Nejasné pokyny či náročná komunikácia so žiakmi. Učitelia počas pandémie bojovali s problémami, ukázal prieskum

Bratislava 23. mája 2020 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Nejasné inštrukcie, málo pokynov či problematická komunikácia so žiakmi a rodičmi. To sú len niektoré príčiny nadmernej záťaže, ktoré učitelia pociťovali počas mimoriadnej situácie súvisiacej s pandémiou a pomenovali ich v prieskume. Ten je súčasťou dizertačnej práce Alexandra Loziaka a jeho školiteľky, riaditeľky Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (CSPV SAV), Denisy Fedákovej

V prieskume učitelia uviedli, že sa počas mimoriadnej situácie naučili pracovať s počítačom a informačno-komunikačnými technológiami. Prieskum sa uskutočnil v posledný aprílový týždeň, referenčným výberom, teda „snowball“ metódou, v ktorej respondent odporučil ďalšieho človeka na dotazovanie. Na otvorené otázky odpovedalo 93 učiteľov z oboch stupňov základných škôl z celého Slovenska.

V texte zverejnenom na stránke SAV výskumníci uviedli, že učitelia opakovane uvádzali aj bezmocnosť a neistotu. „Bezmocnosť a neistota pramenili predovšetkým z nejasnosti situácie, nedostatočných pokynov, zo zmien, ktoré sa ťažko predvídali a nebolo ľahké sa im prispôsobiť,“ vysvetlila pre agentúru SITA Fedáková.

Riaditeľka CSPV SAV priblížila, že učitelia medzi najvypuklejšie príčiny nadmernej záťaže zaradili neistotu súvisiacou so zmenou, a to najmä nejasné inštrukcie, málo pokynov či zmeny v postupoch. Za príčinu označili aj problematickú komunikáciu so žiakmi. V prieskume priblížili, že museli riešiť aj to, ako sa so žiakmi spojiť, a tiež to, že s niektorými z nich sa spojiť nedalo. Nadmernú záťaž spôsobila aj časová náročnosť prípravy na nové vyučovanie. Niektorí opýtaní priblížili, že mali množstvo práce a k tomu zároveň vlastné školopovinné deti doma. „Problémom bolo aj nedostatočné technické vybavenie vyučujúcich, slabá znalosť technológií a foriem online učenia,“ dodala.

Inštrukcie a usmernenia spočiatku podľa výskumníčky neprišli v správnom čase. Vysvetlila, že mnohí respondenti uvádzali aj nedostatočnú komunikáciu zo stany vedenia škôl. Postupom času sa situácia vyjasňovala a prichádzali zadania, „vychytali“ sa chyby a zlepšila sa komunikácia. Výrazne tak podľa nej poklesla neistota týkajúca sa procesu výučby. Čo bolo, ako podotkla, dôležité nielen pre vyučujúcich, ale aj pre žiakov, ktorí tiež bojovali s pocitmi neistoty a napätia.

V prieskume učitelia uvádzali aj zručnosti, ktoré nadobudli či sa ich naučili v čase mimoriadnej situácie. Išlo predovšetkým o prácu s počítačom a informačnými a komunikačnými technológiami. „Učitelia reportovali zlepšenia nielen svojich zručností, ale zlepšili sa aj žiaci. Pozitívne bolo osvojenie si online platforiem a videokonferenčné hodiny, ktoré chcú vyučujúci využívať ako súčasť vyučovania aj v budúcnosti,“ načrtla Fedáková.

Prezenčná výučba na školách je od 16. marca prerušená. Obnoviť by sa mala čiastočne 1. júna. Pod podmienkou zabezpečenia hygienických a ochranných opatrení môžu deti privítať škôlky a prvý stupeň a piaty ročník základných škôl. Otvorené by mali byť aj špeciálne materské školy a prvý až piaty ročník špeciálnych základných škôl. Školská dochádzka by však mala byť dobrovoľná, rodičia tak budú môcť aj naďalej ostať s deťmi doma.