Tento jeho postoj môžem len kvitovať. Slovenský mediálny priestor sa len hemží novinármi – odborníkmi na všetko. Musím priznať, že tento článok sa mi nepíše ľahko. Ako vtesnať do článku, alebo niekoľkých článkov niečo, čo by vydalo na niekoľkozväzkovú publikáciu, podať to tak, aby to pochopil aj laik a nenapísať to, čo nesmiem? Ťažká to voľba. Kolegovia snáď prepáčia niektoré zjednodušenia, bezpečnostné zložky to, že sa možno budem pohybovať na hrane povoleného. Článok nebude ani mať za cieľ povedať mohol to vykonať ten, alebo ten. A na záver sa možno dostaneme na základe posúdenia faktov k tomu, že “nevyjadrujúce sa autority” nás možno ohrozujú všetkých.

Začnime však tým, o akú látku ide a trochou histórie. Látka “Novičok” patrí do veľkej skupiny organofosfátov, ktorých história siaha už asi 100 rokov dozadu. Tak ďaleko siaha história nervovoparalytických otravných látok. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v minulosti sa organofosfáty delili na látky typu G (typický zástupcovia Somán, Sarín) a látky typu V (skupina látok označovaná ako VX). Tieto dve skupiny vykazujú jednak podobné fyzikálne, chemické ako aj toxikologické účinky vo svojich skupinách. Pre zjednodušenie, Látky typu G vstupujú do organizmu vo forme pary, prevažne cez dýchacie orgány a látky typu V sú používané vo forme aerosolu (drobných rozptýlených kvapôčok) a sú schopné prenikať do organizmu aj cez kožu. Tento aerosol má však tendenciu “usadzovať sa” na povrchoch a “vypadávať” z ovzdušia. V osemdesiatych rokoch minulého storočia k nim pribudla nová kategória látok, ktorá v sebe začala spájať z vojenského hľadiska vhodné vlastnosti oboch látok (účinkovať v parách, ako aj v kvapalnom stave aerosólu cez kožu) spočiatku označovaná ako IVA, neskôr dostala kódove označenie GV.

Ďalej si zjednodušene vysvetlíme princíp účinku týchto látok. Prenos nervových impulzov je v tele realizovaný prostredníctvom acetylcholínu. K zrušeniu nervového impulzu dôjde zjednodušene povedané rozložením acetylcholínu na kyselinu octovú a cholín prostredníctvom enzýmu acetylcholínesteráza. Nervovoparalitické látky fungujú tak, že inhibujú (zablokujú) tento enzým a zabránia zrušeniu tohto impulzu. Následkom toho sa v tele hromadia nervové impulzy, dochádza ku kŕčom, ochrnutiu dýchania, srdca a smrti. Typické pre otravu je kŕčovité lukovité prehnutie tela. Chemická reakcia pri blokovaní acetylcholinesterázy je trojstupňová, pričom prvé dva stupne sú reverzibilné, tretí stupeň je nereverzibilný. Z vojenského hľadiska je dôležité, aby táto reakcia vedúca do 3. stupňa nebola príliš rýchla. Najpoužívanejšie antidotum atropín totiž neneutralizuje organofosfát, ale len dočasne pôsobí proti jeho účinku. Takto by, zjednodušene povedané, bola znemožnená liečba pri náhodnom zasiahnutí vlastných jednotiek. To je kritické hlavne u špecializovaných jednotiek. Vyškoliť a vycvičiť špecialistov pre prácu s týmito látkami je časovo, finančne a personálne (už len predstava že od smrti vás delí len 2 mm ochranného odevu, ktorý odolá len 270 minút, je pre väčšinu populácie nemysliteľná) nesmierne náročné. Z tohto dôvodu nebol napríklad nikdy v žiadnej armáde zavedený Tabun.

