“Nesmieme na túto historickú úlohu rezignovať.” Václav Klaus navrhol rad systémových opatrení pre zotavenie ekonomiky

Bratislava 10. júla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA-Ľudovít Vaniher)

Bývalý prezident Václav Klaus vo svojom komentári pre MF DNES vyzval českú vládu a opozíciu na zaujatie systémového prístupu pri riešení zhoršujúcej sa ekonomickej situácie. Rokovanie dnešných politických aktérov je podľa neho založené na snahe dosiahnuť výlučne krátkodobý účinok, čo nevedie k žiaducim zmenám. Tie nastanú len pri vykonaní radikálnej deregulácie, tvrdí

Václav Klaus uvádza, že súčasné vládne opatrenia zamerané na zastavenie pádu ekonomiky budú mať len krátkodobý efekt, ktorý nerieši situáciu bezprecedentného nárastu štátneho dlhu a ďalšie problémy. “Je potrebné ísť ďalej. Je nevyhnutný koncepčne systémový pohľad. Vláda musí mať odvahu a ambíciu siahnuť aj do podstaty nášho ekonomického systému,” tvrdí.

Nevylučuje však, že vláda možno nemá dostatočný mandát na realizáciu systémových zmien.

“Je oslabovaná svojim neväčšinovým charakterom, neproduktívnou a bezkoncepčnou politikou parlamentnej opozície a dryáčnickým správaním opozície mimoparlamentnej,” vysvetľuje bývalý český prezident.

Každopádne by vláda mala o tú dôveru usilovať, pretože súčasné podmienky jej stanovili historickú úlohu, na ktorú nesmie rezignovať. “Čakať až na voľby na jeseň 2021 si naša krajina nemôže dovoliť. Navyše nepredpokladáme, že prinesú revolučný zvrat či zmenu súčasného nestabilného rozloženia politických síl,” upozornil Klaus.

Historická skúška pre opozíciu

Dnešné prelomové chvíle sú podľa Klausa unikátnou šancou, nielen pre vládu, ale aj pre opozíciu, ktorej v tejto chvíli chýba hlbšia predstava o tom, ako má byť usporiadaná spoločnosť.

“Zatiaľ aj u nej vidíme iba politikárčenie, malicherné spory o detaily či súťaž o najštedrejšie rozdávanie peňazí z vreciek daňových poplatníkov. Nie je u nej vidieť záujem štátu a spoločnosti ako celku,” vytýka Klaus opozícii.

Stanovenie cieľa

Nemožno podľa neho dovoliť, aby sa opakovala rovnako dlhá stagnácia, akú sme mali po kríze rokov 2008-2009, preto trvá na tom, že má byť neodkladne otvorená príprava inštitucionálnych a rozpočtových opatrení.

“Zavedením záväzných pravidiel a limitov je nutné brániť rozvratu verejných financií. Súčasne sa má začať príprava liberalizačných opatrení, ktoré by pomohli naštartovať ekonomické oživenie,” napísal Klaus s tým, že je potrebné radikálne znížiť úlohu štátu v prospech trhu a uľahčiť tak podnikateľské aktivity.

Potrebné kroky

To podľa neho najprv vyžaduje opustiť predstavu o tom, že štátny dlh neprekáža. Samotná ekonomická deregulácia nemá byť pritom podľa Klausa nahradená jednoduchým škrtaním štátnych výdavkov alebo počtu štátnych inštitúcií. Chce totiž, aby znovu došlo k desubsidizácii, respektíve k odstraňovaniu štátnych dotácií všetkého druhu.

“To bol vtedy najväčší a najúspešnejší prielom do myslenia a správania ekonomických subjektov. Považovali sme to za kľúčový predpoklad pre obnovenie trhovej ekonomiky. Rovnaký krok musí po troch desaťročiach nastať znova, lebo dotácie v tomto už, slobodnom období, najmä v jeho druhej polovici, bez veľkých protestov ekonómov nebezpečne narástli,” všíma si Klaus.

Ďalším krokom podľa neho má byť sústredenie pozornosti na rozpočet a rozpočty v nasledujúcich rokoch. “Je nutné uskutočniť sprehľadnenie celého rozpočtového systému a návrat výdavkov štátu z najrôznejších fondov, žijúcich svojím vlastným životom, do štátneho rozpočtu,” navrhol Klaus s tým, že má nastať výrazné obmedzenie počtu aj rozsahu financovania neziskových organizácií, ktoré nie sú vystavené podobnej verejnej kontrole.

“Dá sa očakávať, že to vyvolá obrovské protesty všetkých tých, ktorí sa touto cestou v posledných rokoch dokázali prisať na peniaze štátu (čiže daňových poplatníkov),” očakáva Klaus.

Nové obmedzenia sa majú podľa neho dotknúť tiež daňového systému, ktorý je podľa neho potrebné “vyčistiť od obrovského množstva nesystémových úľav a zvýhodnení zavedených následkom populistických opatrení”.

Bývalý prezident by tiež využil dnešný okamih k dávno odkládaným reštriktívnym zásahom do povinných výdavkov štátu. Má to podľa neho zahŕňať odmietnutie automatickej valorizácie a indexácie dôchodkov, príjmov, dávok a ďalších štátnych výdavkov.

Ako posledný krok uviedol Klaus zrušenie zákona o štátnej službe, ktorý sa podľa neho neosvedčil. “Je brzdou ekonomických aktivít a je mechanizmom, ako fixovať a zvyšovať počet úradníkov a udržiavať neefektivitu byrokratického aparátu,” uviedol bývalý prezident Václav Klaus.