Nemecký poslanec za AfD Peter Bystroň: Škandál na migračnom úrade má obrovský rozmer, Nemec sa prihlásil ako utečenec zo Sýrie a dostal azyl

Berlín 19. júna 2018 (HSP/Foto: PB)

Peter Bystroň je Čechom žijúcim v Nemecku. Jeho záujem o politické i spoločenské dianie ho priviedol až na post nemeckého poslanca Bundstagu za stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), kde je zároveň predsedom bavorskej AfD.

Exkluzívne pre Hlavné správy priblížil aktuálnu situáciu v Nemecku vo vzťahu k migračnej politike. Vysvetlil svoj postoj k úlohe mimovládnych organizácií i médií v migračnej kríze. Ozrejmil tiež aktuálnu tému, ktorá rezonuje na nemeckých úradoch a v médiách – priblížil schému migračného škandálu na Spolkovom úrade pre migráciu a utečencov (BAMF)

Aktuálne pôsobíte ako poslanec nemeckého Bundstagu za stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), v ktorej ste zároveň predsedom bavorskej AfD. Priblížte, prosím, našim čitateľom vstup do strany. Čím Vás strana oslovila?

Strana AfD vznikla v roku 2013. Široké vrstvy obyvateľstva vtedy nemali žiadne politické zastúpenie, pretože CDU/CSU so pod vedením Angely Merkelovej posunula silne doľava a zároveň liberáli z FDP vtedy vypadli z Bundestagu. Vzniklo tak vákuum na stredopravicovom poli politického spektra, ktoré AfD zaplnila.

Centrálnymi programovými bodmi strany bola kritika Európskej únie, európskej meny a hlavne takzvaného zachraňovania Grécka v predošlých rokoch. Do strany vstúpilo veľa bývalých členov konzervatívnej CDU a liberálnej FDP. Druhú polovicu tvorili ľudia, ktorí dovtedy v žiadnej strane nikdy neboli, ale ktorých vtedajšie pomery rozčúlili natoľko, že sa rozhodli politicky sa angažovať.

Ja som bol dovtedy členom liberálnej strany FDP. Alternatíva ma oslovila svojim programom a hlavne jasným spôsobom komunikácie. Motto strany bolo a  je: ‚Mut zur Wahrheit – Odvaha k pravde‘.

Niektoré médiá Vás nálepkujú pojmami euroskeptik a bojovník proti migrantom. Považujete sám seba za bojovníka proti migrantom? Vy sám ste sa spolu s rodičmi presťahovali z Čiech do Nemecka, takže tu možno hovoriť o určitej migrácii.

Tak tá prvá nálepka ‚euroskeptik‘ je absolútne správna. Tá druhá, ‚bojovník proti migrácii‘ je úplná hlúposť. Celá naša strana nemá nič proti migrantom. Migranti sa správajú ekonomicky. Je to ako z učebnice ekonómie pre prvý semester: Tí ľudia idú tam, kde majú najvyššie finančné popudy. Drvivá väčšina migrantov nie sú žiadni politickí utečenci, ale hospodárski migranti. Keď je niekto prenasledovaný,  napríklad v Sýrii, alebo v Iraku a bojí sa o svoj život, tak je v bezpečí už v Turecku. Nemusí utekať ďalších 3500 kilometrov a prekročiť hranice ďalších siedmych krajín. Tí migranti, ktorí to robia, prichádzajú do Nemecka kvôli najvyšším sociálnym dávkam v celej Európe.

My nekritizujeme ich správanie. My kritizujeme nemeckú vládu za to, že im tie ponuky poskytuje. Pre našich protivníkov je veľmi nepríjemné až nemožné s nami o týchto veciach diskutovať na vecnej úrovni. To najjednoduchšie riešenie pre nich je onálepkovať naše postoje ako rasistické, aby sa všetci báli tieto názory vyslovovať a zamedzilo sa tak otvorenej diskusii. Druhým efektom je vyčlenenie našich prívržencov zo spoločnosti ako vyvrheľov.

Ale na mne vidíte, že to ohováranie nemôže byť pravdivé. Je to úplne logické: keby tá strana bola skutočne proti cudzincom, myslite si, že by si v tajnej voľbe zvolili politického utečenca za svojho predsedu?

Pred niekoľkými dňami Taliansko a Malta zakázali lodi Aquarius od francúzskej neziskovej organizácie SOS Méditerranée s migrantmi vstup do svojich prístavov. Prijať ich chcelo Španielsko, čo však mimovládna organizácia odmietla – žiadala vstup migrantov na územie Talianska a následný presun migrantov do iných štátov. Čo si myslíte o takomto postupe mimovládnej organizácie?