Teraz si povieme niečo o základných požiadavkách na bojové otravné látky:

1. Nemali by mať demaskujúce účinky tzn. mali by byť bez farby, chuti, alebo zápachu, nevyvolávať nepríjemné pocity
2. Mali by byť extrémne toxické – asi ťažko niekoho presvedčíte aby zjedol lyžicu jedu a navyše z logistického hľadiska potrebujete prepravovať čo najmenšie množstvo tejto látky
3. Mala by byť schopná prekonávať ochranné prostriedky – je predpoklad, že protivník, proti ktorému ich použijete, sa bude chrániť.
4. Životnosť (stálosť) týchto látok v prostredí by mala byť časovo obmedzená. Zamoriť niekoľko kilometrov štvorcových je technicky pomerne jednoducho riešiteľné, odmorenie je technicky takmer nemožné. A odmorenie napr. s-yperitu (sulfydický yperit)z pórovitých povrchov ako napr. drevo je nemožné, keďže na týchto povrchoch dochádza len k tvorbe sesquiyperitov, ktoré sú rovnako nebezpečné ako samotný s-yperit.
5. Pary, alebo aerosoly by mali mať približne rovnakú mernú hmotnosť ako vzduch za rôznych teplôt, aby ich bolo možné rozptýliť v priestore. Napr. yperit nie je možné používať pri teplotách okolo nuly a mínusových teplotách, lebo sa dá jednoducho poometať metličkou lebo stuhne. A prvé bojové použitie kyanovodíka v I. svetovej vojne skončilo absolútnym fiaskom, keďže jediné straty boli spôsobené samotným výbuchom, keďže kyanovodík je ľahší ako vzduch a teda okamžite vystúpal smerom hore a nezasiahol vojakov na zemi a v zákopoch. Aj keď aj tento problém sa podarilo vyriešiť v 40-50 rokoch minulého storočia (to aby sa optimisti príliš neradovali).

Teraz je ešte dôležité povedať si niečo o štruktúre organických látok. Organické látky sa vyskytujú v podobe izomérov. Pre laikov to čo najjednoduchšie vysvetlím na propanole. Propanol je alkohol zložený z reťazca 3 uhlíkových atómov, pričom na ktoromkoľvek z nich môže byť naviazaná alkoholová skupina -OH. Ak je naviazaná na 1. alebo 3. uhlíku ide o 1-propanol, pokiaľ je naviazaná na 2. uhlíku reťazca ide o 2-propanol, známy ako izopropylalkohol. No a tretím izomérom je metyletyléter. Bližšie jednoduché vysvetlenie:  https://sk.wikipedia.org/wiki/Izom%C3%A9ria . Organofosfáty sú podstatne komplexnejšie zlúčeniny a počet ich izomérov je nie násobne, ale rádovo vyšší.

No a po tomto obsiahlom úvode sa vráťme k nášmu “Novičoku” a pseudopravdám uvádzaným v médiach.

1. Rozborom je možné zistiť či bol použitý jed vyrobený v Rusku.

Ide o popretie jedného zo základných chemických zákonov formulovaný mimochodom Proustom a Daltonom už v roku 1799 a to zákona stálych zlučovacích pomerov: Hmotnostný pomer prvkov, alebo súčasti danej zlúčeniny je vždy rovnaký, nezávislý na mieste, čase a spôsobe prípravy zlúčeniny. Takže ak by aj Rusi naozaj vyrábali “Novičok” a Briti naozaj poznali presný izomér organofosfátu zvaného “Novičok”, tak podľa tohto zákona by to dokazovalo maximálne to, že ho mohli vyrobiť buď Rusi, Briti, alebo niekto tretí, kto tak isto pozná presný izomér. Napadajú mi len tak náhodou Američania, ktorí si po rozpade Sovietského zväzu mimochodom z Uzbekistanu odviezli celé výrobne zariadenie na výrobu bojových otravných látok. A teraz budem diablov advokát, nebola tam aj celá technologická dokumentácia k výrobe? Mimochodom vo Fort Detrck majú celkom pekné laboratóriá, kde niekoľko rokov vyvíjali a testovali chemické zbrane. A zrazu už máme 3 podozrivých po jedinom rozbore. Len pre porovnanie. Toto sú možné Novičoky podľa wikipédie: https://en.wikipedia.org/wiki/Novichok_agent a toto americká GV tam isto: https://en.wikipedia.org/wiki/GV_(nerve_agent) . Podobnosť čiste náhodná?

