Zrušenie práva veta by mohlo byť podľa Smeru začiatkom konca EÚ. Štáty, ako je Slovenská republika, by sa jeho zrušením stali len štatistami.
„Právo veta vnímame ako záchrannú brzdu pre štáty, ktoré nemôžu súhlasiť s návrhom, ktorý ide proti ich národnoštátnym záujmom. EÚ sa po prijatí takejto radikálnej zmeny definitívne stane projektom, ktorý ešte viac prehĺbi priepasť medzi veľkými a silnými štátmi, ako napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a malými štátmi, ako Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Poľsko,“ priblížili zo Smeru.
Únia by sa mala podľa Smeru snažiť v oblasti zahraničnej politiky klásť dôraz na mier, diplomaciu a strategickú autonómiu vrátane vyváženého postoja k vojne na Ukrajine, ale aj v konflikte v Pásme Gazy.
„Zdá sa, ako keby Únia prestávala byť mierovým nástrojom,“ uzavrela Končalová.
Richard Raši: O fungovaní EÚ diskutujme, ale nemôžeme hazardovať s budúcnosťou SR
Ani jeden z argumentov o kritike EÚ nemôže slúžiť na to, aby sme hazardovali s budúcnosťou Slovenskej republiky a diskutovali o vystúpení z Únie. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ. Zdôraznil potrebu spolupráce Slovenska s ekonomickými a bezpečnostnými partnermi. Raši dodal, že v tento deň sa pripomína aj Sviatok práce. Posolstvo a obsah oboch dní sa podľa neho vzájomne prelínajú a dotvárajú hodnoty, na ktorých stojí naša moderná spoločnosť.
„V poslednom čase počúvame vyjadrenia o tom, že je potrebné vystúpiť z EÚ, že je nemoderná, skostnatená, príliš byrokratická, zaostávajúca za globálnymi veľmocami. Môžeme o týchto argumentoch viesť dialóg, napokon, otvorene sa o tom hovorí na všetkých medzinárodných fórach Európskej únie, ale chcem zdôrazniť jedno. Ani jeden z týchto argumentov nemôže slúžiť na to, aby sme hazardovali s budúcnosťou Slovenskej republiky a diskutovali o vystúpení z EÚ,“ vyhlásil Raši.
Takéto vyjadrenia podľa neho zbytočne komplikujú naše postavenie v rámci EÚ a naštrbujú obraz Slovenska ako dôveryhodného partnera v Únii.
Šéf NR SR zdôraznil, že ako malý štát máme otvorenú ekonomiku.
„Dominujú u nás západné investície a využívame fondy na zvýšenie kvality života v regiónoch. Štatistiky ukazujú, že práve európske peniaze menia kvalitu života v našich mestách a obciach k lepšiemu, pretože len štátny rozpočet na to nestačí,“ pripomenul.
Európsku úniu a Slovensko spolu s ňou čaká podľa Rašiho celý rad výziev. Bude musieť riešiť, ako naštartovať ekonomiku, ako neexperimentovať so zelenou politikou, akým spôsobom je potrebné podporiť vedu a výskum, ako sa vyrovnať s migráciou, ale aj ako zabezpečiť energetickú bezpečnosť a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť Slovenska so svetom.
„Politikou Slovenska v týchto dňoch musí byť spolupráca s tými, ktorí sú našimi ekonomickými a bezpečnostnými partnermi. Len v spolupráci s týmito partnermi a prostredníctvom konštruktívneho dialógu bez zbytočných invektív dokážeme zabezpečiť prosperitu Slovenskej republiky,“ vyhlásil Raši s tým, že si treba uvedomiť tieto fakty a byť zodpovední pri svojich rozhodovaniach.
Predseda parlamentu pripomenul tiež posolstvo prvého mája ako Sviatku práce.
„Stredobodom politiky akejkoľvek vlády na Slovensku musí byť človek. Jeho kvalita života, dôstojné postavenie a jasná sociálna perspektíva,“ doplnil Raši.
Prezident: V dnešnom meniacom sa svete má členstvo v EÚ ešte silnejší zmysel, hodnotu aj perspektívu
V dnešnom meniacom sa svete má členstvo v Európskej únii (EÚ) ešte silnejší zmysel. Vyhlásil to prezident Peter Pellegrini pri príležitosti 21.výročia vstupu Slovenska do EÚ.
„Dnes sme svedkami takých výrazných zmien vo svete, aké sme nezažili celé desaťročia. A naše členstvo v EÚ má dnes oveľa silnejší zmysel, hodnotu aj perspektívu,” uviedol prezident s tým, že ak ide o usporiadanie sveta, tak pravidlá, ktoré sa vytvárali desaťročia, sa menia zo dňa na deň.
