“Nemôžem súhlasiť s vývozom multikulturalizmu a genderizmu do našej krajiny.” Klaus tvrdo reagoval na grobiansky útok kaviarne

Praha 14. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Bývalý prezident Václav Klaus roztočil ďalšie kolo debaty s riaditeľom knižnice Václava Havla Michaelom Žantovským. Odpovedal na obvinenia Žantovského z údajného obratu na východ a prezradil, prečo sa odvážil k zhoršeniu osobných vzťahov s americkým prezidentom. Označil všetky obvinenia bývalého diplomata za drzosť a osobnú urážku

Minulý mesiac Václav Klaus, bývalý prezident Českej republiky, vyslovil domnienku, že viacero osobností je frustrovaných kvôli tomu, že nemajú možnosť sa uchádzať o štátnu moc. Išlo predovšetkým o bývalého diplomata a politika Michaela Žantovského, novinára Tomáša Klvaňa a bývalého predsedu Senátu Petra Pitharta.

Michael Žantovský, ktorý v deväťdesiatych rokoch pôsobil ako tlačový hovorca a poradca prezidenta Václava Havla, rázne Klausovi oponoval. Bývalý politik zdôraznil, že o moc nijaký záujem nemá, ale ide predovšetkým o otvorenú diskusiu o súčasnom dianí.

Žantovský vyhlásil, že jedným z jeho hlavných cieľov je prispievať k udržiavaniu a posilňovaniu vzájomných vzťahov medzi Českou republikou, inými európskymi štátmi a USA. Je totiž presvedčený, že pevné vzťahy a úzka spolupráca medzi Európou a Severnou Amerikou je neoddeliteľnou súčasťou záujmu Českej republiky a celej Európy ako demokratickej spoločnosti. Práve preto ostro kritizuje Klausov postoj a jeho bývalú politiku voči Západu. Tvrdí, že Václav Klaus po celú dobu svojej politickej kariéry bol zaujatý voči americkým politikom v súvislosti s ich politickými názormi.

“Od prvej chvíle hľadal medzi americkými politikmi svojich ideových favoritov, a zároveň v súkromí – a niekedy bohužiaľ aj verejne – zosmiešňoval iných. Čím viac sa snažil zblížiť s niektorými, často trochu okrajovými prúdmi amerického politického myslenia, tým viac si odcudzoval tých druhých. A nakoniec, cítiac sa možno neuznaný vo svojich prenikavých úsudkoch o americkej politike, ekonomike, kultúre, filme a klimatických zmenách, obrátil svoju pozornosť na Východ,” napísal Michael Žantovský v Lidových novinách.

Následne Klausovi vyčíta, že za dobu svojho prezidentovania a ešte skôr, keď zastával funkciu premiéra, zmeškal príležitosť upevniť česko–americké vzťahy, čo podľa Žantovského bolo kľúčovým aspektom národných záujmov republiky.

Reakcia Klausa na obvinenia

Václav Klaus sa nenechal umlčať a rázne reagoval na kritiku. Nesúhlasil s negatívnym hodnotením Žantovského ohľadom jeho politiky voči USA. Je totiž presvedčený, že sa voči Západu staval zodpovedne a férovo. Nepopiera, že často neváhal otvorene prejavovať svoj nesúhlas s americkou zahraničnou politikou. Napríklad sa kriticky vyjadroval voči americkej politike v Iraku, kvôli čomu si nakoniec zhoršil svoje vzťahy s vtedajším prezidentom Bushom mladším.

“Všetci naši pätolizači v roku 2003 s americkou politikou v Iraku súhlasili, aj keď bolo zrejmé, že touto cestou došlo k destabilizácii Blízkeho východu, ktorý sa stal úplne rozvráteným regiónom (a do istej miery aj preto zdrojom masovej migrácie do Európy). Dnes už v USA s tým, čo urobili v roku 2003 v Iraku, nesúhlasí vôbec nikto politicky aspoň trochu relevantný. Odvážil som sa ako jediný polemizovať s americkou (Obamovou) pomocou ‘arabských jar’‘, ktorá sa stala ďalším prvkom destabilizácie regiónu. Vyjadril som sa celkom jasne ku Clintonovmu (a najmä Madeleine Albrightovej) dobrodružstvu v Juhoslávii,” uviedol Klaus.

Bývalý prezident neskrýva ani svoj kritický názor voči súčasným trendom americkej a svetovej politiky. Tvrdí, že je rozhodne proti exportu multikulturalizmu, feminizmu a genderizmu do Českej republiky a v tom je zásadný rozdiel medzi ním a Žantovským.

Nakoniec Klaus označil výrok Michaela Žantovského o tom, že “on sa snaží ako baranidlo otvoriť cestu svojmu potomkovi“ za absolútne neprijateľnú drzosť a osobný útok. Bývalý prezident vyhlásil, že on praje Václavovi Klausovi mladšiemu úspech, ale na jeho činnosti žiadny podiel nemá.