Ako píše Glaser, Spojené štáty vysvetľujú svoje rozhodnutie vystúpiť z tzv. Jadrovej dohody z roku 2015 a uvaliť sankcie na Teherán tým, že sa jedná o “teroristický režim”, ako sa o Iráne vyjadril americký minister zahraničia Mike Pompeo.
Irán podľa neho ohrozuje amerických spojencov, destabilizuje Blízky východ a utláča svoj vlastný ľud. Pompeo sľubuje, že to sankcie zmenia. Podľa Glasera však nie.
Podľa neho Biely dom verí, že sankcie oslabia iránsky režim natoľko, že nebude mať zdroje, aby vykonával politiku, ktorá sa nepáči Spojeným štátom. Avšak s odkazom na štúdiu organizácie International Crisis Group Glaser tvrdí, že neexistuje žiadna korelácia medzi sankciami a regionálnou politikou Iránu.
“V skutočnosti agresívne sankcie proti Iránu, jeho vojenské obkľúčenie a hrozby vojnou budia len strach, ktorý Irán vedie,” píše expert Cato inštitútu.
Navyše nie je ani jasné, čo presne Washington od Teheránu chce, pretože Irán plnil všetky svoje záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody. “Okrem totálnej kapitulácie Biely dom nespresnil, čo môže Irán urobiť, aby sa dočkal zrušenia sankcií,” upozorňuje Glaser.
Podľa neho sankcie, ktoré mieria na iránsku ekonomiku, v prvom rade dopadnú na bežný ľud. Naopak v iránskej elite politicky posilnia konzervatívci a zástancovia tvrdej línie.
Pravdepodobne nevysloveným cieľom Washingtonu je prinútiť Teherán, aby opäť pozval Spojené štáty k rokovaciemu stolu, za ktorým bude musieť pristúpiť na novú dohodu, ktorá ešte viac obmedzí iránsku suverenitu, a výmenou za to dostane menej ekonomických výhod ako v prípade dohody z roku 2015.
“Irán si však už prešiel vyjednávacím procesom so Spojenými štátmi a spálil sa. Teherán hral podľa pravidiel, zatiaľ čo Spojené štáty svoje sľuby porušili,” uzatvára Glaser.