Fico hovoril s Putinom o svojom pláne postaviť pomník sovietskemu maršalovi Konevovi

„Viem aj o vašom návrhu postaviť na Slovensku pamätník maršalovi Konevovi. Je to veľmi ušľachtilý počin a sme vám za to vďační. Ak by ste od nás čokoľvek potrebovali, sme pripravení urobiť čokoľvek,“ povedal ruský prezident.

Fico následne plány potvrdil.

„Vážený pán prezident, potvrdzujem, že slovenská vláda má záujem spolupracovať s vami pri zachovaní všetkých pamätníkov a cintorínov, ktoré súvisia s druhou svetovou vojnou a oslobodením. Myšlienka postaviť pomník maršalovi Konevovi súvisí s Karpatsko-duklianskou operáciou, ktorú sme si veľmi vážne pripomenuli 6. októbra 2024,“ odpovedal mu Fico. Agentúra SITA oslovila s otázkami k zámeru postavenia pomníka Úrad vlády SR.

Slovensko bude zrejme prvou krajinou v strednej Európe, ktorá bude po roku 1989 stavať pomník človeku spojenému so sovietskou érou. Susedná Česká republika sa k soche maršala Koneva postavila úplne inak – v roku 2020 ju odstránili z Námestia interbrigády v Prahe 6. Predchádzalo tomu niekoľko vandalských útokov, keď sochu niekto polial červenou farbou a posprejoval podstavec nápisom „Ne rudému maršalovi! Nezapomeneme“. V roku 2018 samospráva pridala k soche informačné tabule, ktoré poukazujú na to, že maršal Konev nebojoval iba pri oslobodení Česka od nacistov, ale že tiež riadil potlačenie maďarského povstania v roku 1956, podieľal sa na výstavbe Berlínskeho múru a zaštítil spravodajský prieskum pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Osud sochy po jej demontovaní zaujímal aj Rusko, ktoré poslalo Prahe oficiálnu diplomatickú nótu. Ako píše český portál novinky.cz, socha sa aktuálne nachádza v depozitári neďaleko Prahy. Najneskôr na budúci rok sa stane súčasťou Múzea pamäti 20. storočia, ktorého zakladateľom je hlavné mesto Praha.

V máji 2022 rozhodli pražskí poslanci o tom, že Konev už nie je čestným občanom mesta. Dôvodom sú niektoré jeho kontroverzné činy vrátane bombardovania Mladej Boleslavi tesne po druhej svetovej vojne. Vtedajší primátor Prahy Zdeněk Hřib sa vyjadril, že postupom času vyšli najavo skutočnosti, pre ktoré podľa neho nebol Konev čestným človekom, preto nemôže byť ani čestným občanom. Konevova socha bola v minulosti aj v poľskom Krakove, odkiaľ ju ale v roku 1991 premiestnili do ruského Kirova.

Myšlienka postaviť Konevov pomník nie je na Slovensku nová. Slovensko-ruská spoločnosť na čele s bývalým predsedom vlády Jánom Čarnogurským sa obrátila ešte v roku 2018 na banskobystrického župana Jána Luntera a primátora Jána Noska s návrhom, aby iniciovali postavenie takéhoto pomníka v Banskej Bystrici. Čarnogurský argumentoval obrovskými zásluhami maršala Koneva pre Banskú Bystricu aj celkovo pre Slovensko. Župan s primátorom si dali vypracovať odborné posudky od Ústavu pamäti národa a Vojenského historického ústavu. Kým Ústav pamäti národa považoval výstavbu pamätníka za nežiaducu, Vojenský historický ústav uviedol, že Konev si zasluhuje ocenenie, keďže historické fakty viažuce sa k vzniku a priebehu Karpatsko-duklianskej operácie potvrdzujú jeho osobné zásluhy na jej príprave a uskutočnení. Samotné rozhodovanie o postavení pomníka už bolo na pleciach župy a mesta. Obe sa nakoniec rozhodli, že ho stavať nebudú.

Ivan Štepanovič Konev je rozporuplná postava dejín. Ústav pamäti národa upozorňuje na to, že na jeseň 1956 brutálne potlačil protikomunistické povstanie v Maďarsku. „Počas tzv. druhej berlínskej krízy (1961 – 1962) bol hlavným veliteľom sovietskych vojsk v Nemecku, pričom dohliadal na stavbu Berlínskeho múru,“ píše sa v posudku. Ústav poukázal aj na ďalšie sporné časti Konevovej kariéry. Už v rokoch 1918 až 1921 sa ako vojenský komisár počas občianskej vojny aktívne podieľal na nastolení totalitného režimu v Rusku. Neskôr udával kolegov z armády, nezakročil proti odvláčaniu obyvateľov ruskej národnosti z Prahy a v máji roku 1968, teda pred inváziou do Československa, prišiel Konev s delegáciou do Prahy skontrolovať stav československých ozbrojených síl.