Opäť podľa jeho slov ožíva právo silnejšieho a medzinárodné právo ide do úzadia.
„Malé, ekonomicky i bezpečnostne zraniteľné štáty ako Slovensko, sa v týchto ťažkých časoch musia opierať o svojich partnerov a spojencov. Bez nich by sme sa vydali napospas tým, ktorí žiadne pravidlá neuznávajú,“ zdôraznil Pellegrini, podľa ktorého má v tomto zmysle členstvo SR v EÚ obrovský zmysel. Upozornil však aj na nedostatky EÚ.
„Určite môžeme únii všeličo vyčítať. Od prebujnelej byrokracie, ktorá zbytočne rieši to, čo riešiť netreba, cez viaceré zásadné ekonomické či ekologické iniciatívy, ktoré sa ukázali byť príliš odvážne a bez spolupráce so zvyškom sveta takmer nenaplniteľné,“ vysvetlil Pellegrini a doplnil, že riešenia EÚ veľakrát nenapĺňali základné piliere, na ktorých bolo európske spoločenstvo postavené, a to mier, hospodársku spoluprácu a bezpečnosť našich hraníc.
Napriek tomu vidí prezident budúcnosť Slovenska práve v EÚ.
„Spoločne môžeme tieto veci meniť k lepšiemu,” vyhlásil Pellegrini a pokračoval, že napriek nedostatom je EÚ pre Slovensko hodnotovým, civilizačným a v budúcnosti aj bezpečnostným priestorom.
Prezident súčasne vyzval na pripomenutie si tých hodnôt, ktoré európskych partnerov spájajú, nie rozdeľujú.
„V každej rodine sa časom nájdu veci, ktoré ju vo vnútri trápia a s ktorými sa musí vysporiadať. Ale vždy je lepšie tieto problémy spoločne vyriešiť ako rodinu stratiť a prísť tak o pocit bezpečia, solidarity a spoločného pohľadu na svet,“ uzavrel prezident.
Slovensko si dnes pripomína 21. výročie vstupu do Európskej únie (EÚ). Súčasťou Európskej únie sme sa stali v roku 2004 spolu s ďalšími deviatimi krajinami, čo je doposiaľ najväčšie rozšírenie EÚ. Okrem Slovenska sa členmi EÚ v danom roku stali aj Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Hnutie Igora Matoviča: Právo veta v EÚ je kľúčové, no nesmie viesť k neflexibilite
Najakútnejšou výzvou, ktorej čelí EÚ, je podľa hnutia Slovensko posilnenie odolnosti voči globálnym krízam, od bezpečnostných hrozieb po ekonomické a energetické neistoty. EÚ sa musí podľa hnutia reformovať tak, aby vedela rýchlo a efektívne reagovať na výzvy, no za dôležité považuje zachovanie solidarity medzi členskými štátmi. Zachovanie práva veta je pre hnutie Slovensko kľúčové, avšak právo veta nesmie viesť k paralyzácii a neflexibilite Únie. Suverenita členských štátov a spoločná obrana musia byť podľa hnutia prioritou
„Právo veta členských štátov by malo zostať zachované, pretože garantuje rovnosť medzi veľkými a menšími krajinami.
Musíme však zabezpečiť, aby EÚ vedela prijímať rozhodnutia rýchlo tam, kde je to nevyhnutné, predovšetkým v otázkach obrany a bezpečnosti,“ uviedol pre TASR za hnutie Slovensko bývalý europoslanec Peter Pollák.
Slovensko si podľa hnutia musí byť vedomé, že garancia obrany zo strany USA už nemusí byť samozrejmosťou. Preto je pre nás životne dôležité vedieť sa spoľahnúť na spoľahlivých partnerov v rámci EÚ za predpokladu, že aj my sami budeme obranyschopní.
„Slovenská republika čerpá množstvo výhod zo svojho členstva v EÚ a som rád, že Slovensko je súčasťou EÚ. Zároveň verím, že musíme zostať suverénnym štátom v európskom spoločenstve s právom veta s možnosťou spolurozhodovať o svojej budúcnosti. Silou Európy je, že je založená aj na jej kresťanských koreňoch a tie sú jej výhodou a nie slabosťou,“ uviedol líder hnutia Slovensko Igor Matovič.
V čase, keď všetky krajiny masívne investujú do zbrojenia, je podľa hnutia nevyhnutné, aby Európa postupovala koordinovane. „Spoločné plánovanie, koordinovaný nákup zbraní a vybavenia zníži náklady, zefektívni obranu a umožní vytvoriť jednotné systémy servisu, školení aj budúcich modernizácií,“ skonštatoval Pollák. EÚ musí zároveň podľa hnutia Slovensko klásť veľký dôraz na posilnenie nášho vlastného obranného priemyslu, aby bola čo najviac sebestačná v produkcii zbraní, munície aj technológií.
