Nečakaný ťah: prečo chcú Číňania naviazať so Slovanmi spoločnú reč?

Svet 10. júla 2018 (HSP/Sputnik/Foto: Slavica)

 

Cyrilom a Metodom na Veľkej Morave vytvorená starosloviečina, spolky, podobné mýty, povesti a tradície – Slovania sa môžu pochváliť bohatou spoločnou minulosťou. Ale máme niečo spoločné v súčasnosti, okrem folklórnych festivalov? Má slovanský svet budúcnosť? Sputnik sa spýtal pána docenta Vojtěcha Merunky, jedného z autorov medzislovančiny

Ilustračné foto

Ste predseda Slovanskej únie. Aké má ciele?

Náš spolok založil český spisovateľ Alexej Pludek v roku 1992 a svoju tradíciu aj činnosť odvodzuje od prvého všeslovanského zjazdu v Prahe v roku 1848, ktorému predsedal otec národa František Palacký. V súčasnosti sme najstarším zaregistrovaným slovanským spolkom na českom území. Ja som však pôvodne nebol členom Slovanskej únie z.s. Začínal som v Českomoravskom slovanskom zväze založenom pomerne nedávno v roku 2008 odštiepením od Slovanského výboru Českej republiky, ktorý začal činnosť počas príprav na oslavy 150 rokov od prvého všeslovanského zjazdu v Prahe v roku 1998. Chcel by som veľmi poďakovať svojim bývalým kolegom za všetko, čo pre mňa urobili, keď mne a našej skupine pomohli realizovať vlastné zámery v inej organizácii.

Naša Slovanská únia z. s. je nepolitická, kultúrna a tiež odborná organizácia, ktorá má písomný súhlas Ministerstva kultúry ČR byť zastupujúcim členom za Českú republiku v medzinárodnej organizácii Fórum slovanských kultúr so sídlom v Ľubľane v Slovinsku. Fórum slovanských kultúr je jediná medzinárodná slovanská organizácia, ktorá nielen spolupracuje s UNESCO a ICOM, ale tiež má priamu podporu vlád slovanských krajín vrátane Ruskej federácie. V Ľubľane sa zúčastňujeme medzinárodného zasadnutia programovej rady, kde sedíme pri jednom stole so zástupcami ministerstiev kultúry alebo ministerstiev zahraničia rôznych slovanských štátov. Vďaka tomu môžeme každoročne organizovať medzinárodné festivaly Dni slovanskej kultúry s podporou veľvyslanectva, ministerstiev, múzeí, spolkov a ďalších inštitúcií zúčastnených krajín. Tiež organizujeme medzinárodné lingvistické konferencie a vydávame tlačený aj elektronický odborný časopis SLOVJANI.info v medzislovanskom jazyku, ktorý je zaradený do medzinárodných databáz odborných publikácií, napríklad do databázy CEEOL pre humanitné a sociálne vedy.

Náš medzinárodný festival Dni slovanskej kultúry vznikol z aktuálnej potreby sa atraktívnou formou veľkého medzinárodného podujatia postupne zoznamovať s historickými a predovšetkým kultúrnymi koreňmi všetkých slovanských krajín, národov a národností. Každým rokom takto na pôde Veľkej Moravy v mestách Staré Město, Velehrad a Hodonín a v termíne blízkom májových dní svätých Cyrila a Metoda a osláv slovanskej písomnosti, prezentujeme jeden severný a jeden južný slovanský národ s dôrazom na ich najvýznamnejšie pamiatky hmotného i nehmotného dedičstva zapísané do UNESCO. Tento rok sme napríklad vďaka nášmu srbskému partnerovi a najstaršiemu slovanskému spolku na svete Matice srbskej, ktorá nepretržite funguje od roku 1832, priviezli knihu Miroslavovo evanjelium z 12. storočia. Je to najkrajšie ilustrovaná európska kniha tej doby a je zapísaná do srbských pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Kniha bola slávnostne inštalovaná na Velehrade v Múzeu Biblie počas nášho festivalu, zostane tam vystavená štyri mesiace a potom sa vráti do Srbska. Os sever-juh nie je zvolená náhodne, je to európsky kultúrny most a zdôrazňuje slovanský podiel na našej spoločnej civilizácii, ako už o tom napríklad hovoril prvý československý prezident T.G. Masaryk. Predvlani sme takto prezentovali slovenskú a slovinskú kultúru, vlani poľskú a chorvátsku, tento rok lužickosrbskú a srbskú, budúci rok plánujeme ukrajinskú a bulharskú.

 

Má vôbec zmysel udržiavať spoluprácu medzi Slovanmi? Ak áno, v ktorých sférach?

Pýtate sa, či má v dnešnej dobe zmysel podporovať spoluprácu slovanských národov. Jednoznačne áno. Ale bohužiaľ je smutná pravda, že máme nedostatočné medzislovanské väzby v oblasti vedy i kultúry. Hlavne mládež. Slovanské elity viac spolupracujú s neslovanským zahraničím, než s možnými partnermi v susedných slovanských krajinách. Iba sa vzájomne občas predvádzame na folklórnych festivaloch, ale spoločné medzislovanské projekty nemáme. Slovanský svet potrebuje nový strategický plán, ktorý by jasne pomenoval nové dlhodobé ciele, ktoré chceme dosiahnuť.

Na začiatku 19. storočia bola takým úspešným strategickým cieľom samostatnosť, pretože vtedy jediným samostatným slovanským štátom bola Ruská ríša. Tento starý cieľ bol úspešne splnený následkom slovanskej kultúrnej a politickej emancipácie, ktorá bola dovŕšená v priebehu 20. storočia vznikom slovanských štátov. Dnes bez ohľadu na nedávny rozpad ZSSR, Juhoslávie a Československa má každý slovanský národ okrem Rusínov a Lužických Srbov svoj vlastný národný štát. Preto dnes Slovania nutne potrebujú nový strategický cieľ, ktorý by bol zameraný do budúcnosti a odpovedal na nové hrozby a na nové príležitosti.

Som presvedčený, že jedinou možnou mierovú stratégiou dnešných slovanských národov zachovávajúcich a rozvíjajúcich ich slovanské kultúrne dedičstvo a identitu je obnova spolupráce navzájom medzi Slovanmi a tiež spolupráca Slovanov s ostatnými civilizovanými národmi sveta. Vytvárať nejakú slovanskú alternatívu, čo prakticky znamená len odmietnutie civilizácie dnešného sveta, by nás mohlo priviesť do problémov s celým svetom a následnej separácie a segregácie, čo by bola podobná pesimistická prognóza politického vývoja v moslimskom svete. V ťažkých podmienkach dnešného sveta nás Slovanov nesmie ovládnuť sentiment po idealizovanej minulosti domnelého strateného zlatého veku ako opozícia proti dnešnému „fašistickému a bezbožnému“ svetu. To by viedlo k ukončeniu slovanskej spoluúčasti na budovanie civilizácie, otvorilo by Pandorinu skrinku konšpiračných teórií o globálnom sprisahaní proti Slovanom a znehodnotili by sme odkaz našich velikánov vedy a techniky (napr. Tesla, Mendelejev, Ressel, Korolev, Sklodowská …) a kultúry (svetovo preslávení slovanskí spisovatelia, hudobní skladatelia a výtvarní umelci).

Náš spolok má základný verejne dostupný programový dokument s názvom slovanská kultúrna diplomacia. Je to získavanie sympatizujúcich spojencov v populácii zahraničných krajín, ktorí by poznali našu kultúru, jazyk, históriu. My robíme festivaly, organizujeme konferencie a vydávame odbornú tlač, pretože potrebujeme mať v zahraničí strategického spojenca, ľudí informovaných o našej kultúre a ochotných v čase krízy vo svojich krajinách verejne vystúpiť na našu obranu.