2. Otec a dcéra boli otrávení v reštaurácii (kaviarni)

Vzhľadom na extrémne rýchly nástup príznakov otravy by neboli schopní nie že prísť k lavičke, ale pravdepodobne by neboli schopní túto kaviareň ani opustiť. Nehovorím, že by neboli schopní položiť šálku s čajom na stôl, takto účinkujú jedy len vo filmoch, ale v závislosti od miesta vstupu by sa prvé príznaky objavili do 30 sekúnd až niekoľkých minút a plne sa rozvinuli v ďalších niekoľkých minútach. Takže jedine rýchlo zaplatiť, vypiť na ex a bežať, ako by mi odchádzal vlak.

3. “Novičok” je plyn, kvapalina alebo jemný prášok.

Ďalší nezmysel, ako prenášanie vody v koši. To je to isté, ako by som tvrdil, že mám na stole merkúr filozofov a je to zároveň vodík, bróm, alebo železo.

4. Objavilo sa aj tvrdenie, že KGB “naimpregnovalo” nejaký darček, ktorý mal byť rozbalený až v Londýne.

Vzhľadom na hore uvedené požiadavky (schopnosť prenikať cez ochranné pomôcky) si dovoľujem vysloviť domnienku, že dcéra by nedošla na letisko, nie žeby doletela do Londýna. Ale predpokladajme genialitu Rusov, že by dokázali zabaliť tento predmet tak, aby nič nepreniklo z obalu. Viete si predstaviť čo i len trochu príčetného agenta KGB, ktorý by riskoval, že tento darček rozbalí colník na letisku v Londýne? Viem, má rukavice, ale organofosfáty prenikajú lepšie ako yperit a odolnosť chirurgických rukavíc na prienik yperitu je 20 sekúnd. Tento colník by bol asi nebohý skôr, ako by stihol zabaliť veci späť do kufra.

5. Popis nájdených tiel nezodpovedá použitiu organofosfátov, alebo iných nervovoparalitických látok.

Aj bulvár tvrdí, že telá boli nájdené v bezvedomí na lavičke. To skôr zodpovedá neurotoxínu. Alebo si myslite, že by si odpustil bulvár šťavnaté komentáre o obetiach s penou okolo úst zvíjajúcich sa v tonicko-klonických kŕčoch, prípadne ležiacich na zemi v kŕči lukovite prehnutých dozadu?

6.Prečo Briti v rozpore z medzinárodným dohovorom o zákaze chemických zbraní odmietli vydať Rusom vzorky jedu? Nie je tu možnosť, že nepoznajú ten správny izomér a po predložení vzoriek by to Rusi mohli odhaliť?

7. Vynechávam špekulácie typu, komu by to prospelo atď. Obmedzme sa na fakty.

Položme si však nepríjemnú otázku. Zavádzajú nás médiá a politici zámerne týmito pseudo faktami? Za celý čas som v médiach zachytil len jeden odborný názor na ČT24 od rektora univerzity v Hradci Králove počas televíznej debaty. Nehovorím, že som s ním súhlasil vo všetkom, ale možno by sme si vyjasnili veci. Robia to médiá úmyselne? A tu musím povedať, bohužiaľ, možno ani nie!!!!! A pridal som hneď niekoľko výkričníkov. Ono totiž ohrození sme všetci a div sa svete ani nie od zlých agentov KGB, ani diabolských teroristov. Sme ohrození od tých, od ktorých by sme to najmenej čakali a kupodivu by to nečakali ani oni. Od lekárov. Dovolím si tvrdiť, že v dobrej snahe nám pri z môjho pohľadu (nie všeobecného) nás nechtiac zabijú. Viem, že toto tvrdenie je viac ako odvážne, ale zdôvodním ho.

Vrátim sa roky dozadu a uvediem prvý príklad:

Možno si spomeniete pred rokmi došlo v Dusle Šaľa k priemyselnej nehode s únikom chlóru a hasiči vošli autom do tohto oblaku. Nasledujúci deň v správach ukázali hasičov na jednotke intenzívnej starostlivosti s kyslíkovými maskami do ktorých im pumpovali kyslík. V nemom úžase som len zakoktal: “Preboha, oni tých chlapov zabijú!” Vypočul som si pár nelichotivých poznámok od manželky (mimochodom zdravotnej sestry), asi v tom slova zmysle, aké nezmysly to táram, lekári nato predsa majú vzdelanie a čo o tom asi tak viem. Špitol som síce niečo o tom, že keby som povedal na skúške, že pri tomto type poleptania pľúc môžem podať tlakový kyslík, tak mi povedia, že nieže prídem nabudúce, ale nabudúce už ani nemusím chodiť, lebo ľudovo povedané tým chlapom roztrhám pľúca. Tlakový kyslík môžem podať len pri zástave dýchania ,vtedy je to už jedno a dám im poslednú šancu. Bohužiaľ, do pár dní myslím dvaja z troch zomreli.

