PS: Potrebujeme akcieschopnejšiu Európu, ktorá je pripravená čeliť hrozbám

Potrebujeme akcieschopnejšiu demokratickú Európu, ktorá je pripravená čeliť bezpečnostným aj environmentálnym hrozbám súčasnosti. Pre TASR to pri príležitosti 21. výročia vstupu do EÚ skonštatoval podpredseda Európskeho parlamentu a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska (PS) Martin Hojsík. Európska únia sa musí podľa PS stať skutočnou veľmocou. Pripravená musí byť na rozšírenie smerom na Ukrajinu a západný Balkán.

„V inštitucionálnych otázkach by sme mali posilniť rolu Európskeho parlamentu, zlepšiť ochranu ľudských práv, slobody médií a právneho štátu. Bez reformy inštitúcií a rozhodovacích procesov bude rozšírenie ťažké,“ uviedol pre TASR Hojsík.

EÚ potrebuje podľa PS aj silnejší rozpočet s vlastnými zdrojmi, aby sme mohli lepšie riešiť nielen spoločnú obranu a energetickú nezávislosť, ale aj nerovnosti medzi členskými štátmi a s nimi spojené sociálne problémy. Tieto zdroje majú pochádzať z oblastí, kde nadnárodné korporácie, najmä v digitálnom sektore, „takpovediac utekajú“ spravodlivému zdaneniu na úrovni členských štátov.

Predseda PS Michal Šimečka pripomenul, že naše členstvo v EÚ nie je samozrejmosťou. Kritizuje, že členstvo v EÚ je vážne spochybňované významnými politikmi. Slovensko potrebuje byť podľa neho silným a konštruktívnym partnerom v EÚ, a to je dnes problém. „Dnes, 21 rokov od vstupu, je Slovensko asi v najslabšej pozícii, pokiaľ ide o naše členstvo v Európskej únii. Sme izolovaní, jediný náš partner je Viktor Orbán, maďarský premiér. Spolu s Maďarskom sme problémové články Európskej únie. Na slovenskú vládu a špeciálne na premiéra Roberta Fica sa medzi našimi partnermi, ale aj v Bruseli, pozerajú cez prsty, a je to práve preto, že slovenský premiér a vlastne aj zvyšok vlády konzistentne len útočí na Európsku úniu a oslabuje tým našu pozíciu,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii. Šimečka to považuje do budúcna za veľký problém, pretože nebudeme schopní efektívne napĺňať naše národné záujmy a nebudeme podľa neho vedieť vyťažiť z členstva v EÚ toľko, koľko by sme inak mohli.

„Nástup administratívy Donalda Trumpa a jeho spochybňovanie bezpečnostných záruk pre členské krajiny NATO bolo na európskej úrovni budíčkom,“ zdôraznil europoslanec. Spoločná európska obrana je preto podľa PS horúcou témou aj v europarlamente, kde vznikol samostatný výbor pre obranu. Spoločná obrana na úrovni EÚ by bola podľa Hojsíka ďalšou zárukou našej bezpečnosti a príležitosťou pre efektívnejšie vynakladanie prostriedkov. PS považuje za hrozivé, že pri diskusiách medzi členskými štátmi o téme spoločnej obrany je slovenská vláda „jednoznačným outsiderom“. Tým riskujeme, že zostaneme mimo spoločnej obrany. „To by bolo obrovským ohrozením našej bezpečnosti a suverenity,“ uzavrel Hojsík.

SaS: Aby EÚ zvládla výzvy, musí posilniť konkurencieschopnosť a obranyschopnosť

Medzi najväčšie výzvy EÚ patrí Rusko i Čína, špecifickou výzvou je aj colná a obchodná hrozba vojny medzi USA a zvyškom sveta. Pre TASR to v súvislosti s 21. výročím vstupu SR do EÚ uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR za SaS Juraj Krúpa. Aby Únia zvládla množstvo výziev, musí podľa neho posilniť svoju konkurencieschopnosť a obranyschopnosť. Krúpa tiež hovorí o potrebe odbúrania veta v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

„Medzi najväčšie hrozby a výzvy už tradične patrí Rusko, ktoré vníma EÚ ako hrozbu pre jeho diktátorský režim, jeho imperiálne ambície, ako aj zámer opäť získať mocenský vplyv v strednej Európe a rozbiť tak jednotu EÚ,“ uviedol pre TASR Krúpa. Za ďalšiu výzvu považuje Čínu, ktorej prístup k formovaniu medzinárodného obchodu je diskriminačný. „Posilňovanie jej postavenia v Európe môže znamenať čoraz väčšie obmedzovanie politickej a ekonomickej slobody, čo je v rozpore s exportným charakterom EÚ a aj samotnej SR,“ dodal. Colná a obchodná vojna medzi USA a zvyškom sveta by mala podľa SaS negatívny dosah na ekonomiku a bezpečnosť EÚ.