Napríklad Spojené kráľovstvo už dávno nemá veľkú armádu a najlepšie zbrane na svete, ale má strategicky rozmiestnené desaťtisíce, možno státisíce absolventov svojich vysokých škôl v najrôznejších krajinách sveta. Títo ľudia zostávajú po celý svoj život anglofili, priaznivci Spojeného kráľovstva, stúpenci a sympatizanti a Spojené kráľovstvo má z toho obrovský prospech. Absolvent britskej univerzity, ktorý sa za pár rokov po absolutóriu stane vo svojej krajine manažérom podniku či poslancom alebo politikom, dáva pri svojej práci prirodzene prednosť stykom so zemou, v ktorej vyštudoval. Veľmi dobre to poznajú napríklad aj v Nemecku, a preto poskytujú zvýhodnené podmienky všetkým zahraničným študentom, ktorí sú ochotní študovať v Nemecku na vysokých školách v nemčine. Podobne vo Francúzsku. V neslovanskom zahraničí vedia, aký obrovský prospech pre ich krajinu z toho plynie, ale my to nerobíme. Pritom vzhľadom k rozmachu globalizácie a širokému rozvoju digitálnych médií a sociálnych sietí dochádza v poslednej dobe k veľkému rastu dôležitosti kultúrnej diplomacie ako nástroja presadzovania zahraničnopolitických záujmov.

 

Jeden zo spôsobov, ako by sa dala uľahčiť komunikácia medzi Slovanmi, je vynález spoločného jazyka. Kedy Vás prvýkrát napadlo vytvoriť medzislovančinu?

Jazyky sú jeden z mojich koníčkov od mojich asi pätnástich rokov. Posledných osem rokov spolupracujem s podobnými tvorcami slovanských jazykov. Okrem Čechov k nim patrí Holanďan Jan van Steenbergen, vyštudovaný lingvista hovoriaci výborne poľsky, Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Chorváti, Čiernohorci, Srbi a Bulhari. Nás všetkých najviac ovplyvnila práce slovinského kňaza a národného buditeľa Mati Majara Ziljského z 19. storočia a jeho kniha «Uzajemni pravopis Slavyanskaya». Ziljski má dokonca hrob v Prahe, pretože bol profesorom Karlovej univerzity, a v Prahe tiež zomrel. Keby vtedy existoval internet, myslím, že by medzislovančina vznikla už vtedy.

V mladosti, medzi 15 až 18 rokmi, som sa učil esperanto. Už vtedy som ale premýšľal, ako ho len tak pre seba vylepšiť. Neskôr ma nadchla latinčina a ako samouk som sa na ňu vrhol a začal vymýšľať novú latinčinu, ktorú som si pomenoval lingua Terrana. Vtedy som zistil, že nie som v tomto snažení sám. V tom čase už začínal fungovať internet a tieto veci sa dali oveľa lepšie komunikovať. Zistil som, že existuje medzinárodná komunita a novolatinský jazyk je už hotový a volá sa interlingua. Ešte neskôr som si začal plniť svoj cieľ z mladosti naučiť sa po grécky a obrátil som sa ku staroslovienčine, kde sa prebudil môj starý zvyk, takže pri konštrukcii medzislovančiny som mal za sebou už niekoľko predchádzajúcich pokusov z konštrukcie umelých jazykov a zároveň som vyštudovaný softvérový inžinier poznajúci teóriu syntaktickej analýzy a konštrukcie prekladačov, habilitovaný vysokoškolský učiteľ a doktor v odbore spracovania dát a matematického modelovania.

 

Podľa akého princípu ste Vy a Vaši kolegovia vyberali jazykové prvky?

Ruština ani čeština alebo srbčina a ani iný štátny slovanský jazyk bohužiaľ nemôže slúžiť ako slovanský medzijazyk. Rovnako tak, ako Rus bez učenia nerozumie česky alebo po srbsky, tak ani Čech ani Srb nerozumie po rusky, samozrejme okrem základných jednoduchých slov, ktoré sú spoločné pre všetky slovanské jazyky. Najbližšie ideálnemu stredu snáď je čisto teoreticky podkarpatská rusínčina, ale aj tento jazyk je zaťažený špecifickou časťou slovnej zásoby, ktoré ostatní Slovania nerozumejú.

Ruština rovnako ako iné národné jazyky je krásna, ale zložitá a ťažká. Navyše obsahuje značný počet neslovanských slov a jej vetná skladba, pokiaľ ide o odborný jazyk, sa z historických dôvodov podobá štruktúre klasickej nemčiny a francúzštiny. Rusko sa tiež vyvíjalo oddelene od slovanských národov žijúcich mimo ruský štát. Preto má tiež iné právne povedomie a terminológiu. Zo všetkých uvedených dôvodov je pre ostatných Slovanov nemožné sa bez učenia orientovať v ruskom odbornom alebo úradnom texte. My sa totiž nemôžeme opierať len o texty ruských ľudových piesní a bohatú ruskú poéziu a romány, ktoré sú zaslúžene na svetovej úrovni, lenže toto nestačí. Samozrejme ako som povedal, podobne problematické sú všetky ostatné národné slovanské jazyky. Ruština čiastočne fungovala ako medzijazyk v čase ZSSR a jeho politických satelitov, ale priznajme si, že ani v tejto dobe nebola úroveň vedomostí odbornej ruštiny u ostatných Slovanov príliš dobrá a vtedajší besedovanie a výmena poznatkov sa väčšinou odohrávala na oveľa prízemnejšej úrovni, ako si aj ja sám s úsmevom pamätám.

Našťastie ale poznáme jazyk, ktorý v histórii už raz splnil vynikajúcim spôsobom svoju rolu odborného medzijazyka. Je to starosloviensky jazyk od svätých Cyrila a Metoda, ktorý dodnes žije v mierne upravenej podobe cirkevne slovanského jazyka. V dobe svojho vzniku v 9. storočí to bol ideálny slovanský medzijazyk a rovnako dobre mu rozumeli Moravania ako Bulhari alebo Rusi, skrátka predkovia všetkých dnešných slovanských národov. Naše národné jazyky vrátane ruštiny aj češtiny boli týmto jazykom ovplyvnené, ale dnes tento starý jazyk už ako medzijazyk slúžiť nemôže, pretože naše národné jazyky sa počas viac ako tisíc rokov samostatne vyvíjali a dnes je ich pomyselný stred úplne inde, než kde zostala cirkevná slovančina.

Avšak bolo možné urobiť umelý posun tohto staroslovienskeho jazyka do nového stredu. S pomocou počítačov je to možné a presne to som urobil. Získal som korpus šiestich tisíc slov klasického staroslovienskeho jazyka z 9. až 11. storočia, naprogramoval transformáciu a takto som vyrobil základný slovník takzvaného «novoslovienskeho jazyka», ktorý sa dnes volá medzislovančina. Podobným spôsobom vznikla aj gramatika tohto jazyka, ktorá hoci má všetkých 7 pádov a všetky slovenské časy aj všetky participiá ako staroslovienčina, tak vďaka modernizácii sa opis celej mezislovanskejé gramatiky zmestí na dve stránky vedľa seba v knihe.

