V Nórsku objavili starodávny hrob Vikingov, ktorý prekvapil vedcov

Oslo 17. februára 2020 (HSP/Forskning/Foto: Screenshot YouTube)

Viacerí vedci a historici za jeden z najzaujímavejších starodávnych národov považujú Vikingov, ktorí žili na severe Európy. O živote Vikingov existuje veľa poznatkov, avšak občas nové objavy predsa prekvapujú odborníkov. Stále sa tak aj v prípade rituálneho pohrebiska, ktoré objavili v Nórsku 

Archeológovia vedia, že Vikingovia svojich silných a odvážnych bojovníkov pochovávali často vnútri pohrebných člnov spolu so zbraňami, šperkmi a zvieratami. Občas sa podarilo objaviť záhadné „domy mŕtvych“, ktoré tiež, podľa vedcov, mohli slúžiť ako hroby pre zosnulých Vikingov. Presné predurčenie týchto stavieb vedci doposiaľ nezistili a nový objav ich ešte viac uviedol do rozpakov.

Archeológovia z Nórskej univerzity vedy a techniky otvorili hrob, ktorý bol vytvorený hneď z dvoch pohrebných člnov. Tam sa nachádzali pozostatky muža a ženy, pričom boli pochované s veľkým časovým odstupom. Vedci zostali prekvapení: prečo potom boli pochovaní vedľa seba? Ako uviedol portál Forskning, záhadný hrob objavili v obci Vinjeøra v Centrálnom Nórsku.

V hrobe našli zostatky člna s dĺžkou 7 – 8 metrov, ktorý bol vložený do väčšieho plavidla s dĺžkou do 10 metrov. V malom člne bola pochovaná žena, ktorá podľa zistení vedcov zomrela v druhej polovici 9. storočia. Bola pochovaná v oblečení, vyzdobenom šperkmi, a spolu s ňou sa v hrobe nachádzali remeselnícke nástroje a lebka kravy. V tom istom člne bol pochovaný aj muž, ktorého však pochovali ešte v 8. storočí, a vedľa neho ležal štít, meč a oštep.

„Počul som, že sa našlo niekoľko hrobov Vikingov s dvoma člnmi, ale nikdy som nepočul o tom, aby jeden čln bol pochovaný vnútri druhého,“ uviedol nórsky archeológ Raymond Sauvage.

Nezvyčajné pohrebisko Vikingov našli počas rekonštrukcie rýchlostnej cesty. Pohrebisko sa zachovalo vo veľmi zlom stave, pretože drevené člny takmer zhnili a všetko, čo po nich zostalo, boli kovové klince, ktoré sa použili počas ich výroby. Vedci uviedli, že fakticky dokázali rozpoznať prítomnosť dvoch člnov iba vďaka rozmiestneniu materiálov, ktoré sa zachovali aj po viac ako tisícročí…

Zvláštny záujem vedcov vyvolala brošňa vo forme kríža, ktorá pred tisíc rokmi bola súčasťou konskej výstroje, vyhotovenej, ako zistili vedci, v Írsku. Tento objav umožnil vedcom, aby vyslovili domnienku, že pochovaná žena patrila k rodine, členovia ktorej sa zúčastňovali na vpádoch a dokázali preplávať oceán. Podľa historikov, v prostredí Vikingov bolo zvykom vyhotovovať ozdoby z trofejí, dobytých počas bojov.

Archeológovia tiež predpokladajú, že existuje príbuzenský vzťah medzi pochovaným mužom a ženou, je možno, že bola potomkom skôr pochovaného muža. Tiež je možné, že práve preto ju pochovali v hrobe muža, aby jej rodine ponechali právo na vlastnenie určitého pozemku. V období Vikingov neexistovali žiadne písomné dokumenty, preto potomkovia museli vyhľadávať rôzne spôsoby, aby mohli dokázať, že ich rodina vlastnila pozemok v priebehu piatich a viacerých generácií.

V súčasnosti vedci skúmajú DNA pochovaných Vikingov. Vďaka analýze dokážu odhadnúť, ako žili a čím sa zaoberali títo ľudia, ako sa stravovali, ba dokonca dokážu vytvoriť ich portrét. Je to skutočne možné, veď prednedávnom vedci z Univerzity Dandee v Škótsku dokázali prezentovať, ako vyzerala žena – Viking, ktorá zahynula pred tisíc rokmi.

Eugen Rusnák