Na palube lietadla bolo 43 ľudí vracajúcich sa z mierovej misie KFOR v srbskej provincii Kosovo. Tragickú leteckú nehodu neprežilo 41 profesionálnych vojakov a jeden civilný zamestnanec Ministerstva obrany SR. Prežil jediný vojak, v tom čase nadporučík Martin Farkaš.

Z letiska v kosovskej Prištine odštartovali 19. januára 2006 o 17:15 dve vojenské lietadlá so slovenskými príslušníkmi mierových síl. Ich pristátie bolo plánované o 19:40 na letisku v Košiciach. Pri približovaní sa na pristátie o 19:30 jedno z lietadiel havarovalo neďaleko maďarsko-slovenských hraníc. Išlo o lietadlo sovietskej výroby Antonov An-24V z roku 1969.

Prvé vyrozumenie o nehode získalo Centrum riadenia vzdušných operácií (CRVO) o 19:38. V priebehu niekoľkých minút (o 19:46) vyhlásila Letecká pátracia záchranná služba (LPZS) pohotovosť prvého stupňa a k miestu nehody vzlietol z letiska Sliač vrtuľník Mi-17, ktorému sa o 20:30 podarilo lokalizovať miesto nehody. O pol hodiny prekročili slovensko-maďarskú hranicu štyri sanitky a hasiči z Košíc. Na mieste nehody, v mimoriadne ťažko prístupnom teréne a v mraze, našli záchranári živého len nadporučíka Martina Farkaša a transportovali ho do košickej Fakultnej nemocnice L. Pasteura.

Trosky lietadla neskôr previezli na leteckú základňu v Prešove a podrobili ho dôkladnému vyšetrovaniu. Príčina havárie nebola napriek nájdeniu funkčných čiernych skriniek dlhý čas úplne jasná. Nakoniec sa však potvrdila pôvodná domnienka a vyšetrovanie sa uzavrelo s tým, že hlavnou príčinou havárie bolo pravdepodobne zlyhanie posádky lietadla.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky odtajnilo správu z vyšetrovania nehody vojenského lietadla v roku 2020 a zverejnilo ju na svojej internetovej stránke.

Hlavnou príčinou nehody lietadla An-24 v roku 2006 pri maďarskej obci Hejce bolo pravdepodobne zlyhanie pilotov a letovoda. Zo záverov odbornej komisie, ktorá nehodu vyšetrovala, vyplýva, že posádka pri priblížení na pristátie nevyužila prístrojové vybavenie a vykonali výlučne vizuálny spôsob priblíženia. Dostatočne nevyhodnotila svoju výšku a nedodržala bezpečnú výšku lietadla nad terénom. Analýza technického stavu lietadla An-24 zároveň nepotvrdila zlyhanie techniky lietadla.

Vzhľadom na dobré podmienky klesali piloti na okruhovú výšku letiska 725 metrov nad morom, „pričom pravdepodobne podcenili výšku terénu pod lietadlom a v jeho bezprostrednej blízkosti. Táto výška vrátane výšky okolitých stromov bola okolo 770 metrov nad morom,“ uvádza sa správe. Kapitán lietadla pred začiatkom klesania nenastavil takzvanú výšku rozhodnutia, teda nebezpečnú výšku na rádiovýškomere „pravdepodobne preto, že zvuková signalizácia po modernizácii lietadla signalizovala pokles pod nastavenú výšku nepretržite, až do pristátia, čo rušivo pôsobilo na rádiokorešpondenciu i na všetkých členov posádky“.

Ako ďalej informuje správa o nehode, z poslednej komunikácie posádky vyplýva, že posádka lietadla si zrejme nebola vedomá nebezpečnej situácie až do nárazu lietadla do kopca Borsó. Lekárska pitva a biochemické vyšetrenia nasvedčujú tomu, že pilot a posádka pred stretom s lesným porastom pravdepodobne neriešili žiadnu nebezpečnú situáciu, ktorá by mohla byt dôsledkom zlyhania lietadlových systémov. „Naopak, zo záznamov radarovej informácie, rádiovej korešpondencie aj záznamu parametrov letu z FDR (Flight data recorder) je zrejmé, že lietadlo klesalo plynulo bez prerušenia z výšky 3 050 metrov až do stretu s terénom,“ vysvetľuje správa s tým, že vertikálna rýchlosť klesania bola 9-10 metrov za sekundu, pričom by stačilo priemerné klesanie 5-6 metrov za sekundu. „Dôvodom pre túto nezvyčajne vysokú vertikálnu rýchlosť klesania mohla byť obava pilota o včasnosť sklesania na potrebnú výšku do FAF (final approach fix), teda 762 metrov, a zároveň potreba zbrzdiť lietadlo na potrebnú rýchlosť,“ píše sa v odtajnenej správe o havárii lietadla.

Podľa vyšetrovania mohla mať nezanedbateľnú rolu pri nehode takzvaná Kraftova ilúzia čiernej diery. „Ak posádka podľahne tejto ilúzii, môže reagovať predčasným klesaním pred priblížením, to znamená, že pilotovi sa môže zdať, že výška letu nezodpovedá vnímanej situácii, je príliš vysoko, a preto klesá, aby ju znížil. Vzhľadom na absenciu záznamu komunikácie medzi členmi posádky nie je možné vyhodnotiť správnosť činnosti letovoda v tomto prípade,“ uvádza správa.

Januárová havária slovenského vojenského špeciálu An-24 z roku 2006 je najväčšou tragédiou v histórii slovenského letectva. Na Slovensku bol po nehode 24-hodinový štátny smútok. Na rozlúčke s plnými vojenskými poctami sa v prešovskej Mestskej hale Jána Pavla II. zúčastnili tisíce ľudí. Na pohreb obetí pricestoval aj vtedy úradujúci generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer. Vtedajší slovenský minister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) po tragédii podal demisiu.