Do konštrukcie moderného medzijazyka ale potrebujete oveľa viac slov, než je ten stredoveký korpus s veľkosťou šiestich tisíc. Potrebujete mať slovo pre «motor», «električnost», «samolet» atď. Preto moji spolupracovníci vyvinuli takzvaný hlasovací stroj, čo je tiež počítačový program, do ktorého sa vloží príslušné slovo vo všetkých našich 15 slovanských jazykoch, a cez štatistické údaje, ako je ten-ktorý slovanský jazyk zrozumiteľný ostatným, vyjde ideálne slovo pre medzijazyk. Tam, kde je nejednoznačný výsledok, napríklad asi polovica všetkých Slovanov hovorí «oči», ale druhá rovnako veľká polovica hovorí «glazé», tak nastupuje ešte ďalšie upresnenie pomocou odvodených slov a historických slov, ktoré sa síce bežne nepoužívajú, ale stále zostávajú súčasťou národnej pamäte. A pretože aj Rusi hovoria «očividne» a spievajú pesničku «oči čornyje», tak v medzislovančine máme slovo «oko, oči», «oko» podľa vzoru «Selo» a «oči» podľa vzoru «kosti» (vzor skloňovanie – red.). Dnes tých slov máme už asi 50 tisíc.

 

Kde by sa mohol používať medzislovanský jazyk?

Všade tam, kde môžeme ťažiť z jeho charakteristickej vlastnosti, že medzislovanskému jazyku je dostatočne dobre rozumieť bez potreby sa ho naučiť. Minulosť pozná ešte viac úspešných projektov umelých zonálnych jazykov, ktorým príslušníci danej jazykovej rodiny rozumejú bez toho, aby sa ich museli učiť. To je naša obrovská výhoda, že medzislovančine rozumejú stovky miliónov ľudí bez akéhokoľvek učenia. Domnievam sa, že úspešný umelý jazyk môže byť jedine zonálny, inak zostane len doménou čudákov alebo úplne zanikne. Úspešné zonálne jazyky boli dokonca prvými umelými jazyky na svete vôbec. Okrem menovanej staroslovienčiny je to napríklad staroveký indický sanskrit a z modernej doby má črty umelého zonálneho jazyka napríklad štúrovská slovenčina, moderná hebrejčina alebo indonézčina.

Vidím veľkú šancu pre turistiku, dopravu, pre obchod a tiež v kultúre. Medzijazyk sa dá dobre využiť v turistike, vo verejnej medzinárodnej doprave alebo tiež v múzeách, na výstavách, veľtrhoch, na rôzne krátke informácie a na orientačné nápisy a popisy. Dnes sa so slovanskými nápismi vo svete skoro nestretneme alebo máme popisy na obaloch výrobkov len maličkým písmom v niekoľkých jazykoch. Všade tam by stačil jeden nápis v medzislovančine a dal by dobrú službu stovkám miliónov ľudí.

Medzislovančina pomáha aj vo vede. Na našej medzislovanskej konferencii sa tento rok už druhýkrát stretlo 67 účastníkov zo 16 krajín sveta. Nie je to taká len politicko-zdvorilostná konferencia, kde sa prečíta nejaký dávno vopred politbyrom pripravený a odsúhlasený prejav zakončený búrlivým potleskom, ako si to pamätáme z obdobia pred rokom 1989. My máme odborné referáty s prezentáciou s dĺžkou 30 minút s bohatou diskusiou. Medzislovančina nám veľa pomáha pri organizácii konferencie: Buď je prednášaná priamo v medzislovančine alebo prednášajúci hovoria svojím rodným slovanským jazykom, ale jeho prezentácia je napísaná medzislovansky. A tam, kde nie je ani jedno z toho, potom používame tlmočníka, ktorý každú vyššie uvedenú vetu prekladá do jediného jazyka zrozumiteľného všetkým: do medzislovančiny.

Samozrejme, neslovanští hostia na konferencii ešte dostávajú preklad do esperanta alebo angličtiny, napríklad pán dr. Giorgio Silfer, zakladateľ a hlavná osoba vo svetovej obci Esperanta Civita, ktorý je pravidelným hosťom našej konferencie, sa počas jedného roka naučil základy medzislovančiny a nielenže mu pomáhala sa o seba postarať v moravských obchodoch a reštauráciách, ale už aj pri diskusiách na konferencii. Máme svoj tlačený aj elektronický odborný recenzovaný časopis „SLOVJANI.info“ a medzislovančinu už začal používať aj ďalší odborný časopis „Etnoentomology“, ktorý je zameraný na včelárstvo a poľnohospodárske vedy. Tento druhý časopis vydávajú ľudia, ktorých sme nepoznali. Oni sami sa rozhodli používať medzislovančinu pre obsahy článkov a kľúčové slová. V našom časopise navyše v medzislovančine publikujeme aj plné texty článkov.

Ďalšiu možnosť využitia vidím ešte v posilnení participácie ľudí na organizačných a riadiacich procesoch modernej zložitej multietnickej spoločnosti. Hovoril som o tom v decembri 2017 na medzinárodnej konferencii na tému e-demokracie v Aténach, kde bol náš príspevok od štyroch autorov vysoko hodnotený a boli sme vyzvaní článok doplniť a rozšíriť k publikácii vo vedeckom časopise Journal on Electronic Governance. Ide o to, že Európska únia sa snaží koordinovať právo a vykonávacie predpisy vo všetkých členských krajinách. Dôležitou agendou je okrem iného regionálny rozvoj, územné plánovanie a ďalšie veci s tým spojené. Preto by prenos poznatkov a skúseností napríklad medzi českým, poľským, chorvátskym a bulharským starostom dediny mal byť veľmi žiaduci. Neviem si však predstaviť, že tí starostovia by si o problémoch s rozvojom svojej obce spolu rozprávali anglicky.

Projekt medzislovanského jazyka má tiež počítačovú dimenziu: Ide o systémovú podporu počítačového prekladu medzi slovanskými jazykmi, ktoré majú voľný slovosled vo vete. Dnešné Google napríklad prekladá medzi ruštinou a češtinou okľukou pomocou angličtiny, čo je strašné a výsledok je prakticky nepoužiteľný. Ale medzislovančina, ak by bola skrytá vo vnútri počítačového programu, tak by veľmi zvýšila kvalitu prekladu. Publikoval som o tom niekoľko článkov v odborných zahraničných časopisoch a tiež som o tom hovoril na ruských vedeckých konferenciách. Mám totiž odborných partnerov z Ruskej akadémie vied a z Inštitútu jazykov a kultúr L.N. Tolstogo v Moskve a niekoľkých ďalších ruských vysokých škôl a tiež spolkov. Moja vízia do budúcnosti je, aby si ľudia mohli jednoducho a bezplatne preložiť všetko, čo je k videniu na internete. Aby napríklad každý občan Ruskej federácie si mohol okamžite čítať akúkoľvek českú tlač automaticky preloženú do ruštiny a aby každý občan ČR si mohol čítať akýkoľvek ruskú tlač preloženú do češtiny. S pomocou počítača by to bolo v blízkej budúcnosti možné.

A na koniec, náš medzijazyk by mohol cudzincom urýchliť naučiť sa ruštinu, češtinu … ide o to, že oni sa teraz musia veľa ťažko a dlho naše zložité národné jazyky učiť. Ale s našou pomocou by mohli už po prvých týždňoch konverzovať – ​​samozrejme na jednoduchej úrovni, ale predsa len. Podobne to môže pomôcť tiež vzájomnej komunikácii Slovanov medzi sebou. Rusky hovoriacich ľudí je síce najviac, ale neplatí, že ostatní Slovania rozumejú rusky automaticky bez zložitého učenia. Ruština je zložitý jazyk rovnako ako čeština, poľština alebo napríklad srbčina. A každý, kto sa chce dorozumieť rusky, česky, poľsky, srbsky … musí sa to naučiť. Lenže napríklad turista alebo obchodník na to nemá čas – chce sa v Rusku dohovoriť bez nutnosti sa niečo dlhé mesiace učiť. Rovnako ako napríklad ruský turista, ktorý sa potrebuje orientovať v Česku alebo Chorvátsku a tiež nemá čas sa učiť po slovensky a chorvátsky.

