Bratislava 1. februára 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Poslanci Smeru-SD Jarjabek a Číž predložili do parlamentu návrh novely tlačového zákona, v ktorej je okrem iného zakotvené aj právo politikov na odpoveď v prípade nepravdivého osočenia v médiách. Opozícia návrh kritizuje – lenže čo tým vlastne prezrádza o svojom skutočnom vzťahu k demokracii?

„Znovuzavedenie práva na odpoveď pre politikov je nezmyselné a obmedzuje právo na slobodné šírenie informácií,“ povedala poslankyňa SaS Renáta Kaščáková v diskusii k návrhu zákona predloženého poslancami Miroslavom Čížom a Dušanom Jarjabkom (Smer-SD). Tlmočila tým aj názor prinajmenšom časti ďalších predstaviteľov „demokratickej“ opozície. „Tento zákon je bič upletený na neposlušných novinárov, ktorí by si trúfli napísať niečo kritické,“ uviedla.

Poslanci Jarjabek a Číž tvrdia, že chcú novelou tlačového zákona opätovne zaviesť právo na odpoveď, ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008. Ako píšu v dôvodovej správe k návrhu novely, „týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona. Treba zdôrazniť, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky“. Zdôraznime tu teda ešte jasnejšie, že žiadna z navrhovaných zmien sa netýka šírenia pravdivých informácií, ale výlučne iba klamstiev a zavádzania.

„Podozrievate nás z toho, čo neexistuje a čo týmto návrhom nesledujeme. Politické motívy pri tomto návrhu neexistujú,“ zdôraznil predseda mediálneho výboru Dušan Jarjabek. Hovorí, že keby bol v médiách a medzi občanmi ideálny stav, k takémuto návrhu nepríde. „My len chceme zamedziť diskriminácii istej skupiny ľudí,“ uviedol a dodal, že medzi politikmi a novinármi by malo platiť ozbrojené prímerie, ktoré tu kedysi bolo. „Dnes to prostredie nie je korektné, nemá rovnaké pravidlá hry,“ povedal. Podľa neho, keď politik prichytí novinára pri lži, nemá sa kde sťažovať. „Mediálny priestor nie je v poriadku,“ tvrdí Jarjabek.

Karol Farkašovský z SNS vyhlásil, že novinári a majitelia médií stále intenzívnejšie uplatňujú svoj vplyv a presvedčenie v médiách. „Novinári majú svoje veľmi veľké práva, ale aj povinnosti,“ poznamenal s tým, že právo na odpoveď je legitímnym právom. „Novela smeruje k tomu, aby sa stanovili pravidlá,“ uzavrel.

„Podporím návrh, aby verejný funkcionár mal právo na odpoveď v prípade, ak ide o nepravdivé informácie,“ myslí si aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár s tým, že bude hlasovať za právo na odpoveď, aj za pokutu.

Veľmi podobná diskusia v rovnakých priestoroch prebehla aj pred niekoľkými mesiacmi, keď opozícia rovnako zápalisto navrhovala zrušiť trestný čin ohovárania. Ale rovnako ako vtedy, aj teraz sa natíska otázka: uvedomujú si vôbec poslanci opozície, čo svojím postojom prezrádzajú? Veď oni vlastne obhajujú právo na šírenie lží…

Nie je etické šíriť dokonca ani len nevinné lži, avšak zámerné klamstvá šírené s cieľom niekomu ublížiť a zmeniť verejnú mienku, sú odsúdeniahodné a spoločnosť má mať funkčný mechanizmus, ako sa pred nimi brániť. Pritom prípadov, keď mocné médiá hlavného prúdu svojimi klamstvami deformujú verejnú mienku, nie je málo. O niektorých píšeme napríklad TU.

Slušný človek, a aj každý novinár, by mal vyznávať ako jednu zo základných hodnôt pravdu. A v takom prípade by ho vlastne ani nemuselo zaujímať, či vôbec existuje taký alebo onaký zákon, ktorý postihuje ohováranie, klamanie, zavádzanie…

Poslankyňa Kaščáková však tvrdí, že politikom právo na ochranu pred podobnými neférovými útokmi netreba: „Samozrejme, že keď novinár napíše vyslovenú nepravdu alebo hlúposť, tak ľudia to vedia alebo vidia, čo to je za médium, ktoré trvalo skresľuje informácie, poprípade konšpiruje. Takže ľudia si vedia vybrať z tých informácií,“ tvrdí. Nuž, to je podobná logika ako tá, že by sme mohli zrušiť políciu: veď ľudia predsa vidia, kto pácha trestnú činnosť, tak sa mu budú vyhýbať, no nie?

„Už dnes existujú nástroje na to, ako sa proti nepravdám v novinách obrániť,“ uviedla Kaščáková, ale nespomenula ktoré to sú. Možno by nebolo zlé sa dozvedieť, akým spôsobom dnes môže účinne brániť svoju česť človek, ktorého vo veľkom masmédiu neprávom očiernia, znemožnia pred rodinou, známymi, kolegami, a neumožnia mu vystúpiť a obhájiť sa.

„Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov teda určite iba skomplikuje prácu novinárom a v mojich očiach ohrozuje právo občanov na slobodné šírenie a prijímanie informácií,“ tvrdí Kaščáková. A my dodajme, že nemusí byť zlé „skomplikovať prácu novinárom“ pri klamaní a ohováraní verejne známych osôb. Presne o to totiž ide, to je cieľom navrhovaných zmien: aby sa klamárom skomplikovalo ich zákerné špinavé klamárske remeslo, aby sa báli klamať, pretože by vedeli, že za to mohli byť potrestaní. A nemuselo by byť ani zlé ohroziť právo občanov na to, aby boli klamaní.

Ivan Lehotský