového kandidáta na jeho miesto. Zákon predpokladá, že funkčné obdobie šéfovi prokuratúry sa predlžuje až do zloženia sľubu nového generálneho prokurátora. To znamená, že Čižnár by mal dočasne pokračovať vo funkcií aj po 17. júli.
Novelu zákona o prokuratúre, ktorá zavedie nové pravidlá výberu šéfa prokuratúry, by mali poslanci definitívne schváliť v júli tohto roka. Potom sa spustí proces prihlasovania sa kandidátov a ich verejného vypočutia v ústavnoprávnom výbore parlamentu. Podľa Dostála by mohol parlament zvoliť kandidáta na post generálneho prokurátora asi v polovici septembra.
Čižnár nepovedal, či chce zostať pracovať na generálnej prokuratúre po nástupe nového šéfa prokuratúry. Hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová pre agentúru SITA uviedla, že to v tejto chvíli nebude Čižnár komentovať.
.jpg)