Ako som už povedal, som svojim vzdelaním počítačový technik a programátor. Preto je môj projekt praktický a orientovaný na budúcnosť, pre obchod, turistiku, každodenný život. Uvidíme, čo tá budúcnosť prinesie. V pomerne nedávnej minulosti si žiadny človek nevedel predstaviť, že dnes všetci budeme mať svoj osobný počítač, tablet alebo mobil a na ňom budeme mať grafické užívateľské rozhranie s oknami a ikonami na obrazovke. Toto všetko vymyslel americký počítačový vedec Alan Kay a spôsobil tým rozvoj dovtedy neznámej osobnej a mobilnej výpočtovej techniky, ktorá zmenila celý svet. Keď o svojom príbehu hovoril na jednej konferencii, tak začal svoju prednášku slovami: „Najlepší spôsob, ako predpovedať budúcnosť, je vymyslieť ju.“

 

Esperanto sa koniec koncov nestalo jazykom medzinárodnej komunikácie. Čo môže byť hlavnou prekážkou pre rozšírenie medzislovanského jazyka: nejednotnosť Slovanov, financovania, možnosť hovoriť anglicky alebo jednoducho zotrvačnosť ľudského myslenia?

Esperanto je iný druh umelého jazyka, než je ten náš. Nášmu jazyku je rozumieť bez potreby sa ho naučiť, ale esperanto sa musíte naučiť, inak mu nerozumiete. Keď viete esperanto, ale stretnete človeka, ktorý esperanto nevie, tak je vám vaša znalosť esperanta úplne k ničomu. Autor esperanta chcel zostrojiť zámerne ničomu nepodobný nový jazyk, ktorý by sa všetci ľudia mohli ľahko naučiť a nikto aby nebol zvýhodnený svojim rodným jazykom. Esperanto sa naučíte šesťkrát rýchlejšie ako nejaký živý európsky jazyk. To môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti, pretože som sa ho v mladosti učil a dodnes sa tak nejako dokážem dohovoriť a hlavne rozumiem písanému textu, lenže mi chýba prax. Navyše sa počas sto rokov existencie esperanta zmenilo postavenie svetových jazykov, z ktorých esperanto čerpalo slovnú zásobu. Skôr vládla nemčina a latinčina, ale dnes vládne angličtina. Takže v esperante zostávajú dnes už menej známe nemecké alebo latinské slová ako tago = deň, jar = rok, nun = teraz, Anka = tiež, hodiau = dnes, hierau = včera, skribi = písať, legi = čítať …

Medzislovančina na rozdiel od esperanta nechce nahrádzať národné jazyky, ale chce im pomáhať a dopĺňať ich. Z tohto dôvodu ani nepredpokladám, že by sa všetci Slovania museli nutne učiť medzislovančinu. Prevažná väčšina ľudí bude len užívateľom praktických výhod toho medzijazyka, ale nebudú sa musieť nič naučiť, pretože im bude stačiť ich národný jazyk.

Pýtate sa, čo môže ohroziť rozšírenie medzislovanského jazyka. Môže to byť nepriaznivé politické prostredie. Nič z toho sa zatiaľ vďakabohu nedeje v miere, ktorá by ohrozila projekt a tak sa myšlienka zonálneho slovanského jazyka šíri a získava nadšených podporovateľov. Avšak niektorí ľudia v medzislovančine vidia ohrozenia svojho rodného jazyka. Problém je v tom, že niektorí panslavisti svojím myslením zostávajú zamrznutí v minulosti a slovanská vzájomnosť je pre nich len folklór a rozprávanie o akomsi slovanskom zlatom praveku. Niektorým je tiež slovanská vzájomnosť len nástrojom na dosiahnutie osobných politických cieľov. Potom napríklad hovoria, že náš projekt má tajný cieľ oslabiť záujem cudzincov o ruštinu a šíri hlúposti o tom, že v medzislovančine chceme písať romány a prekladať Puškina, Gogoľa, Lermontova …

To je samozrejme blbosť, každý národný jazyk je nositeľom svojbytnej národnej kultúry. Nikto z nás nechce nahrádzať ruskú ani žiadnu inú národnú kultúru. Práve naopak, my hľadáme technické riešenia, ako tie slovanské kultúry prepojiť a urobiť to tak, aby sme si o tých našich slovanských kultúrach medzi sebou nemuseli rozprávať anglicky, čo je dnes smutná pravda. Navyše ten, kto aktívne ovláda medzislovančinu, sa oveľa rýchlejšie naučí rusky alebo iný živý slovanský jazyk. Som presvedčený, že keď slovanskí záujemcovia, napríklad Čech, o cudzí slovanský jazyk, napríklad ruštinu alebo srbčinu, venuje prvé dva-tri dni zoznámeniu sa s medzislovančinou, tak sa mu to oplatí.

 

Je všeobecne známe, že slovanské jazyky disponujú veľkým počtom tzv. falošných priateľov. Nie je riziko, že budú aj v medzislovančine?

Áno, ale nielen slovanské jazyky! Podobný problém má rodina germánskych aj románskych jazykov. Stačí si napríklad pripomenúť, čo je anglicky a nemecky «Gift» ( „darček“ anglicky a „jed“ nemecky – red.). Túto tému veľmi dobre spracoval náš kolega Daniel Bunčić a výsledok je dostupný na internete vo forme tabuľky so všetkými dvojicami našich pätnástich slovanských jazykov.

Napríklad medzi ruštinou a češtinou je takýchto nebezpečných slov asi 70. Takým slovám sa v medzijazyku vyhýbame a hľadáme nejaké bezpečné synonymum. Napríklad: česká «voňať» a «páchnuť» majú v ruštine opačný význam, ale ak použijete medzislovanské slovo «smrdí», tak je po problém. Tam, kde to pomocou synonyma nejde, napríklad západoslovanské a východoslovanské «napravo» proti juhoslovanskému «napravo», tak sa musí pridať viac slov na upresnenie, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Medzijazyk všeobecne nemá rád skratky a preto radšej volíme plné a dlhšie slovné formy. Napríklad české robím, robíš, robíme … je krátka forma od známeho medzislovanského «robiť», ale ak by sme povedali «robím», tak by nebolo všetkým jasné, či hovoríme o prvej osobe jednotného čísla alebo množného čísla a navyše to je mätúci skrátený tvar. Preto v gramatike medzislovanského jazyka odporúčame hovoriť plný tvar «dělaj», «dělaješ», «dělajemo». Rusom a Ukrajincom to pomôže, a Čechovi alebo Srbovi zvyknutému na krátke tvary to nevadí.

