Nikto neurobil Úrad prezidenta viac zbytočným ako Zuzana Čaputová

Bratislava 27. novembra 2022 (HSP/Foto:Facebook)

Počínanie slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej vyvoláva slzy zúfalstva u nejedného Slováka. Rovnako je to tak aj u komentátora Eduráda Chmelára, ktorý hodnotí jej poslednú PR akciu. Jeho myšlienky si prečítajte v pôvodnom znení

Tak vidíte, aké to bolo jednoduché. Stačilo, aby jeden pacient prestal vyjednávať s lekármi, teda aby Igor Matovič odišiel z rokovania, a lekárske odbory sa do niekoľkých hodín dohodli s vládou. Už sme sa však dosť venovali tomu, kto dohodu brzdil. Mali by sme však upozorniť aj na tých, kto pre ňu neurobil vôbec nič.

Považujem za neodpustiteľné, že súčasná hlava štátu si od začiatku nepáli prsty problémami a vyberá si tú najjednoduchšiu cestu zlepšovania vlastného imidžu. Za uplynulé mesiace, kedy vrcholila kríza v zdravotníctve, sa Zuzana Čaputová venovala podružným a nepodstatným témam, hoci každú, ktorej venuje svoju pozornosť, označuje za „veľmi dôležitú“ (všimnite si jej ďalší obľúbený výraz po „citlivom vnímaní“). A tak vyzdvihovala mimovládne organizácie, občiansku spoločnosť, slušnosť, formálne si pripomínala bannermi rôzne medzinárodné dni, skrátka motkala sa okolo kadečoho, ale nikdy nemierila k podstate. A keď už naozaj nemala čo robiť, pochválila sa, že rozdávala balíčky potravín pre chudobných v sociálnej výdajni, čo nepovažujem za nič iné ako za zneužívanie nešťastia iných na vlastnú sebaprezentáciu. Problém chudoby totiž treba riešiť systémovo, nie charitou (aj to v tomto prípade za peniaze iných). Chváliť sa tým, že ste darovali potraviny niekoľkým ľuďom, považujem za hanebnosť, ktorá nemá nič spoločné s dobročinnosťou, ale len s lacným PR.

Za celý ten čas sa prezidentka napriek naliehaniam odborníkov i bežných občanov ani len nevyjadrila k hroziacemu kolapsu zdravotníctva. Až predvčerom napísala na sociálnu sieť päť riadkov. Vraj „je najvyšší čas na dohodu“. Budem sa opakovať, ale táto osoba sa správa ako Alenka v ríši divov, ktorá nechápe, kde sa ocitla a čo je jej úlohou. Prezidentka Slovenskej republiky podľa Ústavy SR a podľa komentára k čl. 101 plní funkciu „vyvažujúceho ústavného orgánu“. Tento mandát sa ešte viac posilnil zavedením priamej voľby. To znamená, že ona sa už dávno mala pokúsiť o úlohu sprostredkovateľa alebo mediátora takejto dohody tak, ako to prezidenti v parlamentných republikách robia. V rozpore s tým dáva ruky od problémov preč. Spomeňte si na vojenskú dohodu s USA, ktorá bola prezidentskou zmluvou – napriek tomu sa k nej počas celého procesu jej prípravy a schvaľovania odmietala vyjadriť, hoci ju o to žiadali ústavní právnici, politické elity i občianske iniciatívy. Podobne sa zachovala aj počas vládnej krízy, keď odkázala, že „očakáva dohodu“. Ja neviem, či má napozerané všetky série seriálu Koruna, ale opäť zdôrazňujem, že túto naškrobenú blahosklonnosť si môže dovoliť panovníčka konštitučnej monarchie, nie hlava štátu parlamentnej republiky. Preto celkom neúctivo poviem: pani prezidentka, nám je úplne jedno, čo vy očakávate, my chceme vedieť, čo vy urobíte, takže zdvihnite ten svoj neurodzený zadok a začnite robiť to, za čo ste platená. Za tých 15 000 eur mesačne sa od vás očakáva sústredený politický výkon v prospech republiky, nie sebaprezentácia.

Na záver musím opäť konštatovať, že nikto neurobil úrad prezidenta viac zbytočným ako práve Zuzana Čaputová. Tomuto štátu a jeho občanom dlhujeme poctivú verejnú diskusiu o tom, čo je úlohou hlavy štátu a čo očakávame od jej ústavného postavenia. Dlhodobo vžité predstavy o jej poslaní „reprezentovať Slovenskú republiku“ sú infantilné, pretože reprezentačné povinnosti má každý ústavný činiteľ, a na toto tú funkciu rozhodne nepotrebujeme. Pochopiť zmysel a ústavné zakotvenie prezidenta republiky je základným predpokladom pre to, aby sme do tejto funkcie nevolili dezorientované manekýny, ale rozhľadených štátnikov. Inak nemá zmysel živiť tento aparát.