Neexistujúca európska identita

EÚ naďalej trvá na vytvorení stále nepolapiteľnej “európskej identity”, ale je takýto cieľ reálny?

22. 11. 2022 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová

Brusel 22. novembra 2022 (HSP/rmx.news/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin)

▶ ❚❚ ↻

Prístup zhora nadol s cieľom násilne vytvoriť spoločnú identitu nikdy nefungoval a ani fungovať nebude, informuje REMIX News.

Napriek kŕčovitým snahám ľavicovej mediálnej diktatúry sa jej dominancii doteraz nepodarilo prinútiť verejnú mienku európskych krajín, aby uverila, že starý kontinent je jednotný. Málokto na Západe sa odváži tomu odporovať, zatiaľ čo názory Východu sa ignorujú.

Tento domýšľavý pohľad – odtrhnutý od reality sveta – je Európanom predkladaný denne, ale namiesto toho slúži ako jasný dôkaz toho, že tí, ktorí najviac agresívne presadzujú túto vec, sami neveria v tézu, ktorú vyhlasujú za svoju. Čo povedala Ursula von der Leyenová o Taliansku? Ak si Taliansko počas parlamentných volieb zvolí nesprávne strany, EÚ “má nástroje” na ich donútenie, ako to bolo v prípade Poľska a Maďarska.

Takto vyzerá európska jednota podľa ľavicovo-liberálnej autoritárskej koncepcie. Počuli sme veľa a rôznych odpovedí na otázku prečo, ale len málo z nich sa zaoberalo otázkou týkajúcou sa nedostatku európskej identity. Brusel, ľavicovo-liberálne médiá a siete mimovládnych organizácií, ktoré diktujú politiku EÚ, nie sú jediní, ktorí sa pokúšali vytvoriť spoločnú európsku identitu, ale neuspeli.

Najmä Tito sa pokúsil vytvoriť z rôznorodej Juhoslávie jednotný južnoslovanský národný štát a jeho diktatúra jednej strany robila všetko pre to, aby potlačila nesúhlas. Vodca strany, ktorý sa narodil ako Chorvát a Slovinec, sa dokonca rozviedol so svojou srbskou manželkou, keď ho varovala, že väčšia autonómia členských republík – ktorá by podľa Tita potlačila všade tlejúce nacionalistické vášne – by Juhosláviu rozdelila. Srbka mala pravdu, pretože Titove opatrenia nacionalistické nálady skôr rozdúchali, než potlačili.

Mocný vodca zabudol na jednu vec. Za straníckou a štátnou propagandou, ktorá neustále hovorila o zjednotenej Juhoslávii, sa neskrývala žiadna skutočná podstata. V skutočnosti sa juhoslovanská identita za sedem desaťročí existencie juhoslovanského štátu nevytvorila.

Ako to vyjadril filozof John Lukacs? Najsilnejším budovateľom identity ľudí je príslušnosť k národu a ignorovanie takýchto základných právd v politike má fatálne následky. Pri poslednom sčítaní ľudu v Juhoslávii sa za Juhoslovanov označilo len 20 000 ľudí. Pre krajinu s 23 miliónmi obyvateľov je to mimoriadne nízke číslo, ktoré by malo zanedbateľný sociálny vplyv.

Napriek tomu jazyky slovanských národov, ktoré tam žili a ktoré tvorili prevažnú väčšinu obyvateľstva bývalej krajiny, boli podobné – určite podobnejšie, ako je napríklad maďarčina s flámčinou. Obyvateľov Balkánu však od seba oddeľovalo všetko ostatné, vrátane histórie, náboženstva a dokonca aj ekonomiky.

Čím viac Brusel presadzuje horúčkovitý sen o zjednotenej Európe, tým viac sa vzďaľuje od cieľa. Koniec koncov, rozdelenie nie je len medzi Východom a Západom a Severom a Juhom, ale teraz aj medzi Západom a Západom. Stačí si spomenúť na spory medzi dvoma “veľkými”, Nemeckom a Francúzskom. Všetky tieto napätia sa márne zametajú pod koberec a skrývajú pred verejnosťou. Už francúzsko-nemecký samit koncom októbra poznačili rozpory v otázkach riešenia energetickej krízy v Európe, európskej obrannej politiky a vzťahov s Čínou; podujatie bolo dokonca takmer zrušené.

Žeby sa Emmanuel Macron a Olaf Scholz až tak veľmi nelíšili od mnohých vlastných občanov? Nemajú títo dvaja údajne proeurópski politici v konečnom dôsledku žiadnu skutočnú spoločnú identitu, o ktorej by sa dalo hovoriť?

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru (PZ) v Bratislave bude vo štvrtok (15. 5.) z technických príčin zatvorené. Cudzinci, ktorí majú na tento deň rezerváciu, sa môžu dostaviť na cudzineckú políciu v Bratislave v utorok (20. 5.) alebo vo štvrtok (22. 5.) a budú vybavení. TASR o tom informovala Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