 

Je ľahké hovoriť mezislovansky? Veď tí, čo sa budú chcieť naučiť spoločný slovanský jazyk, sa rovnako budú musieť učiť i gramatiku …

Máte pravdu, ale ako som už uviedol, tá gramatika je jednoduchá a veľmi pravidelná, jej základný prehľad je len na dvoch stranách roztvorenej učebnice. Máme vyskúšané, že na zaškolenie v gramatike stačia dva až tri dni. Práve gramatika je ten kľúč k medzislovanskej komunikácii. Rus, Čech, ktorýkoľvek Slovan môže používať slovíčka zo svojho rodného jazyka, pretože ich všetci máme z väčšej časti spoločné. Lenže si v našich národných jazykoch tá slovíčka inak ohýbame a inak s nimi pracujeme. Pokiaľ ale tie slovíčka dáte do pevnej kostry medzislovanské gramatiky, tak váš partner vďaka tej gramatike získa oveľa väčšiu mieru istoty a naskočí porozumenie. Robil som test podľa metodiky projektu Micrella kráľovskej univerzity v Groningene v Holandsku. Súčasťou bol ten test na porozumenie textu na výrobu piva a ďalšie doplnkové testy. Dostal som 1700 odpovedí zo všetkých slovanských národov. Podmienkou bolo, aby respondenti nemali žiadnu predchádzajúcu znalosť medzislovančiny. Priemerný výsledok bola schopnosť správne určiť 84% chýbajúcich slov v medzislovanskom texte, čo zodpovedá porozumeniu jazyka na úrovni pokročilý. Hypotéza, že jazyku je dobre rozumieť bez potreby sa ho naučiť, sa potvrdila s vysokou pravdepodobnosťou 0.81. Podobné testy s rovnakým výsledkom robili tiež moji kolegovia na univerzitách v Bulharsku a Poľsku.

My Slovania spolu medzislovansky hovoríme už dávno, nás projekt tomu len dal teoretický základ. Ako vysokoškolský učiteľ často navštevujem rôzne medzinárodné konferencie. Tam samozrejme vládne angličtina, len občas tam majú napríklad francúzsku, španielsku alebo grécku sekciu. Ale keď je nejaký spoločenský večer a sedia tam spolu Slovania, tak sa často stáva, že si spolu začnú rozprávať v nejakej náhodne zostavenej medzislovančine, menia prízvuk a koncovky, aby si lepšie rozumeli … Je to samozrejmé, pretože každý národný jazyk vrátane angličtiny je nositeľom vlastnej kultúry. Predstavte si napríklad, že si napríklad Čech, Srb, Bulhar a Rus spolu pri večeri rozprávajú v angličtine o svojich národných krojoch, textoch ľudových piesní a receptoch národných jedál. Na toto musíte angličtinu naozaj veľmi dobre ovládať a aj tak je výsledok kostrbatý a nepresný, pretože šošovicová polievka alebo pečený koláč nie je hamburger. Takže aj v takej náhodne poskladanej napodobenine medzislovančiny to napospol dopadá lepšie, než v angličtine. Ale máme tu problém: Mladá generácia sa bojí experimentovať a tak radšej stále zostáva u svojich chatrných znalostí angličtiny, aj keď by nepochybne dokázali oveľa viac medzislovansky.

Slovanské jazyky majú ešte jednu dobrú spoločnú vlastnosť, ktorú medzislovančina využíva. Každý vie, že na jednoduchej úrovni máme rovnaké slová, ale vplyvom historického vývoja už nemáme jeden jazyk. Ale napriek tomu nám zostal rovnaký spôsob používania väčšiny abstraktných pojmov a vzťahov: viacmenej, pravdepodobne, očividne … a celý rad ďalších vecí, ktoré sa do angličtiny musia prekladať len opisnom a nepresne.

Podobne sú na tom aj ďalšie dve veľké jazykové rodiny v Európe: Germáni a Románi. Ani napríklad Talian alebo Portugalčan nie je nadšený z toho, keď si musí s Francúzom alebo Španielom rozprávať po anglicky. Avšak angličtina nie je zlý jazyk, pretože dobre funguje vo vnútri svojej vlastnej germánskej rodiny, kde je známe, že najlepší užívatelia angličtiny sú Škandinávci, Nemci a Holanďania, ktorí často hovoria anglicky lepšie ako mnohí obyvatelia britských ostrovov.

Ide totiž o to, že prevažná časť Európanov patrí do jednej z troch veľkých rodín indoeurópskych jazykov: slovanskej (asi 35%), germánskej (asi 30%) a románskej (asi 25%). Európu tvorí tento veľký jazykový trojlistok. Rôznorodý zvyšok tvoria Gréci, Albánci, Kelti, Baskovia, Malťania a Ugrofíni, ktorí však dohromady tvoria len malú časť európskej populácie. Ideálne by bolo, keby sme v rámci každej jednej veľkej jazykovej rodiny spolu komunikovali v príslušnom zonálnom jazyku a naprieč rodinami by sme používali nejaký neutrálny umelý jazyk, ktorý sa dobre učí, pretože tam nám zonálny jazyk už nepomôže. Možno tu ešte zostáva šanca pre esperanto, ako o tom diskutujeme na našej medzinárodnej slovanskej konferencii.

 

Ako by mohla vyzerať medzislovanská abeceda? Možno by bolo zmysluplné vytvoriť dve verzie, ako v srbčine cyriliku a latinku?

Abeceda je už hotová a presne ako hovoríte, musíme používať latinku aj cyriliku, pretože bohužiaľ práve písmo nás Slovanov veľmi rozdeľuje. U nás na slovanskom západe mizne znalosť cyriliky, ale aj na slovanskom východe, kde sa domáci jazyk píše v cyrilike, sa vplyvom dominancie anglo-francúzskeho pravopisu veľmi zhoršila schopnosť rozumieť slovanskej latinke. Potom napríklad mladí Bulhari, Ukrajinci alebo Rusi čítajú znak J ako zvuk dz, znak Y ako zvuk J, znak C ako zvuk K a nerozumie písaným slovám «človek», «duša», «moja» … Toto by mal byť prvý krok v praktickej slovanskej vzájomnosti – venovať na našich západných školách niekoľko hodín povinnej výučby cyriliky a na východných školách niekoľko hodín povinnej výučby slovanskej latinky. Náš medzislovanský jazyk sa môže písať v akomkoľvek písme. Máme tiež pravopis v prvej slovanskej azbuke hlaholike, v gréckom písme, v arabskom písme a tiež v Braillovom písme pre nevidiacich. Abeceda je len forma zápisu, ale jazyk, jeho gramatika a zvuková podoba sa nemení, tá je stále len jedna.

 

V jednom z Vašich rozhovorov ste sa zmienili, že o medzislovančinu prejavili záujem Číňania. Nemohli by ste povedať, ako k tomu došlo?

Napísal som učebnicu medzislovanského jazyka pre anglicky hovoriacich čitateľova. Je dostupná na internete na našich stránkách.

V roku 2015 som s kolegom publikoval článok o našom projekte na medzinárodnej konferencii o vzdelávaní, jazyku, umení a medzikultúrnej komunikácii (ICELAIC 2015) v Kaifeng-Henan v Číne. O medzislovančine a hlavne o možnosti konštrukcie prekladača medzi národnými jazykmi s voľným poriadkom slov som tiež vystupoval na medzinárodných počítačových konferenciách, ďalej na konferencii na tému e-Demokracia 2017 v gréckych Aténach a tiež som o tom napísal niekoľko odborných statí v ruštine a prednášal na ruských odborných konferenciách na tému jazyky a kultúra.

Ten článok z čínskej konferencie aj ďalšie články mali ohlas a keď som bol v roku 2016 na návšteve na univerzite v Záhrebe, tak som tam mal verejnú televíznu debatu s chorvátskym lingvistom v mestskej knižnici, kam prišli aj ľudia z čínskeho veľvyslanectva a ponúkli mi, že moju učebnicu preložia. Podľa mojich posledných informácií je hrubý preklad už hotový a kniha bude dokončená do konca tohto roka. Číňanov najviac zaujímal potenciál medzislovanského jazyka do obchodu a turistiky v súvislosti s ich ambicióznymi plánmi na obnovu a modernizáciu starej hodvábnej cesty.

