Blanár potvrdil, že ministri zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu schválili sankcie voči Iránu. Dôvodom boli dodávky iránskych balistických rakiet do Ruska.

Pripomenul, že lídri členských krajín EÚ sa už na marcovom samite v Bruseli dohodli na tom, že ak Teherán bude pokračovať v zasielaní niektorých zbraňových systémov pre Ruskú federáciu, tak dôjde k rozšíreniu už existujúceho balíka reštriktívnych opatrení.

“Za Slovenskú republiku musím povedať jasné stanovisko, ktoré sme komunikovali a dali sme si ho aj do programového vyhlásenia vlády, že podporíme akékoľvek sankcie iba vtedy, ak nebudú mať dosah na ekonomiku a na životnú úroveň obyvateľov Slovenska. Môžem skonštatovať, že sankcie, ktoré sme navyše uvalili proti fyzickým a právnickým osobám Iránu, nemajú žiaden vplyv na ekonomiku Slovenska a na životnú úroveň Slovákov,” opísal situáciu minister.

.

Blanár upozornil, že EÚ má dôkazy o tom, že sankcionované osoby a podniky dodávajú určité časti vojenských systémov, ktoré sú potom používané Ruskom vo vojne na Ukrajine. Ďalším dôvodom konania EÚ je aj to, že Irán často porušuje rezolúcie OSN, a preto rozšírenie sankcií voči tejto krajine považuje za “absolútne namieste”.

Budeme naďalej pomáhať Ukrajine

Slovensko bude aj naďalej pomáhať Ukrajine. V pondelok to na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu uviedol šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) s odkazom na medzivládne rokovania v Užhorode. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Minister prezradil, že zasadnutie ministrov členských krajín EÚ sa už tradične venovalo vojne na Ukrajine a eskalácii napätia na Blízkom východe. V tejto súvislosti informoval o nedávnom treťom rokovaní medzi slovenskou a ukrajinskou vládou, kde, ako podotkol, obe strany hovorili o problémoch, ktoré Ukrajinu najviac trápia – nedostatok a výpadky elektrickej energie a príprava na zimu. Spresnil, že cez projekt prepájania elektrických sústav chce Slovensko dodávať elektrinu Ukrajine.

“Hovoril som, že pripravujeme ďalšie dva balíky humanitárnej pomoci – pri zazimovaní a poskytnutí nesmrtiacej techniky,” povedal Blanár s vysvetlením, že to budú najmä systémy Božena alebo detektory chemických látok.

Minister za kľúčové považuje uskutočnenie druhého mierového samitu pre Ukrajinu a dodal, že Slovensko očakáva, aké budú návrhy prezidenta Volodymyra Zelenského. Pripomenul, že spolu so šéfom ukrajinskej diplomacie Andrijom Sibyhom sa zhodli na tom, že na tomto samite by sa mali zúčastniť aj krajiny globálneho juhu, najmä Čína. “Prisľúbil som, že pri návšteve Číny budem o tomto hovoriť s čínskou stranou,” odkázal Blanár.

Dianie na Blízkom východe označil za neakceptovateľné

Dianie na Blízkom východe, kde trvá konflikt medzi Izraelom a hnutiami Hamas v Pásme Gazy a Hizballáh v Libanone, podľa neho možno označiť za “eróziu medzinárodného práva”. Ostatné krajiny EÚ informoval o evakuácii približne sto ľudí z Libanonu, Slovákov aj občanov iných krajín, ktorú zabezpečila SR.

“Napätie sa zvyšuje aj tým, že boli napadnuté medzinárodné jednotky z misie OSN, UNIFIL, ktoré majú udržiavať prímerie medzi Libanonom a Izraelom. To je neakceptovateľné,” zdôraznil minister, ktorý kriticky vníma skutočnosť, že Izrael chce na sankčný zoznam zaradiť Agentúru OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA).

“Upozornili sme, že jediná UNRWA je schopná zabezpečiť humanitárnu pomoc. Ak bude z toho vylúčená, tak katastrofa v Pásme Gazy bude ešte väčšia a civilisti budú ešte viac trpieť,” opísal situáciu.

.

Dodal, že štáty EÚ sa zhodli na potrebe prímeria v tomto regióne a podporujú všetky iniciatívy aj tú americkú, aj snahy krajín Perzského zálivu, aby k prímeriu došlo čím skôr. Lebo už teraz je 1,2 milióna Libanončanov vnútorne vysídlených a ďalších 400.000 utieklo do Sýrie.

Blanár spresnil, že diplomati sa venovali aj situácii v Gruzínsku, Moldavsku, Iráne a vo Venezuele. Priznal, že ho veľmi zaujíma dianie v Gruzínsku, kde budú 26. októbra parlamentné voľby. Dodal, že záujem Slovenska je, aby Gruzínsko vytrvalo na ceste do EÚ. Podporu proeurópskeho smerovania vyjadril aj Moldavsku, ktoré stojí pred referendom o vstupe do EÚ a prezidentskými voľbami.
“Očakávame, že občania Moldavska sa v referende rozhodnú pre vstup do EÚ a že všetky tie očakávané zásahy do referenda nebudú úspešné,” dodal.