Talianska pohraničná stráž sa správa korektne, drvivá väčšina migrantov nemá vôbec právo vstupovať do Európskej únie. Je treba ich vracať do krajín, z ktorých odišli. Austrália mala pred niekoľkými rokmi rovnaký problém, ako Európa teraz.  Prichádzali tam migranti cez more. Austrálčania sa k tomu postavili presne naopak ako Európania doteraz. Všetkých migrantov nasadili do špeciálnych gumových člnov s elektronickým riadením a poslali ich späť presne tam, odkiaľ prišli. V priebehu niekoľko málo týždňov sa medzi migrantmi rozkríklo, že sa neoplatí platiť prevodníkom 5000 dolárov za krátky výlet do Austrálie.

Tie NGO’s v Stredozemnom mori sú často podporované Sorosovou nadáciou. To, čo robia, je v podstate prevádzačstvo. Ilegálne dostávajú migrantov do Európy. Je dôležité klásť si otázku, prečo to robia a kto z toho profituje.

Podľa dostupných informácií má loď neziskovej organizácie kapacitu 550 ľudí, prevážala však 625. Aký je Váš názor na uvedený postup neziskovej organizácie?

Aj to ukazuje, že NGO’s porušujú platné predpisy a platné zákony. A to ako vo veľkom, tak aj v malom. Ide im len o to, dostať čo možno najväčší počet ľudí z Afriky do Európy. Ich konanie je absolútne nemorálne a nelegálne.

Akú úlohu podľa Vás zohrávajú mimovládne organizácie v migračnej vlne?

V celej tej migračnej kríze pozorujeme aktivity celej siete neziskových organizácií, ktoré pracujú po celej Európe. Je to azylový priemysel. Začína to tým, že loďami transportujú ilegálnych migrantov z Afriky do Európy. Pokračuje to tým, že v Taliansku, v Grécku atď. organizujú ďalší presun týchto migrantov do Nemecka. Tiež manipulujú verejnú mienku tým, že organizujú rôzne mediálne kampane a protesty migrantov v záchytných kempoch v tých krajinách ako Grécko, Turecko a Taliansko. To všetko, aby vznikal verejný tlak na prijímanie tých migrantov v Nemecku.

No a končí to tým, že v Nemecku a vo Švédsku poskytujú migrantom právnu pomoc – zabezpečujú právnikov, ktorí zneužívajú platné zákony k tomu, aby migrantov  udržali čo najdlhšie v tých krajinách.

Všetko ich konanie je platené buď z peňazí daňových poplatníkov, alebo z rôznych sponzoringov. Kľúčovú úlohu tu hrá Open Society Foundation Georga Sorosa.

V Nemecku aktuálne rezonuje škandál na Spolkovom úrade pre migráciu a utečencov (BAMF). K neoprávnenému udeleniu azylu malo dôjsť až v 1200 prípadoch. Podľa najnovších informácií škandál siaha až ku kancelárke Angele Markelovej. Priblížte, prosím, našim čitateľov viac uvedený problém.

BAMF je úrad, ktorý rozhoduje o tom, či utečenec má dostať azyl a či je oprávnený zostať v Nemecku, alebo nie. Politických utečencov je medzi nimi veľmi málo – niečo medzi 2-4%. Každé rozhodnutie sa musí urobiť individuálne, to znamená, že s každým utečencom je vedený individuálny rozhovor a posudzuje sa jeho individuálne ohrozenie v krajine jeho pôvodu.

V roku 2015, keď prišla tá veľká vlna migrantov, sa v tomto úrade začalo na pokyn zhora rozhodovať narýchlo a udeľovať azyly aj utečencom, ktorí neboli nikde nikdy prenasledovaní. Vytvorili sa siete právnikov, ktorí podávali migrantom štandardizované odpovede na  dotazníky tak, aby všetci dostali azyl. To číslo 1200 je silne podhodnotené, lebo to sa jedná o 1200 prípadov len v jednej malej pobočke tohto úradu v Brémách. Môžeme vychádzať z toho, že problém je ale celoplošný, že takto sa postupovalo aj v ďalších pobočkách po celom Nemecku. Ten škandál má obrovský rozmer. Kontroly neboli fakticky žiadne. Najlepším dôkazom toho je prípad vojaka nemeckého Bundeswehru, ktorý sa prihlásil ako utečenec zo Sýrie. Tomuto rodenému Nemcovi, ktorý vôbec nevedel hovoriť arabsky, bol udelený v Nemecku azyl.

Všetky nitky tohto problému vedú priamo do Kanzleramtu k Angele Merkelovej. Ona sama vyhlásila azylovú problematiku za chefsache a zobrala si ju na starosť, respektíve menovala šéfa Kanzleramtu Petera Altenmaiera koordinátorom. To znamená, že všetky rozhodnutia išli priamo z Kanzleramtu a Merkelová o nich bola informovaná. Rovnako už je teraz dokázané, že bola informovaná o všetkých problémoch v tom úrade.

V médiách postupne pribúdajú informácie mnohých trestných činoch migrantov. Prečo je však podľa vás o tejto trestnej činnosti informovanosť nemeckých médií len sporadická?

