Môj profil 
Predplatné
Wang Jen-i v interview povedala, že v jej ústave izolovali viaceré koronavírusy z netopierov, žiaden z nich však nezodpovedá pôvodcovi ochorenia COVID-19.
“Teraz máme tri kmene aktívnych vírusov… ale ich najvyššia podobnosť so SARS-CoV-2 dosahuje len 79,8 percenta,” uviedla Wang v rozhovore z 13. mája, ktorý odvysielali až túto sobotu večer.
Vedci sa domnievajú, že choroba COVID-19, ktorá sa po prvý raz objavila v stredočínskom Wu-chane a dosiaľ si po celom svete vyžiadala vyše 340.000 životov, má pôvod v netopieroch a na človeka sa mohla preniesť cez iného cicavca, píše AFP.
Jeden z výskumných tímov wuchanského ústavu skúma netopierie koronavírusy od roku 2004, zameriaval sa však na zistenie pôvodu ochorenia SARS, ktoré sa šírilo pred takmer dvoma desaťročiami. “Nevenoval pozornosť takýmto vírusom, ktoré sú menej podobné vírusu SARS,” povedala Wang v zmienke o víruse SARS-CoV-2.
Ústav už oznámil, že vzorky vtedy neznámeho vírusu dostal 30. decembra, jeho genómovú sekvenciu určil 2. januára a 11. januára predložil informácie o tomto patogéne Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO).
Wang v rozhovore povedala, že pred prevzatím vzoriek v decembri vedci z ústavu nikdy nenarazili na tento vírus, dovtedy ho ani neskúmali a neskladovali.
“V skutočnosti sme, ako všetci ostatní, ani nevedeli, že tento vírus existuje. Ako mohol uniknúť z nášho laboratória, keď sme ho nemali?” dodala imunulogička, ktorá ústav vedie od roku 2018.
Konšpiračné dohady, že wuchanské laboratórium je zapletené do rozšírenia nového koronavírusu, sa objavovali na internete celé mesiace pred tým, ako na ne obrátili pozornosť prezident USA Donald Trump a jeho minister zahraničných vecí Mike Pompeo tvrdeniami o dôkazoch, že patogén pochádza z tohto ústavu, približuje AFP.
Čínski vedci uviedli, že vírus SARS-CoV-2 sa po prvý raz objavil na trhu vo Wu-chane, kde predávajú živé zvieratá.
S výstavbou virologického laboratória pomohli Číňanom Francúzi, napriek varovaniam francúzskych spravodajských služieb, ohľadom biologickej bezpečnosti zo strany Číny. Tento krok prišiel napriek silnej opozícii francúzskych diplomatických a bezpečnostných poradcov, ktorí tvrdili, že čínska reputácia slabej biologickej bezpečnosti by mohla viesť ku katastrofickému úniku v budúcnosti. Varovali tiež, že Paríž by mohol stratiť kontrolu nad projektom a dokonca upozorňovali, že Peking by mohol využiť technológiu na výrobu biologických zbraní.
Jacques Chirac, francúzsky prezident, presadzoval zriadenie wuhanského inštitútu po prepuknutí choroby SARS v roku 2003, ktorá postihla 26 krajín a mala za následok viac ako 8 000 prípadov a 774 úmrtí. Chirac, spolu s jeho pro-pekingským premiérom Jean-Pierrom Raffarinom, prisľúbil francúzske financovanie a odborné znalosti, výmenou za podiel na autorských právach na objavy laboratória, uvádza britský Mail on Sunday.
Tvrdili, že francúzsko-čínska spolupráca by mohla vytvoriť účinné a lukratívne vakcíny, aby sa zabránilo opakovaniu smrtiacej vírusovej pandémie. V rámci dohody sa očakávalo, že až 50 francúzskych vedcov pôjde do Wu-chanu, aby naučilo Číňanov správne fungovať v laboratóriu – ale nikdy tam už neboli vpustení.
Podľa Le Figara diplomat s blízkou znalosťou dohody dodal: „Vedeli sme, aké riziká to prinesie, že Číňania všetko ovládnu a nás z projektu vyhodia a že poskytnutie tejto špičkovej technológie krajine s agendou neobmedzenej moci vystaví Francúzsko na oplátku nebezpečenstvu.“ Ich obavy sa znásobili v roku 2015, keď Čína implementovala novú politiku technológií „dvojakého použitia“, ktorá umožňuje ich ozbrojeným silám používať akúkoľvek civilnú technológiu na vojenské účely.
.JPG)
.jpg)
