Zreteľne viac moslimskej mládeže hovorí o svojom praktizovaní viery v živote ako mladí iných náboženstiev. Ako príklady aktívneho účinkovania v náboženskom spoločenstve uviedli mladí moslimovia o. i. výuku Koránu, pravidelné modlitby, pôstny mesiac Ramadán, či sviatok obety. Mnohí prejavili sebavedomú, pozitívnu a nepochybnú identifikáciu so svojou vierou, ktorá sa aj veľmi intenzívne žije v rodine.
Zatiaľ čo kresťanskú a ateistickú mládež zaujíma predovšetkým otázka, čo príde po smrti, pre moslimskú mládež je dôležité to, čo je spravodlivé a morálne. Pre ňu majú náboženské príkazy a zákazy väčšiu váhu v živote ako u mladých kresťanov.
Mladí bez vyznania sa zvlášť intenzívne zaoberajú svetovými náboženstvami, keďže príslušnosť k náboženstvu im nie je samozrejmá. Mnohí sa však aj modlia k Bohu alebo k vyššej moci.
Vedci zo Sinusu skúmajú náboženské vyjadrenie mladých každé štyri roky. Výsledkom tohoročného výskumu je, že mnohí mladí sa orientujú hlavným spoločenským prúdom – mainstreamom. Sú ochotní sa prispôsobiť a prijímajú normy výkonu a sekundárne čnosti ako presnosť a disciplína. Vedci v tom vidia „túžbu po vyzdvihnutí, prijatí, ochrane, opore.“