„Chcem vám povedať, že som na vás nezabudol“, píše pápež Janovčanom, pripomínajúc im, že sa za nich modlí. Pamätá najmä na pozostalých všetkých 43 obetí spomínanej tragédie, na ranených i na všetkých, ktorí museli byť evakuovaní a začať odznova na novom mieste ako vysídlené osoby.

Svätý Otec Janovčanov vyzýva nedovoliť, aby negatívne životné okolnosti zničili ich vzájomné putá a pamäť. Prezrádza i svoj osobný vzťah k Janovu ako prístavu, odkiaľ kedysi emigroval do Argentíny jeho otec:

„Nemám pre vás vopred hotové odpovede, pretože zoči-voči istým situáciám naše chabé ľudské slová vyznievajú ako nedostatočné. Nemám odpovede, pretože po týchto tragédiách sa chce len plakať, zostávať v tichu, klásť si otázky o dôvode krehkosti toho, čo budujeme a je treba sa predovšetkým modliť. Mám však pre vás posolstvo, ktoré pramení z môjho srdca ako otca a brata, ktoré by som vám chcel odovzdať. Nedovoľte, aby okolnosti života roztrhali putá, ktoré vytvárajú vaše spoločenstvo, aby zmazali pamäť toho, čo urobilo jeho dejiny tak dôležitými a významnými. Ja vždy, keď myslím na  Janov, myslím na prístav. Myslím na miesto, odkiaľ odcestoval môj otec. Myslím na každodennú námahu, na nezlomnú vôľu a na nádeje Janovčanov.“

Odpoveďou Boha na našu bolesť je jeho blízkosť, zdôrazňuje Svätý Otec, keď píše:

„Vedzte, že nie ste sami. Vedzte, že nikdy nie ste sami. Vedzte, že Boh, náš Otec, odpovedal na naše volanie a na našu otázku nie prostredníctvom slov, ale prostredníctvom prítomnosti, ktorá nás sprevádza, – prítomnosti jeho Syna. Ježiš ešte pred nami prešiel utrpením a smrťou. Vzal na seba všetky naše utrpenia. Bol opovrhovaný, pokorovaný, bitý a barbarsky zabitý. Odpoveďou Boha na našu bolesť bola jeho blízkosť, jeho prítomnosť, ktorá nás sprevádza, ktorá nás nenecháva samých. Ježiš sa nám stal podobným, a preto ho máme po svojom boku, aby plakal s nami v tých najťažších chvíľach našich životov. Hľaďme na neho, zverme mu naše otázky, našu bolesť, náš hnev.“

Pápež pripomenul, že pod Ježišovým krížom stála jeho Matka, aby s ním zdieľala jeho bolesť. Patrónkou Janovčanov je Panna Mária Strážkyňa (Madonna della Guardia), ktorá sa podľa tradície zjavila v roku 1490 na vrchu Monte Figogna neďaleko mesta roľníkovi Benedettovi Paretovi. Pápež Janovčanom  píše: „Nie sme sami, máme Matku, ktorá na nás hľadí z neba s láskou a je nám nablízku. Primknime sa k nej a povedzme jej: Mama!, tak ako to robí dieťa, keď má strach a túži po úteche a uistení.“

Janovčanov napokon pápež povzbudil slovami:

„Sme mužmi a ženami plnými nedostatkov a slabostí, no máme milosrdného Otca, na ktorého sa môžeme obrátiť, ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Syna, ktorý kráča s nami, Ducha Svätého, ktorý nám pomáha a sprevádza nás. Máme Matku v nebi, ktorá aj naďalej rozprestiera svoj plášť nad nami a nikdy nás opúšťa.“ (…)

„Čím viac si uvedomujeme našu slabosť, neistoty nášho ľudského stavu, tým viac odhaľujeme krásu medziľudských vzťahov, pút, ktoré nás spájajú, ako rodiny, spoločenstvá, občiansku spoločnosť.“ (…)

„Viem, že aj po tejto veľkej tragédii, ktorá zasiahla vaše rodiny a vaše mesto, ste vedeli reagovať, opäť sa postaviť na nohy, hľadieť vpred. Nestrácajte nádej, nenechajte si ju ukradnúť! Aj naďalej buďte po boku tých, ktorí boli najviac zasiahnutí. Modlím sa za vás a vy sa, prosím, nezabúdajte za mňa modliť.“

Prvé výročie tragického pádu mosta Morandi v severotalianskom Janove si osobitným spôsobom pripomenie tamojšia arcidiecéza. Janovský arcibiskup kardinál Angelo Bagnasco bude v stredu 14. augusta predsedať svätej omši priamo na mieste, kde stál smutne známy diaľničný most. Jeho zrútenie si pred rokom vyžiadalo 43 obetí na životoch a 566 ľudí po páde mosta stratilo strechu nad hlavou. V Janove už v súčasnosti prebieha výstavba novej mostovej konštrukcie.

Na počesť obetí sa v stredu presne o 11.36 smútočne rozozvučia všetky janovské zvony. Kardinál Bagnasco požiadal všetky farnosti a rehoľné komunity arcidiecézy, aby za obete nešťastia obetovali sväté omše, modlitby vešpier i svätého ruženca. Medzi obeťami tragédie spred roka bolo mnoho ľudí pochádzajúcich z iných regiónov Talianska. Dni v strede augusta okolo Slávnosti Nanebovzatia Panny Márie, v Taliansku známe ako Ferragosto, sú totiž obdobím, keď väčšina Talianov trávi na dovolenkových cestách.

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas kardinál Bagnasco vysvetľuje, ako budú janovskí veriaci prežívať pamiatku obetí tragickej udalosti:

„Nesúc v sebe bolesť, ako je to správne, za svojich zomrelých, pretože tieto obete, odkiaľkoľvek pochádzali, sú už všetky naše. Preto 14. augusta budem sláviť svätú omšu spolu s mojimi kňazmi, s množstvom ľudí a predovšetkým s rodinnými príslušníkmi obetí. Táto spomienka so sebou stále nesie utrpenie, ktoré však musí zostať vždy ako stimul, ako zdroj dôvery, aby sme mohli hľadieť do budúcnosti a aby sme mohli aj naďalej spoločne kráčať, konkrétne, v duchu ešte väčšej vzájomnej dôvery, sympatie, vzájomnej lásky i lásky k mestu.“

Zdá sa, že od ruín mosta sa mesto opäť dáva dokopy, že sa znovuzrodzuje. Je to pravda?

„Iste. Bolo veľkým prekvapením vidieť, že z jednej tragédie ako táto, s množstvom obetí, bolesti, vysídlených ľudí a mnohých, ktorí boli vyradení z činnosti, sa zrazu vytvorila nová súdržnosť, vôľa zomknúť sa navzájom, nie pre to, aby sme sa uzavreli v sebe, ale aby sme lepšie hľadeli vpred. Toto je tým najväčším dedičstvom pre mesto a pre krajinu a nesmie sa to premrhať.“