Jeruzalem 27. októbra (TASR/HSP/Foto: HSP, TASR)
Stavajte koľko chcete, ale na svojom!
Izrael bude pokračovať vo výstavbe v Jeruzaleme, vrátane východného Jeruzalema. Vyhlásil to izraelský premiér Benjamin Netanjahu po tom, čo Európska únia odsúdila izraelské plány na bytovú výstavbu v časti mesta okupovaného od vojny v roku 1967. Izrael tu plánuje vybudovať ďalších 797 nových bytových jednotiek, čo predstavuje miesto pre cca 4000 ďalších židovských osadníkov
“Jednotný Jeruzalem je večným hlavným mestom Izraela. Máme plné právo na výstavbu v ňom. Stavali sme v Jeruzaleme, staviame v Jeruzaleme a budeme ďalej stavať v Jeruzaleme,” povedal premiér na návšteve vo štvrti Gilo na juhu Jeruzalema, postavenej na pôde zabratej v roku 1967.
Budúcnosť Jeruzalema je jednou z kľúčových otázok pri hľadaní riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, kedže je to miesto, ktoré Palestínčania vnímajú ako svoje budúce hlavné mesto a zároveň mesto, ktoré podľa všetkých medzinárodných dokumentov od Rezolúcie OSN v roku 1947 prináležia práve arabskému štátu.
Netanjahu však chce celý Jeruzalem výlučne pre Židov a ultranacionalistické a náboženské politické strany, z ktorými tvorí v Knesete vládnu koalíciu ho v tom kategoricky podporujú.
Jeruzalem: Môj, tvoj… Náš?
Pri vzniku židovského štátu v roku 1947 v Jeruzaleme žilo menej ako 5 % židovského obyvateľstva. Politika neustáleho búrania palestínskych usadlostí a stavania nových izraelských osád sa aj tu ukazuje ako “účinná”. Aktuálny pomer židovských a palestínskych obyvateľov východného Jeruzalema je 200.000:270.000.
Mesto postavené na Sione nebolo ani zďaleka vždy doménov Židov. Keď ho podľa tradície kráľ Dávid zaujal, mesto už jestvovalo. Niekoľkokrát bolo zbúrané, najničivejšie po druhom židovskom povstaní voči Rimanom v roku 135, keď rímsky cisár Traján zakázal pod trestom smrti vstup Židom nielen na posvätný vrch, ale do celého mesta, ktoré bolo vyhlásené za Alea capitolina (výlučné obetné miesto kapitolského Jupitera, teda pre židov pohanského boha). Po tom, čo sa stalo štátnym náboženstvom Ríma kresťanstvo, v meste vyrastali chrámy k ucteniu Ježišovho ukrižovania, ale obmedzenia pre Židov platili naďalej. To sa nemenilo dokonca ani po tom, čo v Jeruzalem od Byzancie prebrali moslimovia a na chrámovom návrší (z ktorého údajne bol na nebesia vzatý Mohamed) postavili známu mešitu.
Na Jeruzalem ako sväté miesto si v minulosti robili a dodnes robia nároky tri náboženstvá, čo viedlo k častým konfliktom. Faktom ostáva, že výlučná nadvláda jediného z nich, nerobila nikdy dobrotu. Pomerované historickým metrom by sme mohli povedať, že najväčší nárok na Jeruzalem majú moslimovia, ktorých nadvláda nad mestom trvala viac ako trinásť storočí, nasledujú židia s 10. storočiami a napokon so 4. storočiami kresťania. Najdôležitejší je však mier.
Carter: Vyhliadky na izraelsko-palestínsky mier sa rozplývajú
Bývalý americký prezident Jimmy Carter vyhlásil, že vyhliadky na dosiahnutie izraelsko-palestínskej mierovej zmluvy sa rozplývajú. Carter na dvojdňovej návšteve Izraela so skupinou bývalých politických lídrov z Európy, charakterizoval súčasnú situáciu ako katastrofickú a povedal, že sa dosiahlo kritické štádium.
Americký exprezident odsúdil izraelskú výstavbu na západnom brehu Jordánu a narastajúcu izoláciu východného Jeruzalema od Západného brehu.
Carter je dlhodobým kritikom izraelskej politiky, kedže reálne mu nejde o mier ale o totálne vytlačenie arabského obyvateľstva z území historickej Judey. V roku 2006 vydal knihu Palestine: Peace Not Apartheid (v preklade – Palestína: Mier, nie apartheid), v ktorej tvrdil, že izraelská výstavba na palestínskych územiach bola hlavnou prekážkou mieru na Blízkom východe.
6.8°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
6.7°C
Sobota 
Nedeľa 
4.1°C
Štvrtok 
1.7°C
.jpg)
.jpg)