Vďaka mojim ruským priateľom a spolupracovníkom už bola učebnica medzislovančiny preložená do ruštiny a prezentácia tejto ruskej verzie učebnice bola tento rok na májových oslavách Dní slovanskej písomnosti v Moskve v Knižnici zahraničnej literatúry Rudomino. Čoskoro bude na svete tiež španielska a po nej chorvátska verzia tejto učebnice.

 

Na plátnach sa budúci rok objaví film od Václava Marhoula Nafarbené vtáča, ktorého hlavné postavy budú komunikovať medzislovansky. Nebolo to pre herca neslovanského pôvodu ťažké používať úplne cudzí jazyk?

To som si tiež myslel, ale pán režisér Václav Marhoul pre svoje postavy starostlivo vybral naozajstné herecké hviezdy a profesionálov. Napríklad pán Julian Sands sa počas veľmi krátkej dobe naučil náš pravopis a vyslovoval perfektne, akoby mal vrodený cit pre slovanský jazyk. Ostatní neslovanskí herci, napríklad pán Harvey Keitel, ktorý mal najzložitejšiu reč, pretože vo filme hrá duchovného, ​​sa dialógy učili z prepisu do IPA – medzinárodnej fonetickej abecedy a potrebovali vyznačiť pohyblivý prízvuk. Okrem toho herci mali pri natáčaní špeciálneho jazykového trénera, ktorý im na diaľku napovedal do malého slúchadla, a v najnutnejších prípadoch som sa osobne zúčastnil natáčania. Posledné chybičky sa ešte opravia vo zvukovom štúdiu, až sa bude film strihať, dopĺňať o digitálne efekty a miešať s hudbou.

Medzislovančina v tomto filme ale nie je len o dialógoch filmových postáv. Museli sme tiež vyriešiť rôzne pouličné nápisy, vyhlášky, nápisy na obchodoch, na reklamách a tiež napríklad noviny v reštaurácii. Okrem toho herec a básnik Tomáš Hanák a hudobný skladateľ Petr Ostrouchov s mojou pomocou zložili pieseň „Dušo moja“, ktorú v jednej scéne spievajú partizáni a dedinčania v krčme. Táto pesnička pravdepodobne drží svetový rekord v najdlhšej piesni v umelom jazyku, ktorého slová dávajú zmysel. Vďaka tomuto filmu sa medzislovančina dostala medzi prvých päť umelých jazykov na svete na základe veľkosti slovníka, počtom textov a počtom užívateľov. Pretože už máme aj odborné časopisy a knihy, tak čoskoro požiadame o registráciu medzinárodného štandardu ISO 639-3.

Ešte by som rád vysvetlil, prečo sa v tomto filme používa umelý jazyk. Dôvod je ten, že autor románovej predlohy americký spisovateľ poľského pôvodu Jerzy Kosiński zámerne neuviedol presný národ a presnú lokalitu, kde sa ten príbeh mohol stať a to bola možno aj podmienka na udelenie autorských práv k filmu, o ktorý sa neúspešne uchádzali veľké hollywoodske filmové spoločnosti , ale nakoniec ho dostal český režisér. Film bude pohľadom na hrôzy vojny očami osemročného dieťaťa, ktorého rodičia poslali z mesta do ďalekej dediny ku vzdialenej príbuznej tete, aby ho tam ukryli. Lenže teta zomrie a chlapec zostáva sám v cudzom neznámom prostredí plnom strachu, predsudkov, ktoré vojna ešte zosilňuje. Je to krutý a surový príbeh o hľadaní ľudského šťastia a o láske v extrémnych podmienkach, takže tam nenájdete jednoduché jednoznačne kladné alebo záporné postavy. Autor románu nikdy nepovedal, že to je jeho autobiografia, takže jeho kniha je skôr syntézou viacerých podobných príbehov, ktoré sa v rôznych variantoch opakovane odohrávali v čase druhej svetovej vojny v priestore celej východnej Európy, kde bola fronta medzi Wehrmachtom a Červenou armádou. Preto by nebolo správne, keby postavy vo filme hovorili nejakým konkrétnym národným jazykom východnej Európy. Vo filme bude znieť viac jazykov; obyvatelia dediny a mestečka a partizáni hovoria medzislovansky, nemeckí vojaci nemecky a sovietski vojaci rusky. Film bude hotový na jar 2019 a nebude dabovaný do angličtiny ani do iného jazyka, pretože bude všade premietaný v originálnom znení len doplnený príslušnými titulkami. V ponuke titulkov bude tiež medzislovančina, takže si čoskoro všetci otestujeme, čo tento pomocný jazyk dokáže.

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Vybrali sme

Navaľného štáby začali s prípravami na veľké zhromaždenia na jeho podporu

0 icon

Moskva 19. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-@Kira_Yarmysh)   Sieť regionálnych štábov ruského opozičného politika Alexeja Navaľného začala s prípravami na veľké protestné zhromaždenia, ktoré sa po celom Rusku uskutočnia 23. januára Na sociálnej sieti Twitter o tom informoval koordinátor týchto regionálnych štábov Leonid Volkov, uviedol spravodajský portál Meduza.io. "Navaľného štáby po celej…

Dnes bude oblačno až zamračené, na viacerých miestach sneženie

0 icon

Bratislava 19. januára 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)   Dnes bude na Slovensku oblačno až zamračené, zmenšená oblačnosť sa vyskytne len ojedinele. Najmä ráno a k večeru bude na viacerých miestach snežiť Počas dňa zrážky čiastočne ustanú. Na krajnom juhozápade meteorológovia očakávajú dážď so snehom alebo dážď. Na severe sa môžu…

Rusi chcú, aby im na olympijských hrách namiesto hymny zahrali aspoň Kaťušu

0 icon

Bratislava 18. januára 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Matt Slocum)   Úspešní ruskí športovci si na tohtoročných olympijských hrách v Tokiu určite nevypočujú štátnu hymnu, ale nie je vylúčené, že im na najvyššom stupienku zahrajú národnú pieseň Kaťuša. Ruský minister športu Oleg Matycin podporil návrh, ktorý predložila Komisia športovcov Ruského olympijského výboru, aby na…

Proces so Štefanom A. z kauzy zmenky sa posunul na február

0 icon

Bratislava 19. januára 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)   Pojednávanie so Štefanom A. z kauzy miliónových zmeniek by malo na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračovať predbežne v utorok 9. februára Vyplýva to z rozpisu pojednávaní zverejnenom na internetovej stránke rezortu spravodlivosti. Pôvodne bol termín druhého pojednávania v tejto kauze vytýčený…

Turecko vydalo zatykače na 238 osôb podozrivých z podpory Gülena

0 icon

Istanbul 19. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Chris Post)   Turecké úrady nariadili zadržanie 238 osôb podozrivých z podpory exilového duchovného Fethullaha Gülena, ktorého vláda viní zo zosnovania neúspešného pokusu o štátny prevrat v roku 2016. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej ide prevažne o príslušníkov armády Razie zamerané na dolapenie podozrivých…

Herečka Kolíková hviezdila v nevkusnej televíznej relácii. Čo vlastne ľudí tak pobúrilo?

