Bratislava 25. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Alojz Hlina poukazuje, že prípadné trestné činy poslancov má posudzovať len generálny prokurátor a nie ktorýkoľvek vyšetrovateľ či prokurátor na Slovensku
Novela zákona o prokuratúre robí z poslancov nadľudí. Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Hlina (klub KDH). Poukazuje, že prípadné trestné činy poslancov má posudzovať len generálny prokurátor a nie ktorýkoľvek vyšetrovateľ či prokurátor na Slovensku. Poslanci vládnej strany oponujú.
“Prečo iba generálny prokurátor môže oznamovať a žiadať zadržanie poslanca? Doteraz to môže urobiť príslušný orgán. Ak má rozhodovať len generálny prokurátor, tak s tým nesúhlasím. O čo je horší poverený orgán vo Svidníku? Ako k tomu prídu ľudia, že poslancov čin môže posúdiť len generálny prokurátor a čin občana môžu posúdiť aj vo Svidníku?” pýtal sa Hlina.
Boris Susko zo Smeru-SD žiada Hlinu, aby nezavádzal verejnosť. Hlina sa podľa neho snaží navodiť dojem, že nebude možné začať trestné stíhanie alebo zadržať poslanca bez posúdenia generálneho prokurátora. “Ide len o súhlas so vzatím do väzby,” upozornil Susko. Takéto opatrenie má podľa neho svoj význam zvlášť pre opozičných poslancov. “Aby nemohol niekto zneužiť vzatie do väzby na to, aby vyradil poslanca z hlasovania a ovplyvniť tak výsledok hlasovania,” vysvetlil Susko.
Hlina trval na svojom. “Ja čítať viem. V jednom odseku je, že žiada o zadržanie a potom druhý odsek hovorí, že žiada vziať do väzby,” uviedol Hlina. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) poslancovi vysvetlil, že prvý spomínaný odsek hovorí o tom, že generálny prokurátor oznamuje trestné konanie voči poslancovi, ale nie o tom, že žiada o súhlas s jeho začatím. Súhlas má generálny prokurátor žiadať len v prípade vzatia poslanca do väzby. “Je to štandard vo všetkých parlamentoch sveta, ako aj to, že nemáte imunitu,” zdôraznil minister.
Poslancovi Pavlovi Hrušovskému (KDH) sa zas nepozdáva, že generálny prokurátor má zostať vo funkcie dovtedy, kým nezloží sľub nový šéf prokuratúry. Hrušovský sa obáva, že takto môže generálny prokurátor zostať vo funkcii aj desať rokov. Neexistuje totiž mechanizmus, ktorý by prinútil poslancov NR SR zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora dovtedy, kým sa skončí funkčné obdobie toho aktuálneho. Poukázal na hrozbu politických hier, ktoré môžu voľbu blokovať a vo funkcii udržiavať “pohodlného generálneho prokurátora”.
Anton Martvoň zo Smeru-SD mu pripomenul, že nie je neštandardné, keď na čele úradu stojí jeho šéf dovtedy, kým nepríde jeho nástupca. Poukázal, že takáto úprava platí aj pre Najvyšší kontrolný úrad. Šéfa tohto úradu parlament nevedel zvoliť tri roky, a tak jeho vtedajší predseda presluhoval toto obdobie. Martvoň upozornil aj na to, že takýto princíp platí aj pre starostov a primátorov či pre predsedu parlamentu. “Aj predseda NR SR vedie Národnú radu do zvolenia svojho nástupcu,” povedal s tým, že by to malo platiť aj pre generálneho prokurátora.
Lucia Žitňanská z Mosta-Híd mala zas problém s tým, že novelu pripravili prokurátori a nie ministerstvo spravodlivosti. Ministra Boreca označila len za poštára, ktorý do parlamentu návrh priniesol. Borec jej pripomenul, že v minulom volebnom období túto novelu priniesla do parlamentu ona ako ministerka spravodlivosti, ale tiež ju nepripravilo jej ministerstvo. “Pripravovali ju na ministerstve vnútra, pán prokurátor Žilinka (bol štátny tajomník na ministerstve vnútra, pozn. TASR),” povedal Borec. Dodal, že Generálna prokuratúra nemôže predkladať návrhy zákonov, tak to musí urobiť ten, kto toto právo má.
14.5°C
Sobota 
Utorok 
Sobota 
Nedeľa 
.JPG)
.jpg)
.jpg)
