V Berlíne a Washingtone rastie frustrácia z izraelského premiéra Netanjahua. Odmieta dohodu s Hamasom – a hrozí rozšírením pozemnej ofenzívy. Annalena Baerbocková sa ho v Jeruzaleme snaží presvedčiť, aby ustúpil. Môže to fungovať?

Nemecká spolková ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na návšteve v Jeruzaleme zabalila kritiku izraelského premiéra do diplomatických slov. Na stretnutí s Benjaminom Netanjahuom povedala : „Je povinnosťou Nemecka pozerať sa ďalej ako na dnešok a starať sa o bezpečnosť židovského štátu . Teda aj o obyvateľov Izraela a najmä o mladé generácie.“ Ministerka rozlišuje medzi vládcami a ovládanými a upozorňuje, že je potrebné hovoriť aj o základnom konflikte a nie len o tom, ako ukončiť vojnu.

Na strategickej križovatke

Nemecko spolu s USA sa snaží presadiť zdržanlivosť izraelskej ofenzívy v Gaze a politickú dohodu. Obe mocnosti vidia región na strategickej križovatke. Na druhej strane sa zdá, že Netanjahu je odhodlaný vojenskú operáciu ešte rozšíriť. V Jeruzaleme sa ho Baerbocková snaží presvedčiť, aby ustúpil. Jej možnosti sú však obmedzené – a izraelský premiér má na svojej strane niekoľko argumentov.

Krátko pred stretnutím Baerbockovej s Netanjahuom bolo oznámené, že vo štvrtok do Káhiry Izrael delegáciu nepošle. Egyptskí a katarskí sprostredkovatelia tam rokujú o dohode. Tá predpokladá prepustenie viac ako 100 rukojemníkov, ktorí sú už viac ako štyri mesiace v rukách teroristov z Hamasu. Na rokovaniach sa v utorok zúčastnili šéfovia amerických a izraelských zahraničných spravodajských služieb.

Netanjahuovo rozhodnutie má svoje opodstatnené dôvody. Hamas požaduje prepustenie 1500 palestínskych väzňov vrátane teroristov s obzvlášť prísnymi trestami. V prípade ich prepustenia by predstavovali vážne riziko pre bezpečnosť Izraela.

Podľa izraelských expertov má táto požiadavka väčšiu váhu ako prímerie alebo dokonca dlhodobé prímerie, ktoré je tiež na stole. Netanjahu verí, že tvrdosťou sa dosiahne lepší výsledok. Chce zvýšiť tlak na Hamas.

Hrozba humanitárnej katastrofy

Problémom však je, že ak sa nedosiahne dohoda, izraelský premiér naznačil, že sa začne ofenzíva na Rafah – južné mesto v pásme Gazy priamo na hranici s Egyptom. A Baerbocková tomu chce za každú cenu zabrániť. Obáva sa nielen humanitárnej katastrofy, ale aj strategického neúspechu.

Rafah je jedným z posledných ústupových miest Hamasu. Jeho muži sa tam ukrývajú za rukojemníkov. V pondelok sa izraelským silám podarilo dvoch z nich oslobodiť. Zbrane sa do Rafahu pašujú aj z Egypta. Toto miesto má preto zásadný význam pre ďalšie oslabenie teroristickej skupiny.

V Rafahu zároveň hľadá útočisko množstvo civilistov. Žije tu 1,3 milióna ľudí. A zdá sa, že izraelská vláda v súčasnosti nemá realistický plán únikových koridorov a bezpečných útočísk. Hrozí humanitárna katastrofa, ktorá by zhoršila už aj tak katastrofálnu situáciu ľudí v pásme Gazy.

A podľa obáv vo Washingtone a Berlíne by to odštartovalo rokovania. Hoci arabskí aktéri nedávno posunuli svoje pozície, vysoký počet civilných obetí by opäť zatvrdil fronty.

Názor Palestíny

Napríklad Palestínska samospráva (PA) nedávno vyjadrila konštruktívne názory. Spravuje Západný breh Jordánu a podľa nemeckého a amerického názoru by mala – v reformovanej podobe – zohrávať ústrednú úlohu v povojnovom usporiadaní Gazy.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vyzval Hamas, aby prepustil rukojemníkov. A keď bol začiatkom týždňa v Berlíne minister zahraničných vecí Palestínskej samosprávy Rijád al-Málikí, plánovanú ofenzívu takmer nekritizoval. Vyzval však na ochranné opatrenia pre civilné obyvateľstvo v prípade postupu.

Ústredná úloha Saudskej Arábie

Pre povojnový poriadok sú potrební aj arabskí aktéri, najmä Saudská Arábia. Najlepší scenár Washingtonu pre región vychádza z nasledujúceho plánu: USA uzavrú obrannú dohodu s Rijádom. Saudská Arábia a Izrael sa zblížia. Izrael akceptuje správu Palestínskej samosprávy v pásme Gazy s medzinárodnými zárukami. Pričom obe strany sa budú usilovať o dvojštátne riešenie. Ústredná úloha Saudskej Arábie by zároveň potlačila vplyv Iránu. Je to ambiciózna, dlhodobá vízia – s Geiselovou dohodou ako prvým krokom.

Ministerstvo zahraničných vecí tiež zastáva názor, že ideológia Hamasu nemá vojenské riešenie. Idea teroristov by prežila ich vojenskú porážku. Izraelčania si oslabením Hamasu kupujú čas. Možno desať rokov, možno viac, možno menej – kým by ich krajina opäť čelila existenčnej hrozbe. V neposlednom rade konflikt rozdeľuje globálny Juh a politický Západ.

Globálny Juh a politický Západ

Inými slovami, región sa nachádza na rozhodujúcej križovatke. V Berlíne aj vo Washingtone panujú obavy, že Netanjahuov odmietavý postoj by mohol zabrániť politickému riešeniu . Alebo jeho perspektíve. Podľa správ v amerických médiách je vraj prezident Joe Biden čoraz viac frustrovaný.

Ak sa zdá, že ani obavy Američanov v Jeruzaleme nie sú vypočuté. Vynára sa otázka, čo môže Baerbocková dosiahnuť. „ Je to neuveriteľne ťažká cesta,“ povedala po jeden a polhodinovom stretnutí s Netanjahuom.

Podľa prieskumu, ktorý v januári uskutočnila televízna stanica Channel 13, sa viac ako polovica Izraelčanov domnieva, že Netanjahu koná vo vojne v Gaze len v osobnom záujme. Napriek tomu sa boje proti Hamasu tešia širokej podpore – nie však samotného premiéra.

Medzi rodinami obetí rastie nespokojnosť

Nespokojnosť rastie aj medzi niektorými príbuznými izraelských rukojemníkov. V Tel Avive sa Baerbock stretáva s rodinami unesených. Yaniv Yaakov napríklad vie, že jeho 59-ročný brat Yair je v rukách teroristov. Bol unesený z kibucu Nir Oz 7. októbra. Yaniv má na sebe čierne tričko s fotografiou svojho brata.

Hovorí, že je sklamaný, že Netanjahu ešte neuzavrel dohodu o prepustení rukojemníkov. „To, že hovorí o príliš vysokej cene, ma privádza do šialenstva. Pre mňa neexistuje žiadna cena.“