Médiá v Nemecku podporujú vládnu politiku. Má to niekoľko dôvodov. Veľká časť médií, hlavne televízia a rozhlas, sú verejnoprávne. V ich vedení sedia politici starých strán a ovplyvňujú tak obsadzovanie pozícií šéfredaktorov a nepriamo aj štruktúru programu. Ďalšie médiá, hlavne tlač, je v rukách len niekoľko mála majiteľov. Jedným z nich je cez firmu Madsack dokonca strana SPD. Z toho vyplýva, že tieto médiá nekritizujú vládnu politiku. Redaktori, ktorí to urobili, boli poväčšine prepustení.

Informácie o negatívnych vplyvoch masovej migrácie sa médiá snažia potláčať. Nezávisle prieskumy médií podložili, že mediálne spravodajstvo v rokoch 2015, 2016 bolo neobjektívne a podávalo celý problém z perspektívy vlády. Najlepším príkladom bolo masové znásilnenie žien v Kolíne na Silvestra roku 2015. Vtedy najprv polícia ututlávala celú tú dimenziu – rovnako médiá. Trvalo to viac ako štyri dni, v ktorých tie správy boli masívne šírené na sociálnych sieťach, niež bol lokálny plátok Express donútený o celých týchto sexuálnych orgiách podať pravdivé spravodajstvo.

Niekoľkokrát sa stalo, že po znásilnení,  alebo vražde mladého dievčaťa migrantom hlavné správy o tom neinformovali. Stalo sa tak so študentkou Mariou L. vo Freiburgu, ktorá bola najprv znásilnená a potom zavraždená afganským migrantom Husseinom K. O tejto vražde priniesli spravodajstvo televízne stanice od USA cez Rusko až po Japonsko. Ale celoštátna nemecká televízia ARD v hlavných správach o tom nič neuviedla. Redakcia to odôvodnila tým, že sa jednalo o záležitosť lokálneho charakteru.

Rovnako sa zachovala celoštátna televízia po beštiálnej vražde 15-ročnej Mii, ktorú cez deň v drogérii dobodal jej údajný ex-priateľ Abdul D., migrant z Afganistanu. Vtedy sa televízia vyhovárala na to, že sa jedná o čin v afekte medzi dvomi mladistvými milencami.

Na pozadí  pribúdajúcich trestných činov migrantov Merkelová ustupuje od politiky kvót a zároveň otvorene priznala, že migračné kvóty ničomu nepomohli. Čo podľa Vás naznačuje Merkelovej priznanie?

S migračnými kvótami je to pravda: migračné kvóty nič neriešia. To je len také pseudoriešenie, typické pre nemeckú politiku. Nemeckí politici radi predstierajú pomocou exaktných čísel, že sa im problém darí zvládať. Už teraz je jasné, že keby sa tá kvóta naplnila napríklad niekedy v septembri, tak sa nikto nepostaví na hranice a nezačne utečencov zastavovať. Proste tá kvóta by sa zasa prekročila a politici za to zodpovední, by si vždy našli len nejakú výhovorku, prečo sa to muselo tentokrát zasa ‚výnimočne‘ tolerovať.

Ústupok Angely Merkelovej je vynútený masívnou nespokojnosťou obyvateľstva s jej migračnou politikou. Nálada obyvateľstva je explozívna, hlavne po posledných vraždách a znásilneniach. Celá situácia sa vyhrotila až do veľkej  vnútropolitickej krízy, ktorá kulminuje práve teraz. Naše plenárne zasadnutie v Bundestagu minulý štvrtok bolo prerušené, pretože sa ‚sesterské‘ frakcie CDU a CSU medzi sebou hádali jak kone. Najprv si vyžiadali prerušenie na dve hodiny, nakoniec ich hádka trvala celé štyri hodiny. Bavorská CSU je krajne nervózna, lebo stráca stále viac voličov a v októbri má zemské voľby. Robí preto veľký tlak na Merkelovú, aby v migračnej politike ustúpila od svojej pôvodnej koncepcie otvorených hraníc pre každého.

Aký postup by mali kompetentní zvoliť, aby došlo k zastaveniu migračnej vlny a zároveň,  aby došlo k riešeniu pribúdajúcich problémov s migrantmi, ktorí sa už v Európe nachádzajú?

Postup pri riešení migračnej krízy je veľmi jednoduchý: pozostáva z dvoch komponentov. Za prvé a to je esenciálne, je treba zaistiť ochranu vonkajších hraníc Európskej únie. Taliani sú na správnej ceste. Vonkajšie hranice je treba prísne strážiť. Migrantov je treba vracať tam, odkiaľ prišli a nebrať ich do Európy.

Druhým bodom je dostať tých migrantov, ktorí už neoprávnene v Európe sú, zasa naspäť do krajín, z ktorých prišli. Namiesto drahých teatrálnych odsunov lietadlami by som ja osobne navrhoval ešte iné oveľa jednoduchšie riešenie: znížiť sociálne dávky na európske minimum. Väčšina z nich by odišla sama naspať.