Únia musí podľa SaS spružniť a prehĺbiť mechanizmus spolupráce členských krajín EÚ a naplno využiť konkurenčný potenciál o krajiny, ako je Veľká Británia, Nórsko, krajiny Balkánu a Ukrajiny. To si podľa Krúpu vyžiada reformy rozhodovacích procesov, odbúranie veta v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vymáhanie dodržiavania spoločných pravidiel demokracie a právneho štátu.

Európa sa podľa SaS opäť musí stať liahňou vývoja a výskumu, investovať do budúcnosti, akými sú umelá inteligencia, vesmírny program, vlastný kybernetický vývoj, ktorým by konkurovala Číne, USA a ďalším krajinám. „Tieto investície musia byť prepájané aj s posilňovaním obranyschopnosti tak, ako to robia aj iné vyspelé mocnosti,“ povedal Krúpa.

Členstvo v EÚ zvyšuje schopnosť Slovenska presadzovať svoje suverénne národné záujmy. Slovenská republika preto musí podporovať úsilie EÚ posilňovať obranu EÚ, podieľať sa na investíciách do obranného priemyslu vrátane zvýšeného využívania štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ na posilňovanie obrany, bezpečnosti a pripravenosti.

KDH: V čase geopolitického napätia je naše členstvo v EÚ zárukou bezpečnosti

Európska únia je náš životný priestor. V dnešnej dobe plnej geopolitického napätia a vojny pri našich hraniciach je členstvo v Únii zárukou bezpečnosti, prosperity, demokracie a slobody. Uviedol to na sociálnej sieti predseda KDH Milan Majerský v deň 21. výročia vstupu Slovenska do EÚ. Pripomenul, že Slovensko aktuálne nezohráva aktívnejšiu úlohu pri formovaní európskych politík. Kritizuje za to predstaviteľov vlády.

Členstvo v EÚ nám podľa Majerského prinieslo rast životnej úrovne a stabilitu. „Slovensko financuje eurofondami, na ktoré sa nám skladajú občania bohatších členských štátov,“ napísal. „Nič, čo riadi človek, nie je ideálne, a tak je to aj s EÚ. Aj Európa čelí mnohým náročným výzvam, na ktoré KDH jasne poukazuje, ale je dôležité, že stojí na strane ľudskej dôstojnosti, slobody svedomia a prejavu,“ myslí si šéf kresťanských demokratov.

Slovensko v súčasnosti podľa KDH nie je lídrom v témach, ktoré je potrebné riešiť, aby Únia lepšie slúžila občanom. Predstavitelia tejto vlády podľa hnutia spochybňujú svojimi krokmi a skutkami našu pozíciu v nej. „KDH však hovorí, že každý, kto hlása odchod Slovenska z EÚ alebo spochybňuje naše členstvo v nej, nie je ani vlastenec, ani hrdina, naopak, chce Slovensku iba škodiť,“ uzavrel Majerský.

Božik: Európske projekty na miestnej i regionálnej úrovni zlepšujú kvalitu života

Práve na miestnej a regionálnej úrovni sa realizujú konkrétne európske iniciatívy a projekty, ktoré zlepšujú kvalitu života ľudí. V deň 21. výročia vstupu Slovenska do EÚ to pripomenul predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Tento deň je podľa neho aj symbolom úcty voči pracujúcim.

Vstup Slovenska do EÚ priniesol občanom, ako aj mestám a obciam nové príležitosti, od voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu, až po zásadný impulz pre rozvoj a modernizáciu. „Mestá, obce a ich obyvatelia zohrávajú v tomto projekte nezastupiteľnú úlohu. Práve na miestnej a regionálnej úrovni sa realizujú konkrétne európske iniciatívy a projekty, ktoré zlepšujú kvalitu života ľudí. ZMOS si preto s úctou pripomína prínos a angažovanosť miest a obcí v budovaní modernej a prosperujúcej spoločnosti,“ uviedol Božik v stanovisku, ktoré TASR zaslala ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS Zuzana Špačeková.

Prvý máj je aj Sviatkom práce, ktorým si podľa šéfa ZMOS symbolicky uctievame prácu ako súčasť hodnotového rebríčka a všetkých tých, ktorí ju každodenne vykonávajú.

V predvečer Sviatku práce sa v mnohých mestách a obciach Slovenska stavali máje a konali kultúrne podujatia. „Tieto tradície, ktoré sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, majú silný komunitný rozmer. Prvomájové oslavy pokračujú aj dnes po celom Slovensku. Naše mestá a obce si tento sviatok pripomínajú organizovaním podujatí, ktoré zdôrazňujú význam práce, lásky a spoločenstva ako súčasti každodenného života,“ uzavrel Božik.