Predsedníčka strany Za ľudí a poslankyňa parlamentu Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) pripomenula, že členstvo v EÚ prináša nielen bezprecedentnú príležitosť na rozvoj krajiny, ale poskytuje nám aj bezpečnostné záruky a mier. V tejto súvislosti kritizuje plánovanú cestu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) do Moskvy 9. mája.
„V čase, keď Európa diskutuje o spoločnej obrane a bezpečnosti, premiér cestuje do Moskvy, aby sa stal propagandistickou figúrkou režimu, ktorý vrátil do Európy najväčší teror od konca druhej svetovej vojny,“ vyhlásila Remišová. Fico podľa nej zásadne ohrozuje základné národné a bezpečnostné záujmy SR.
Šutaj Eštok: Hlas odmieta akúkoľvek diskusiu o možných scenároch vystúpenia z EÚ
Koaličný Hlas-SD odmieta akúkoľvek diskusiu o možných scenároch vystúpenia Slovenska z Európskej únie. Vyhlásil to jeho predseda a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ. Debatu o vystúpení označil za tzv. červenú čiaru pre Hlas. Únia je podľa neho náš životný priestor. Dodal, že treba konštruktívne diskutovať, ako pomôcť k tomu, aby sa EÚ vrátila späť k svojim základom.
„Chcem jednoznačne za stranu Hlas povedať, že jasne odmietame akúkoľvek diskusiu o možných scenároch nášho vystúpenia z Európskej únie. Európska únia je náš bytostný a životný priestor. Pre nás v Hlase je červenou čiarou akákoľvek debata o vystúpení z Európskej únie a túto červenú čiaru nikdy nedovolíme prekročiť, kým Hlas bude súčasťou vládnej koalície. Obzvlášť v čase, keď sa svet dynamicky mení a je pre nás bytostne dôležité byť v zoskupení silných štátov. Dnes preto netreba viesť verejné polemiky o možných predpokladoch vystúpenia z Európskej únie,“ povedal vo štvrtok počas tlačovej konferencie v Prešove.
Hlas označil za garant súčasnej vlády, že téma vystúpenia z Európskej únie alebo NATO nikdy nebude na stole.
„To však neznamená, že v otázke našej zahraničnej politiky sa budeme správať nejako servilne alebo úslužne,“ dodal.
Sľubuje, že jeho strana bude vždy v EÚ hájiť záujmy Slovenska, pretože Slovensko má byť suverénnym partnerom.
„Máme robiť politiku na všetky štyri svetové strany, ale máme byť zakotvení v rámci Európskej únie a máme byť zodpovedným partnerom pre všetky členské krajiny,“ skonštatoval.
Slovensko musí byť podľa neho aj konštruktívnym oponentom, ak EÚ prichádza s nezmyslami, ktoré sa dotýkajú našej ekonomiky alebo, ak by Únia navrhovala „nezmyselné pakty“ typu povinných migračných kvót.
PS: Potrebujeme akcieschopnejšiu Európu, ktorá je pripravená čeliť hrozbám
Potrebujeme akcieschopnejšiu demokratickú Európu, ktorá je pripravená čeliť bezpečnostným aj environmentálnym hrozbám súčasnosti. Pre TASR to pri príležitosti 21. výročia vstupu do EÚ skonštatoval podpredseda Európskeho parlamentu a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska (PS) Martin Hojsík. Európska únia sa musí podľa PS stať skutočnou veľmocou. Pripravená musí byť na rozšírenie smerom na Ukrajinu a západný Balkán.
„V inštitucionálnych otázkach by sme mali posilniť rolu Európskeho parlamentu, zlepšiť ochranu ľudských práv, slobody médií a právneho štátu. Bez reformy inštitúcií a rozhodovacích procesov bude rozšírenie ťažké,“ uviedol pre TASR Hojsík.
EÚ potrebuje podľa PS aj silnejší rozpočet s vlastnými zdrojmi, aby sme mohli lepšie riešiť nielen spoločnú obranu a energetickú nezávislosť, ale aj nerovnosti medzi členskými štátmi a s nimi spojené sociálne problémy. Tieto zdroje majú pochádzať z oblastí, kde nadnárodné korporácie, najmä v digitálnom sektore, „takpovediac utekajú“ spravodlivému zdaneniu na úrovni členských štátov.
