Môj profil 
Predplatné
Donald Trump aspoň dočasne stratil jedného „sparring partnera“ v osobe severokórejského lídra Kim Čong-una a preorientoval sa na ďalšieho antagonistu – iránskeho prezidenta Hassana Rouhaniho. Oznámil o odstúpení od iránskej dohody a prisľúbil vrátiť všetky staré sankcie a navyše uvaliť na Irán aj ďalšie. Zároveň pohrozil, že bude uvaľovať sankcie aj na všetkých tých, ktorí budú obchodovať alebo spolupracovať s Iránom. A je na svete nová hra: namiesto severokórejskej – iránska…
Ale ani Hassan Rouhani nie je chlapec a nechce ustúpiť. Vyzval svoj národ, aby sa zjednotil, tvrdo pracoval a úspešne zvládol ťažké obdobie. Podčiarkol, že iránsky národ má svoju bohatú históriu, je to veľký národ a nikomu sa nemieni podriadiť. Dokonca vyhlásil, že „postaví Spojené štáty na kolená“. Biely dom tak získal ďalšieho nepriateľa a rozdúchava napätie. Asi Washington nedokáže existovať, ak nebude mať nepriateľa.
A začal rozohrávať svoju šachovú partiu. Spojené štáty sa obrátili na Bezpečnostnú radu OSN a vyzvali všetky krajiny, aby si vzali príklad od Washingtonu a tiež uvalili sankcie na Teherán. Označili Irán za krajinu, ktorá stále porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.
Avšak z nedávnej správy OSN vyplýva, že Irán bezpodmienečne dodržuje všetky podmienky jadrovej dohody. Takže Spojené štáty vyzývajú OSN, aby trestala Irán za „porušenia“, ktoré samotná Organizácia spojených národov v konaní Iránu akosi nezbadala… Opakuje sa tradičný scenár: Washington nachádza „zradu“ tam, kde vlastne ani nie a, okrem Spojených štátov, ostatní tieto „porušenia“ nevidia.
Tak Biely dom objavuje chemické útoky alebo skládky chemických zbraní tam, kde nie sú a nikdy neboli, nachádza miešanie sa do prezidentských volieb, ktoré sa nikdy nekonalo, vidí nepriateľa, ktorý neexistuje, zisťuje nedostatok demokracie a diktatúru v tých krajinách, kde nič podobné nie je. Ale Biely dom tieto „nedostatky“ nachádza a, pochopiteľne, je odhodlaný odstraňovať tieto „nedostatky“, aktívne zasahuje do vnútorných záležitostí viacerých štátov.
Scenár sa zasa opakuje. Ešte prednedávnom Biely dom hromžil na Severnú Kóreu a vyzýval, aby všetky krajiny uvaľovali sankcie na Pchjongjang. Americký prezident osobne spestroval sociálne siete svojimi komentármi a vyhrážkami Kim Čong-unovi. Mávnutie čarovným prútikom, stretnutie amerického a severokórejského lídra a všetko sa zmenilo. Napätie zmizlo /koľko to potrvá?/. V Bielom dome si našli novú „hračku“ – nepriateľa.
Donald Trump sa neobmedzuje na nepriateľov – jednotlivcov, veselo útočí na „skupinového nepriateľa“. Rozhádal sa s viacerými členskými krajinami EÚ a vlastne s celou Európskou úniou ako celkom. Používa tie isté metódy: tvrdé slová, vyhrážky, vydieranie možnými sankciami a pod. Ešte prednedávnom sa zdalo, že spojenectvo EÚ – USA je monolit, ktorý vydrží večne. Ale zisťuje sa, že nič večné pod slnkom neexistuje.
V tejto súvislosti veľkú pozornosť svetovej verejnosti púta blížiace sa stretnutie Putina a Trumpa. Všetci čakajú, aké novinky prinesie, aké zmeny nastanú. Veľké zázraky, samozrejme, očakávať nemôžeme. Ale jedna srandička sa môže stať: čo keď sa excentricky a nevyspytateľný vládca Bieleho domu rozhodne, že nepriateľov po celom svete má už viac ako dosť a pokúsi sa o to, aby mal aspoň o jedného nepriateľa menej?..
Čo potom s celou globálnou západnou politikou? A čo s čerstvými sankciami, ktoré práve teraz EÚ uvalila na Rusko? Ktorou cestou bude napredovať Brusel s.r.o.? A čo povedia slniečkari a mainstream? Prirodzene, žiadne veľké premeny od stretnutia Trump – Putin nemôžeme očakávať. Ale možno predsa dôjde k úplne maličkému prekvapeniu, ktoré poriadne pomotá hlavy liberálom, slniečkarom a mainstreamu? Potom by to bola sranda…
Eugen Rusnák
.jpg)
.JPG)