O pár rokov neskôr som zase sledoval v televízii správu o tom, ako dvaja bezdomovci našli nejakú fľašu, ako si mysleli, že s alkoholom, bohužiaľ otrávili sa etylénglykolom (súčasť nemrznúcich zmesí do chladičov). A zase som sa dozvedel, ako hrdinský lekári nasadili týmto dvom nešťastníkom dialyzačnú liečbu. To už som si neodpustil (ako hovoria bratia Češi) jízlivu poznámku, že posledná dávka, ktorú im poisťovňa preplatí mala byť radšej dávka zo samopalu. Zasa nasledoval vražedný pohľad od manželky, a zase bohužiaľ obaja zomreli.

No a celú biedu som pochopil následne, keď mala mať neter ako medička cviká z toxikológie. Keďže nie všetkému rozumela, absolvovali sme 2-3 asi hodinové rozhovory cez skype. Na cvikách vyučujúcemu doslova vypálila poistky, keď ako medička začala tvrdiť (zhodou okolnosti išlo o otravu etylénglykolom) nepredstaviteľné veci. Že vrámci terapie by najprv ľudovo povedané otráveného ožrala a udržiavala v ožralom stave. A že až počas tohto nekončiaceho delíria by začala s dialýzou. A ak by nebol schopný ľudovopovedané chlastať, tak by mu ten alkohol pumpovala priamo do žily. Vyučujúci ju v nemom úžase nechal dohovoriť, koktajúc nad jej drzosťou požiadal o zdôvodnenie takéhoto rúhačstva. Keď mu to zdôvodnila metabolizmom alkoholu a etylénglykolu v tele tak skonštatoval, že si to musí do budúcich cvík skontrolovať. Div sa svete nabudúce bola tá drzá medička za hviezdu.

Nestačilo? Podľa platnej legislatívy fyzická osoba nesmie žiadnym spôsobom nadobudnúť do vlastníctva zvlášť nebezpečný jed. Na zozname zvlášť nebezpečných jedov sú aj dve látky: metanol a ortochlórmalondinitril (malondinitril). U prvej sa uvažovalo (neviem či to prešlo), že bude povolené jej použitie do kvapalín do ostrekovačov motorových vozidiel. Vynechám, že ako motoristi by sme vdychovali (alebo možno vdychujeme?) zvlášť nebezpečný jed. Ale keď si kúpim takúto kvapalinu, nenadobudol som v rozpore so zákonom do vlastníctva zvlášť nebezpečný jed? A tá druhá látka? Skočte si do armyshopu, alebo predajne zbraní a vypýtajte si obranný CS spray. Pozrite si zloženie a spýtajte sa predavača či látka CS a horeuvedená látka (na sprayi je uvedený aj chemický názov), nie sú totožné a či nie sú na zozname zvlášť nebezpečných jedov? Alebo si skočte do samoobsluhy so záhradkarskymi potrebami. Určite tam nájdete modrú skalicu (síran meďnatý), ktorý je na zozname jedov a tento spôsob predaja je zakázaný. Len pultový predaj od 18 rokov. A takto by sa dalo pokračovať

Cieľom článku nebolo konštatovať, kto za to môže. Cieľom bolo posúdiť argumenty predkladané médiami a politikmi z odborného hľadiska. Možno sú tu nepresnosti, ale snažil som sa podať problematiku tak, aby ju pochopil aj laik. Veď aj takú banalitu, čo je kyselina a čo zásada definuje stredoškolák ináč ako vysokoškolák, ktorý pre stredoškoláka s úsmevom bude tvrdiť, že kyselina je zásada a naopak a div sa svete, bude mať pravdu.