Predseda PS Michal Šimečka pripomenul, že naše členstvo v EÚ nie je samozrejmosťou. Kritizuje, že členstvo v EÚ je vážne spochybňované významnými politikmi. Slovensko potrebuje byť podľa neho silným a konštruktívnym partnerom v EÚ, a to je dnes problém. „Dnes, 21 rokov od vstupu, je Slovensko asi v najslabšej pozícii, pokiaľ ide o naše členstvo v Európskej únii. Sme izolovaní, jediný náš partner je Viktor Orbán, maďarský premiér. Spolu s Maďarskom sme problémové články Európskej únie. Na slovenskú vládu a špeciálne na premiéra Roberta Fica sa medzi našimi partnermi, ale aj v Bruseli, pozerajú cez prsty, a je to práve preto, že slovenský premiér a vlastne aj zvyšok vlády konzistentne len útočí na Európsku úniu a oslabuje tým našu pozíciu,“ vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii. Šimečka to považuje do budúcna za veľký problém, pretože nebudeme schopní efektívne napĺňať naše národné záujmy a nebudeme podľa neho vedieť vyťažiť z členstva v EÚ toľko, koľko by sme inak mohli.
„Nástup administratívy Donalda Trumpa a jeho spochybňovanie bezpečnostných záruk pre členské krajiny NATO bolo na európskej úrovni budíčkom,“ zdôraznil europoslanec. Spoločná európska obrana je preto podľa PS horúcou témou aj v europarlamente, kde vznikol samostatný výbor pre obranu. Spoločná obrana na úrovni EÚ by bola podľa Hojsíka ďalšou zárukou našej bezpečnosti a príležitosťou pre efektívnejšie vynakladanie prostriedkov. PS považuje za hrozivé, že pri diskusiách medzi členskými štátmi o téme spoločnej obrany je slovenská vláda „jednoznačným outsiderom“. Tým riskujeme, že zostaneme mimo spoločnej obrany. „To by bolo obrovským ohrozením našej bezpečnosti a suverenity,“ uzavrel Hojsík.
SaS: Aby EÚ zvládla výzvy, musí posilniť konkurencieschopnosť a obranyschopnosť
Medzi najväčšie výzvy EÚ patrí Rusko i Čína, špecifickou výzvou je aj colná a obchodná hrozba vojny medzi USA a zvyškom sveta. Pre TASR to v súvislosti s 21. výročím vstupu SR do EÚ uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR za SaS Juraj Krúpa. Aby Únia zvládla množstvo výziev, musí podľa neho posilniť svoju konkurencieschopnosť a obranyschopnosť. Krúpa tiež hovorí o potrebe odbúrania veta v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
„Medzi najväčšie hrozby a výzvy už tradične patrí Rusko, ktoré vníma EÚ ako hrozbu pre jeho diktátorský režim, jeho imperiálne ambície, ako aj zámer opäť získať mocenský vplyv v strednej Európe a rozbiť tak jednotu EÚ,“ uviedol pre TASR Krúpa. Za ďalšiu výzvu považuje Čínu, ktorej prístup k formovaniu medzinárodného obchodu je diskriminačný. „Posilňovanie jej postavenia v Európe môže znamenať čoraz väčšie obmedzovanie politickej a ekonomickej slobody, čo je v rozpore s exportným charakterom EÚ a aj samotnej SR,“ dodal. Colná a obchodná vojna medzi USA a zvyškom sveta by mala podľa SaS negatívny dosah na ekonomiku a bezpečnosť EÚ.
Únia musí podľa SaS spružniť a prehĺbiť mechanizmus spolupráce členských krajín EÚ a naplno využiť konkurenčný potenciál o krajiny, ako je Veľká Británia, Nórsko, krajiny Balkánu a Ukrajiny. To si podľa Krúpu vyžiada reformy rozhodovacích procesov, odbúranie veta v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vymáhanie dodržiavania spoločných pravidiel demokracie a právneho štátu.
Európa sa podľa SaS opäť musí stať liahňou vývoja a výskumu, investovať do budúcnosti, akými sú umelá inteligencia, vesmírny program, vlastný kybernetický vývoj, ktorým by konkurovala Číne, USA a ďalším krajinám. „Tieto investície musia byť prepájané aj s posilňovaním obranyschopnosti tak, ako to robia aj iné vyspelé mocnosti,“ povedal Krúpa.
Členstvo v EÚ zvyšuje schopnosť Slovenska presadzovať svoje suverénne národné záujmy. Slovenská republika preto musí podporovať úsilie EÚ posilňovať obranu EÚ, podieľať sa na investíciách do obranného priemyslu vrátane zvýšeného využívania štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ na posilňovanie obrany, bezpečnosti a pripravenosti.
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
