Priatelia i verejnosť na cintoríne v Skalici spomínali na Antona Srholca

Stretnutie bolo súčasťou série podujatí, ktoré pri príležitosti okrúhleho výročia úmrtia Srholca vyvrcholí v utorok 13. januára u Saleziánov v Bratislave, informovala Marta Bariak Košíková z nadácie.

Pripomenula, že Anton Srholec sa ani počas desiatich rokov nestratil z povedomia priateľov, blízkych a širokej verejnosti. V Bratislave mu odhalili pomník pri Bráne slobody v Devíne i v parčíku pri starej radnici v Prievoze, v Skalici je mu venovaná ulica i tematická autobusová zastávka. V Bioklimatickom parku Drienová pri Rajci mu venovali pustovňu. Trnavský samosprávny kraj už sedem rokov udeľuje Cenu slobody Antona Srholca. O jeho živote vyšli viaceré publikácie a v ľudovej ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na treťom mieste.

Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929. V roku 1944 nastúpil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. Po násilnom rozpustení reholí sa ako saleziánsky klerik v roku 1951 pokúsil o prekročenie hraníc, aby mohol pokračovať v štúdiách teológie v Taliansku. Útek sa nevydaril, bol odsúdený na 12 rokov a deväť odsedel vo väzení a pracovných táboroch v jáchymovských uránových baniach.

Po prepustení pracoval v robotníckych profesiách v Skalici a Ostrave. Študoval na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne, kde si dokončil štúdiá a v roku 1970 bol v Ríme vysvätený na kňaza. Vrátil sa na Slovensko a 15 rokov pôsobil ako kňaz v pastorácii. V roku 1985 mu za účasť na Velehradskej púti zobrali štátny súhlas na kňazské pôsobenie. Do roku 1989, keď sa stal dôchodcom, znova pracoval ako robotník.

Po Nežnej revolúcii sa podieľal na rozvíjaní sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi. Od roku 1992 viedol v Bratislave domov pre bezdomovcov Resoty. Od roku 2008 bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. Zomrel 7. januára 2016 vo veku 86 rokov.