0 icon

Bratislava 19. januára 2021 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)   Politický komediálny seriál RTVS chcel byť nad vecou: žiaľ, ukázal iba, že spoločnosť rozdelená hlbokou priepasťou na dva nezmieriteľné tábory sa nezhodne ani na tom, čo je vtipné a čo nechutné Pumpa – tak sa volá komediálny seriál na politickú nôtu, ktorý RTVS…

Japonský premiér tvrdí, že pandémiu dostanú pod kontrolu do začiatku OH v Tokiu

0 icon

Tokio 18. januára 2021 (SITA/AP/HSP/Foto:TASR/AP-Kiyoshi Ota/Pool Photo via AP)   Japonská vláda prijme také opatrenia, aby pandémiu koronavírusu dostala v krajine pod kontrolu. To všetko má spoločného menovateľa - úspešné zvládnutie olympijských hier v Tokiu. Japonský premiér Jošihide Suga opäť potvrdil, že s olympiádou tento rok sa na sto percent…

Politické čistky? Blaha a Chmelár ako vyučujúci končia na Akadémii policajného zboru. Naď: „Rektorka im nepredĺžila zmluvu. Čo k tomu dodať, je to obrovská strata pre ľudstvo…“

0 icon

Bratislava 19. januára 2021 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok, Jakub Kotian)   Na Akadémii policajného zboru v roku 2021 už ako pedagógovia nebudú pôsobiť poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) a politológ Eduard Chmelár. Obaja známi akademici sa ako jedni z mála pravidelne kriticky vyjadrujú na adresu politikov súčasnej vládnej koalície. Odborník na históriu, politiku,…

Ďalšieho kňaza zabili v Nigérii, krajina vedie rebríček násilia proti kresťanom

0 icon

Nigéria 19. januára 2021 (HSP/TK KBS/Foto:TK KBS)   V Nigérii brutálnym spôsobom zavraždili katolíckeho kňaza o. Johna Gbakaana, uneseného v piatok 15. januára spolu s jeho rodným bratom. Nigéria figuruje na prvom mieste v rebríčku protikresťanského násilia, ktorý nedávno publikovala organizácia Open Doors Duchovný otec John Gbakaan, správca farnosti sv.…

Riadením odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta SR je dočasne poverená Jana Kobzová

0 icon

Bratislava 19. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:SITA-Kancelária prezidentky SR)   Riadením odboru zahraničnej politiky Kancelárie prezidenta (KP) SR je dočasne poverená Jana Kobzová. Prebrala agendu po odchode Petra Bátora. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Zuzany Čaputovej Martin Strižinec "Po odchode Petra Bátora z funkcie poradcu prezidentky pre zahraničnú politiku, bezpečnosť…

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Marek Brna

Médiá, neurážajte stále premiéra!

0icon

Blázon z Trnavy, mali by ho riešiť pracovníci v bielych plášťoch, ľudia sú zvedaví na jeho psychotest, kreslené politické karikatúry, kde si tlmočník do posunkovej reči klope na čelo. Čo to má znamenať? Takáto arogancia na adresu tretieho najvyššieho ústavného činiteľa! Veď sa trochu vcíťte do role radového občana, ktorý…

Iva Vranská Rojková

Testovanie testov a miery nášho zotročenia

0icon

  Do neba volajúci škandál vedeckej štúdie ministra zdravotníctva Krajči a spol., ktorý porušil všetky etické kritériá tvorby vedeckých prác, sa vyparil z mediálno-spoločensko-politického priestoru, akoby sa nechumelilo. A keďže sa ministrovi zdravotníctva a spol. prepiekol, na chvíľu pozastavený buldozér antigénového testovania sa rozbieha zhŕňať ďalšie obete. Možno nekompetentní kompetentní chvíľu čakali so zatajeným…

Ivan Malý

Prichádzajúci Nový svetový poriadok je pripravený dekódovať váš mozog.

0icon

Davos je mesto vo Švajčiarsku známe nielen vynikajúcou lyžovačkou, ale aj tým, že každoročne hostí stretnutie Svetového ekonomického fóra (WEF). Stretnutie sa formálne opisuje ako „najtvorivejšia sila na zapojenie vrcholných svetových lídrov do spoločných aktivít vytvárania globálnych, regionálnych a priemyselných agend na začiatku každého roka.“ Táto elitná oligarchia však stojí…

Boris Mesár

Spojené kráľovstvo zavádza ,,spoločensky dištančné" obojky. Ďalší krok k otroctvu !

0icon

Správy sú samozrejme pochmúrne, ale celkom očakávané. Mnohí na začiatku koronového  besnenia premýšľali, kedy budú všetci povinní nosiť obojky?! A už sa tak deje ! Je nutné upriamiť pozornosť na výber minimálnej povolenej vzdialenosti: 2 metre. Prečo práve 2 m ? V nedávnych publikáciách bolo uvedené  že akčný rádius určitého poľa…

Dušan Hirjak

Čo má spoločného autoritatívne riadenie spoločnosti v čase organizovanej „pandémie“ koronavírusu s fašistickým Nemeckom ? Časť I.

0icon

Prijatie ideológie globálnej moci ako základ štátnej ideológie. Vládna moc nedodržiava Ústavu SR, pretože od vstupu SR do EÚ si nemôže zvyknú a dovoliť si neviazať sa na žiadnu ideológiu. Deklarácia SNR o zvrchovanosti SR z roku 1992 tak nemôže byť naplnená, pretože vládna moc nemá záujem

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

TopDesať

Žena sa bála susedovho pitbulla, až kým jej nezachránil život

0 icon

Na svete môžu byť miliardy milovníkov psov, ale zároveň sa nájdu ľudia, ktorí majú z našich štvornohých miláčikov strach. Rovnako to bolo aj u starej panej, ktorá sa bála susedovho pitbulla. Vo väčšine prípadov je tento strach iracionálny a pretrvávajúci, ale keď sa niekto cíti nepríjemne v blízkosti psov, nedá…

Draky: Je ich bájna existencia realita alebo mýtus? 2. časť

0 icon

Pokračujeme druhou časťou článku o bájnych tvoroch, ktoré sa zobrazujú v kultúre krajín po celom svete. Ako sme si povedali v rámci prvej časti, iný význam stelesňuje drak v západnej kultúre, a iný vo východnej. Dokonca je rozdiel aj v okrídlení týchto majestátnych tvorov. Pozrime sa teraz na jednotlivé draky v Japonsku, na mýtické draky či rozdiel…

Ako v Európe vznikal naftový raj? Máme na výber z 5 možností – 3. časť

0 icon

Všetko sa to začalo Volkswagenom TDI a všetko sa to mohlo skončiť Volkswagenom TDI. Takéto silné vyhlásenie si vyžaduje nevyvrátiteľné dôkazy. Ako v Európe rástol naftový prežitok? Prečo sa nafta stala obľúbeným palivom v Európe? V poslednej časti článku sa pozrieme na to, ako pomohli nafte rôzne dotácie, úľavy z daní a na to, ako sa európsky priemysel…

Záhady sveta, ktoré nedokáže nikto vysvetliť 1. časť

0 icon

Vedci z celého sveta sa ocitli tvárou v tvár tajomným nálezom. Neznáme civilizácie minulosti, záhadné artefakty a dokonca aj nevysvetliteľné monolity sa jednoducho objavili a zatiaľ sa nenašlo nijaké vysvetlenie pre tieto záhady sveta. 1. Záhady monolitov neznámeho pôvodu

Vynálezy, ktoré by sme mali začať ihneď používať!

