NATO by nemalo dôverovať Maďarsku a Turecku

Maďarsko je “autoritárske” a NATO by malo zvážiť neposkytovanie citlivých informácií Turecku a Maďarsku, píše zahraničnopolitický komentátor denníka Die Welt Clemens Wergin

21. 03. 2023 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg

Bratislava 21. marca 2023 (HSP/Rmx/Foto:TASR/AP-Terje Bendiksby/NTB Scanpix via AP)

▶ ❚❚ ↻

Nemecký denník Die Welt vo svojom názorovom článku tvrdí, že Turecku a Maďarsku by sa v rámci aliancie NATO nemalo dôverovať. Noviny píšu, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan naďalej blokuje vstup Švédska do NATO a Maďarsko chce peniaze EÚ výmenou za schválenie členstva oboch krajín.

Autor článku Clemens Wergin tiež tvrdí, že oba národy si vytvorili “nevhodné” väzby na Rusko, a potom sa pýta, či by NATO malo vôbec zdieľať citlivé údaje s oboma krajinami.

“A svojím obratom smerom k autoritárstvu sa Ankara a Budapešť tiež výrazne vzdialili od spoločenstva hodnôt, ktoré NATO zastáva. Aliancii sa preto odporúča, aby k obom ako k partnerom pristupovala s rezervou. To by malo zahŕňať napríklad to, že s Tureckom a Maďarskom už nebude v rámci NATO nevyhnutne zdieľať určité citlivé údaje,” píše Wergin.

Keď Wergin, hlavný zahraničnopolitický spravodajca denníka Die Welt, hovorí o “autoritárstve”, nespomína skutočnosť, že francúzsky prezident Emmanuel Macron čelí vo svojej krajine masovým protestom po tom, čo presadil dôchodkovú reformu bez hlasovania v parlamente, ani to, že po vydaní dekrétu zakázal protesty v niektorých častiach Paríža. V samotnom Nemecku sa súčasná vláda snaží zakázať jednu z hlavných opozičných strán v krajine, Alternatívu pre Nemecko (AfD), aj keď jej popularita stúpa. Takýto autoritatívny krok by sa stretol s pobúrením Bruselu a Berlína, ak by Orbán vôbec uvažoval o zákaze opozičných strán v Maďarsku.

Pokiaľ ide o “vydieranie”, ktorému je podľa Wergina Maďarsko vystavené, treba poznamenať, že EÚ najprv “vydierala” Maďarsko, keď od krajiny požadovala zmeny v oblasti právneho štátu s cieľom uvoľniť miliardy z fondov EÚ. Maďarská vláda má pravdepodobne väčší demokratický mandát ako nemecká vláda, keďže Orbánova strana Fidesz získala takú vysokú podporu, že minulý rok vyústila do ďalšieho drvivého víťazstva a dvojtretinovej väčšiny v parlamente.

Wergin tvrdí, že Fínsko pravdepodobne čoskoro vstúpi do NATO, keďže Erdogan sa vzdal svojho odporu voči členstvu tejto krajiny v NATO. To znamená, že Fínsko pravdepodobne vstúpi do NATO bez Švédska. Predpokladá, že je to preto, lebo turecké rozhodnutie vyvíja značný tlak na maďarskú vládu, ktorá tiež blokuje členstvo, aby súhlasila aspoň s členstvom Fínska.

“V dôsledku toho sa teraz zvýšila pravdepodobnosť, že aspoň Fínsko, ktoré je obzvlášť zraniteľné kvôli dlhej pozemnej hranici s Ruskom, bude môcť v blízkej budúcnosti vstúpiť do NATO. Na druhej strane Švédsko bude musieť pravdepodobne počkať minimálne do volieb v Turecku. Severovýchodná Európa by sa tak zatiaľ stala oblasťou rozdelenej bezpečnosti, pričom Fíni by boli v rámci NATO a Švédi mimo neho,” tvrdí.

Ďalej píše, že oba štáty zmenili naliehavú žiadosť severských krajín o členstvo, ktorú vyvolala ruská vojna, na “frašku” a prijatiu zabránili z vonkajších dôvodov. Erdogan chcel, aby Švédsko zaviedlo tvrdšiu politiku voči tureckým opozičným skupinám, a pobúrila ho aj protiislamská akcia pravicového provokatéra Rasmusa Paulsona, ktorý v Štokholme spálil Korán. Tvrdí, že Paulsona financovalo Rusko, ale na podporu svojho tvrdenia nepredkladá žiadne dôkazy.

Maďarský premiér Viktor Orbán na svojej nedávnej ceste do Turecka zopakoval postoj svojej krajiny za okamžité mierové rokovania na ukončenie vojny na Ukrajine a povedal, že Európa trpí “vojnovou psychózou”, pričom kontinent sa každým dňom viac a viac ponára do vojny.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Britský kráľ Karol III. v elevíznom príhovore oznámil, že vďaka včasnej diagnóze môže byť jeho onkologická liečba v roku 2026 zredukovaná.