0 icon

Celé ľudstvo napreduje a k nám sa tak dostávajú čoraz modernejšie vynálezy. Tieto vynálezy sú tak úžasné, že ich jednoducho musíme vlastniť a používať! Tie dnešné sú obzvlášť špeciálne, pretože sa už dávno dostali medzi ľudí. My ti ich dnes predstavíme a možno ťa niektoré z nich dokážu zaujať. A…

Vo svete IT

Proscenic 850T – jeden z najdostupnejších robotických vysávačov so zabudovaným mopom za neodolateľne nízku cenu

0 icon

Ani teba nebaví ručné vysávanie a radšej by si mal neustále čistú domácnosť bez nutnosti každý víkend, či nebodaj každý deň vyťahovať vysávač? Kúpa robotického vysávača nebola nikdy dostupnejšia, tak prečo sa stále trápiť s ručným vysávaním. Skvelým príkladom dostupnosti robotických vysávačov je aj model Proscenic 850T od overeného výrobcu,…

Voda na Mesiaci: Kedy NASA objavila prvé stopy?

0 icon

Minulý rok prišla americká vesmírna agentúra, NASA, s fascinujúcou správou. Na slnečných častiach Mesiaca objavili molekuly vody. Predpokladá sa, že voda by sa mohla nachádzať naprieč celým mesačným povrchom, píše NASA. Agentúra však o vode vedela už dlhšie. Už sondy Cassini, štartujúca v roku 1997, či Deep Impact – 2005, zachytili…

Asteroid, ktorý vyhladil dinosaurov, mohol „vystreliť“ ich pozostatky aj mimo Zeme. Kam sa mohli až dostať?

0 icon

Internetom začal nedávno kolovať úryvok z vedeckej publikácie, ktorý ľuďom ukazuje to, čo astrofyzici už dávno vedia. Otvára však brány k pomerne bizarnej myšlienke. Existuje celkom dosť vysoká šanca, že sa na Mesiaci nachádzajú drobné úlomky dinosaurov, píše portál IFL Science. Ako sa však dokázali dostať na Mesiac a pravdepodobne ešte oveľa…

„Je nepravdepodobné, že by sa nachádzali mimozemšťania hneď vo vedľajšej sústave,“ Tvrdí dvojica harvardských vedcov

0 icon

V decembri minulého roku zachytili astronómovia zvláštny rádiový signál, ktorý prichádzal zo sústavy Proxima Centauri (pozn. redakcie: najbližšia hviezda pri našej Slnečnej sústave). Tento objav okamžite viedol k špekuláciám o mimozemskom živote, hoci signál ešte nebol potvrdený. Vedci totiž nevylučujú možnosť, že to, čo zachytil rádiový teleskop Parkes, môže byť rušenie našej vlastnej…

Nastavte si na Androide gesto dvojitého poklepania po chrbte smartfónu pomocou tejto aplikácie

0 icon

Operačný systém Android je vo všeobecnosti pokladaný za jeden z najflexibilnejších operačných systémov, ktoré si môžete prispôsobiť podľa svojvôle. V minulosti sme vám napríklad ukázali, ako si môžete pridať odkazy na aplikácie do notifikačnej lišty, alebo ako môžete využiť plochu uzamknutej obrazovky na vytvorenie poznámok. Dnes by sme vám chceli…

Armádny Magazín

Lavrov prehovoril o nebezpečenstve cenzúry v USA pre celý svet

0 icon

Rusko, 19. január 2021 (AM) - "Moskva dúfa, že americká spoločnosť nedovolí americkým elitám použiť cenzúru v ich vzájomnom boji," uviedol počas tlačovej konferencie ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Varoval, že ak sa tak nestane, „následky budú veľmi vážne“ nielen pre USA, ale pre celý svet, informovala agentúra RIA Novosti. Ruský minister

Francúzsko : Nepriateľské Rusko vynieslo nový špionážny satelit na orbit

0 icon

Francúzsko, 19. január 2021 (AM) - Tento nový satelit umiestnený na nízkej obežnej dráhe vo výške 480 kilometrov bude schopný poskytovať snímky vo vysokom rozlíšení vo dne aj v noci.     Bolo to na palube rakety Sojuz, ktorá vy

Uživia nás moria a oceány po atómovej vojne?

0 icon

Nemecko, 19. január 2021 (AM) - „Ak nastane atómová zima, svetová produkcia potravín sa razantne zníži. Vedci zisťovali do akej miery sa to dotkne lovu rýb,“ píše rakúsky list Der Standard.   „V súčasnosti vlastní atómovú zbraň deväť štátov. Podľa Medzinárodnej kampane za zrušenie atómových zbraní (International Campa

Delenie USA pokračuje: Bidenovci vyštvali z New Yorku najstaršie americké združenie vlastníkov palných zbraní

0 icon

USA, 19. január 2021 (AM)  - "Joe Biden sľubuje, že „porazí NRA“. Kamala Harris kričí: „NRA musí

Video: Americký Kapitol je uzamknutý kvôli ohrozeniu - z budovy stúpa dym

0 icon

USA, 19. január 2021 (AM) - Kapitol vo Washingtone je uzamknutý kvôli údajnej „vonkajšej bezpečnostnej hrozbe“, z oblasti stúpal dym. V budove prebiehala skúška inaugurácie Joea Bidena:     https://twitter

Svetlo sveta

Rusi sa na sviatok Zjavenia Pána ponárajú do mrznúcej vody

0 icon

Na sviatok Zjavenia Pána sa davy ruských pravoslávnych veriacich zúčastňujú každý rok na tradičnom ponáraní sa do mrznúcej vody. Deje sa tak napriek tomu, že v niektorých častiach krajiny dosahujú teploty -40 stupňov celzia. Podľa ruskej polície sa v sobotu počas sviatku Zjavenia Pána ponorilo do mrznúcej vody približne 2,…

MÚDROSŤ

0 icon

Naši starí otcovia hovorili: Kto dobre rechnuje, dobre gazduje. A neplatí to len na peniaze, ale predovšetkým na čas. Koľko času vieme premárniť pred televíznou obrazovkou? Čítaním rôznych klebiet v novinách alebo na sociálnych sieťach? A potom cítime, že nás to nejako neuspokojuje a nenapĺňa. Podobnú skúsenosť mal i vojak…

Prečo sa sviatosti Krstu a Prvého svätého prijímania udeľujú väčšinou v apríli a v máji?

0 icon

V rannom kresťanstve sa udeľovali sviatosti Krstu, Prvého svätého prijímania a Birmovania spolu v jeden deň a to za prítomnosti biskupa. Dôvodom bolo, že kresťanmi sa väčšinou stávali dospelí ľudia, ktorí konvertovali buď z judaizmu alebo z rôznych pohanských náboženstiev a k tomuto poznaniu konverzie prišli v pokročilejšom veku. Cirkev sa ich preto snažila v Cirkvi prijať plnými sviatosťami a do…

Dnes bude Slovensku opäť udelené požehnanie relikviou Kristovej krvi z paluby lietadla – VÝZVA K PRIPOJENIU SA V MODLITBE

0 icon

V nedeľu Krstu Krista Pána 10. januára 2021 v popoľudňajších hodinách sa opäť uskutoční let lietadla, na ktorého palube sa bude nachádzať generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek, ktorý Slovensku udelí požehnanie s relikviou Kristovej krvi, ktorá je uchovávaná v Bazilike sv. Benedikta opáta v Hronskom Beňadiku.  Zverejňujeme jeho slová výzvy,…

Najväčší pápeži v dejinách SV. LEV VEĽKÝ

0 icon

(*asi 400, Toskánsko – † 10. november 461, Rím) Jeho ústami hovoril apoštol Peter.             Pápežsky úrad sa po smrti  Sixta III. (†18. augusta 440)  nachádzal v úplnej inej situácii než v predchádzajúcich storočiach: už nereprezentoval navonok kresťanské spoločenstvá roztrúsene v anonymite po území hlavného mesta Rímskej ríše.  Časy veľkých perzekúcií,  ktoré…

icon FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali