Nečakaný ťah: prečo chcú Číňania naviazať so Slovanmi spoločnú reč?

Svet 10. júla 2018 (HSP/Sputnik/Foto: Slavica)

 

Cyrilom a Metodom na Veľkej Morave vytvorená starosloviečina, spolky, podobné mýty, povesti a tradície – Slovania sa môžu pochváliť bohatou spoločnou minulosťou. Ale máme niečo spoločné v súčasnosti, okrem folklórnych festivalov? Má slovanský svet budúcnosť? Sputnik sa spýtal pána docenta Vojtěcha Merunky, jedného z autorov medzislovančiny

Ilustračné foto

Ste predseda Slovanskej únie. Aké má ciele?

Náš spolok založil český spisovateľ Alexej Pludek v roku 1992 a svoju tradíciu aj činnosť odvodzuje od prvého všeslovanského zjazdu v Prahe v roku 1848, ktorému predsedal otec národa František Palacký. V súčasnosti sme najstarším zaregistrovaným slovanským spolkom na českom území. Ja som však pôvodne nebol členom Slovanskej únie z.s. Začínal som v Českomoravskom slovanskom zväze založenom pomerne nedávno v roku 2008 odštiepením od Slovanského výboru Českej republiky, ktorý začal činnosť počas príprav na oslavy 150 rokov od prvého všeslovanského zjazdu v Prahe v roku 1998. Chcel by som veľmi poďakovať svojim bývalým kolegom za všetko, čo pre mňa urobili, keď mne a našej skupine pomohli realizovať vlastné zámery v inej organizácii.

Naša Slovanská únia z. s. je nepolitická, kultúrna a tiež odborná organizácia, ktorá má písomný súhlas Ministerstva kultúry ČR byť zastupujúcim členom za Českú republiku v medzinárodnej organizácii Fórum slovanských kultúr so sídlom v Ľubľane v Slovinsku. Fórum slovanských kultúr je jediná medzinárodná slovanská organizácia, ktorá nielen spolupracuje s UNESCO a ICOM, ale tiež má priamu podporu vlád slovanských krajín vrátane Ruskej federácie. V Ľubľane sa zúčastňujeme medzinárodného zasadnutia programovej rady, kde sedíme pri jednom stole so zástupcami ministerstiev kultúry alebo ministerstiev zahraničia rôznych slovanských štátov. Vďaka tomu môžeme každoročne organizovať medzinárodné festivaly Dni slovanskej kultúry s podporou veľvyslanectva, ministerstiev, múzeí, spolkov a ďalších inštitúcií zúčastnených krajín. Tiež organizujeme medzinárodné lingvistické konferencie a vydávame tlačený aj elektronický odborný časopis SLOVJANI.info v medzislovanskom jazyku, ktorý je zaradený do medzinárodných databáz odborných publikácií, napríklad do databázy CEEOL pre humanitné a sociálne vedy.

Náš medzinárodný festival Dni slovanskej kultúry vznikol z aktuálnej potreby sa atraktívnou formou veľkého medzinárodného podujatia postupne zoznamovať s historickými a predovšetkým kultúrnymi koreňmi všetkých slovanských krajín, národov a národností. Každým rokom takto na pôde Veľkej Moravy v mestách Staré Město, Velehrad a Hodonín a v termíne blízkom májových dní svätých Cyrila a Metoda a osláv slovanskej písomnosti, prezentujeme jeden severný a jeden južný slovanský národ s dôrazom na ich najvýznamnejšie pamiatky hmotného i nehmotného dedičstva zapísané do UNESCO. Tento rok sme napríklad vďaka nášmu srbskému partnerovi a najstaršiemu slovanskému spolku na svete Matice srbskej, ktorá nepretržite funguje od roku 1832, priviezli knihu Miroslavovo evanjelium z 12. storočia. Je to najkrajšie ilustrovaná európska kniha tej doby a je zapísaná do srbských pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Kniha bola slávnostne inštalovaná na Velehrade v Múzeu Biblie počas nášho festivalu, zostane tam vystavená štyri mesiace a potom sa vráti do Srbska. Os sever-juh nie je zvolená náhodne, je to európsky kultúrny most a zdôrazňuje slovanský podiel na našej spoločnej civilizácii, ako už o tom napríklad hovoril prvý československý prezident T.G. Masaryk. Predvlani sme takto prezentovali slovenskú a slovinskú kultúru, vlani poľskú a chorvátsku, tento rok lužickosrbskú a srbskú, budúci rok plánujeme ukrajinskú a bulharskú.

 

Má vôbec zmysel udržiavať spoluprácu medzi Slovanmi? Ak áno, v ktorých sférach?

Pýtate sa, či má v dnešnej dobe zmysel podporovať spoluprácu slovanských národov. Jednoznačne áno. Ale bohužiaľ je smutná pravda, že máme nedostatočné medzislovanské väzby v oblasti vedy i kultúry. Hlavne mládež. Slovanské elity viac spolupracujú s neslovanským zahraničím, než s možnými partnermi v susedných slovanských krajinách. Iba sa vzájomne občas predvádzame na folklórnych festivaloch, ale spoločné medzislovanské projekty nemáme. Slovanský svet potrebuje nový strategický plán, ktorý by jasne pomenoval nové dlhodobé ciele, ktoré chceme dosiahnuť.

Na začiatku 19. storočia bola takým úspešným strategickým cieľom samostatnosť, pretože vtedy jediným samostatným slovanským štátom bola Ruská ríša. Tento starý cieľ bol úspešne splnený následkom slovanskej kultúrnej a politickej emancipácie, ktorá bola dovŕšená v priebehu 20. storočia vznikom slovanských štátov. Dnes bez ohľadu na nedávny rozpad ZSSR, Juhoslávie a Československa má každý slovanský národ okrem Rusínov a Lužických Srbov svoj vlastný národný štát. Preto dnes Slovania nutne potrebujú nový strategický cieľ, ktorý by bol zameraný do budúcnosti a odpovedal na nové hrozby a na nové príležitosti.

Som presvedčený, že jedinou možnou mierovú stratégiou dnešných slovanských národov zachovávajúcich a rozvíjajúcich ich slovanské kultúrne dedičstvo a identitu je obnova spolupráce navzájom medzi Slovanmi a tiež spolupráca Slovanov s ostatnými civilizovanými národmi sveta. Vytvárať nejakú slovanskú alternatívu, čo prakticky znamená len odmietnutie civilizácie dnešného sveta, by nás mohlo priviesť do problémov s celým svetom a následnej separácie a segregácie, čo by bola podobná pesimistická prognóza politického vývoja v moslimskom svete. V ťažkých podmienkach dnešného sveta nás Slovanov nesmie ovládnuť sentiment po idealizovanej minulosti domnelého strateného zlatého veku ako opozícia proti dnešnému “fašistickému a bezbožnému” svetu. To by viedlo k ukončeniu slovanskej spoluúčasti na budovanie civilizácie, otvorilo by Pandorinu skrinku konšpiračných teórií o globálnom sprisahaní proti Slovanom a znehodnotili by sme odkaz našich velikánov vedy a techniky (napr. Tesla, Mendelejev, Ressel, Korolev, Sklodowská …) a kultúry (svetovo preslávení slovanskí spisovatelia, hudobní skladatelia a výtvarní umelci).

Náš spolok má základný verejne dostupný programový dokument s názvom slovanská kultúrna diplomacia. Je to získavanie sympatizujúcich spojencov v populácii zahraničných krajín, ktorí by poznali našu kultúru, jazyk, históriu. My robíme festivaly, organizujeme konferencie a vydávame odbornú tlač, pretože potrebujeme mať v zahraničí strategického spojenca, ľudí informovaných o našej kultúre a ochotných v čase krízy vo svojich krajinách verejne vystúpiť na našu obranu.

Napríklad Spojené kráľovstvo už dávno nemá veľkú armádu a najlepšie zbrane na svete, ale má strategicky rozmiestnené desaťtisíce, možno státisíce absolventov svojich vysokých škôl v najrôznejších krajinách sveta. Títo ľudia zostávajú po celý svoj život anglofili, priaznivci Spojeného kráľovstva, stúpenci a sympatizanti a Spojené kráľovstvo má z toho obrovský prospech. Absolvent britskej univerzity, ktorý sa za pár rokov po absolutóriu stane vo svojej krajine manažérom podniku či poslancom alebo politikom, dáva pri svojej práci prirodzene prednosť stykom so zemou, v ktorej vyštudoval. Veľmi dobre to poznajú napríklad aj v Nemecku, a preto poskytujú zvýhodnené podmienky všetkým zahraničným študentom, ktorí sú ochotní študovať v Nemecku na vysokých školách v nemčine. Podobne vo Francúzsku. V neslovanskom zahraničí vedia, aký obrovský prospech pre ich krajinu z toho plynie, ale my to nerobíme. Pritom vzhľadom k rozmachu globalizácie a širokému rozvoju digitálnych médií a sociálnych sietí dochádza v poslednej dobe k veľkému rastu dôležitosti kultúrnej diplomacie ako nástroja presadzovania zahraničnopolitických záujmov.

 

Jeden zo spôsobov, ako by sa dala uľahčiť komunikácia medzi Slovanmi, je vynález spoločného jazyka. Kedy Vás prvýkrát napadlo vytvoriť medzislovančinu?

Jazyky sú jeden z mojich koníčkov od mojich asi pätnástich rokov. Posledných osem rokov spolupracujem s podobnými tvorcami slovanských jazykov. Okrem Čechov k nim patrí Holanďan Jan van Steenbergen, vyštudovaný lingvista hovoriaci výborne poľsky, Poliaci, Rusi, Ukrajinci, Chorváti, Čiernohorci, Srbi a Bulhari. Nás všetkých najviac ovplyvnila práce slovinského kňaza a národného buditeľa Mati Majara Ziljského z 19. storočia a jeho kniha «Uzajemni pravopis Slavyanskaya». Ziljski má dokonca hrob v Prahe, pretože bol profesorom Karlovej univerzity, a v Prahe tiež zomrel. Keby vtedy existoval internet, myslím, že by medzislovančina vznikla už vtedy.

V mladosti, medzi 15 až 18 rokmi, som sa učil esperanto. Už vtedy som ale premýšľal, ako ho len tak pre seba vylepšiť. Neskôr ma nadchla latinčina a ako samouk som sa na ňu vrhol a začal vymýšľať novú latinčinu, ktorú som si pomenoval lingua Terrana. Vtedy som zistil, že nie som v tomto snažení sám. V tom čase už začínal fungovať internet a tieto veci sa dali oveľa lepšie komunikovať. Zistil som, že existuje medzinárodná komunita a novolatinský jazyk je už hotový a volá sa interlingua. Ešte neskôr som si začal plniť svoj cieľ z mladosti naučiť sa po grécky a obrátil som sa ku staroslovienčine, kde sa prebudil môj starý zvyk, takže pri konštrukcii medzislovančiny som mal za sebou už niekoľko predchádzajúcich pokusov z konštrukcie umelých jazykov a zároveň som vyštudovaný softvérový inžinier poznajúci teóriu syntaktickej analýzy a konštrukcie prekladačov, habilitovaný vysokoškolský učiteľ a doktor v odbore spracovania dát a matematického modelovania.

 

Podľa akého princípu ste Vy a Vaši kolegovia vyberali jazykové prvky?

Ruština ani čeština alebo srbčina a ani iný štátny slovanský jazyk bohužiaľ nemôže slúžiť ako slovanský medzijazyk. Rovnako tak, ako Rus bez učenia nerozumie česky alebo po srbsky, tak ani Čech ani Srb nerozumie po rusky, samozrejme okrem základných jednoduchých slov, ktoré sú spoločné pre všetky slovanské jazyky. Najbližšie ideálnemu stredu snáď je čisto teoreticky podkarpatská rusínčina, ale aj tento jazyk je zaťažený špecifickou časťou slovnej zásoby, ktoré ostatní Slovania nerozumejú.

Ruština rovnako ako iné národné jazyky je krásna, ale zložitá a ťažká. Navyše obsahuje značný počet neslovanských slov a jej vetná skladba, pokiaľ ide o odborný jazyk, sa z historických dôvodov podobá štruktúre klasickej nemčiny a francúzštiny. Rusko sa tiež vyvíjalo oddelene od slovanských národov žijúcich mimo ruský štát. Preto má tiež iné právne povedomie a terminológiu. Zo všetkých uvedených dôvodov je pre ostatných Slovanov nemožné sa bez učenia orientovať v ruskom odbornom alebo úradnom texte. My sa totiž nemôžeme opierať len o texty ruských ľudových piesní a bohatú ruskú poéziu a romány, ktoré sú zaslúžene na svetovej úrovni, lenže toto nestačí. Samozrejme ako som povedal, podobne problematické sú všetky ostatné národné slovanské jazyky. Ruština čiastočne fungovala ako medzijazyk v čase ZSSR a jeho politických satelitov, ale priznajme si, že ani v tejto dobe nebola úroveň vedomostí odbornej ruštiny u ostatných Slovanov príliš dobrá a vtedajší besedovanie a výmena poznatkov sa väčšinou odohrávala na oveľa prízemnejšej úrovni, ako si aj ja sám s úsmevom pamätám.

Našťastie ale poznáme jazyk, ktorý v histórii už raz splnil vynikajúcim spôsobom svoju rolu odborného medzijazyka. Je to starosloviensky jazyk od svätých Cyrila a Metoda, ktorý dodnes žije v mierne upravenej podobe cirkevne slovanského jazyka. V dobe svojho vzniku v 9. storočí to bol ideálny slovanský medzijazyk a rovnako dobre mu rozumeli Moravania ako Bulhari alebo Rusi, skrátka predkovia všetkých dnešných slovanských národov. Naše národné jazyky vrátane ruštiny aj češtiny boli týmto jazykom ovplyvnené, ale dnes tento starý jazyk už ako medzijazyk slúžiť nemôže, pretože naše národné jazyky sa počas viac ako tisíc rokov samostatne vyvíjali a dnes je ich pomyselný stred úplne inde, než kde zostala cirkevná slovančina.

Avšak bolo možné urobiť umelý posun tohto staroslovienskeho jazyka do nového stredu. S pomocou počítačov je to možné a presne to som urobil. Získal som korpus šiestich tisíc slov klasického staroslovienskeho jazyka z 9. až 11. storočia, naprogramoval transformáciu a takto som vyrobil základný slovník takzvaného «novoslovienskeho jazyka», ktorý sa dnes volá medzislovančina. Podobným spôsobom vznikla aj gramatika tohto jazyka, ktorá hoci má všetkých 7 pádov a všetky slovenské časy aj všetky participiá ako staroslovienčina, tak vďaka modernizácii sa opis celej mezislovanskejé gramatiky zmestí na dve stránky vedľa seba v knihe.

Do konštrukcie moderného medzijazyka ale potrebujete oveľa viac slov, než je ten stredoveký korpus s veľkosťou šiestich tisíc. Potrebujete mať slovo pre «motor», «električnost», «samolet» atď. Preto moji spolupracovníci vyvinuli takzvaný hlasovací stroj, čo je tiež počítačový program, do ktorého sa vloží príslušné slovo vo všetkých našich 15 slovanských jazykoch, a cez štatistické údaje, ako je ten-ktorý slovanský jazyk zrozumiteľný ostatným, vyjde ideálne slovo pre medzijazyk. Tam, kde je nejednoznačný výsledok, napríklad asi polovica všetkých Slovanov hovorí «oči», ale druhá rovnako veľká polovica hovorí «glazé», tak nastupuje ešte ďalšie upresnenie pomocou odvodených slov a historických slov, ktoré sa síce bežne nepoužívajú, ale stále zostávajú súčasťou národnej pamäte. A pretože aj Rusi hovoria «očividne» a spievajú pesničku «oči čornyje», tak v medzislovančine máme slovo «oko, oči», «oko» podľa vzoru «Selo» a «oči» podľa vzoru «kosti» (vzor skloňovanie – red.). Dnes tých slov máme už asi 50 tisíc.

 

Kde by sa mohol používať medzislovanský jazyk?

Všade tam, kde môžeme ťažiť z jeho charakteristickej vlastnosti, že medzislovanskému jazyku je dostatočne dobre rozumieť bez potreby sa ho naučiť. Minulosť pozná ešte viac úspešných projektov umelých zonálnych jazykov, ktorým príslušníci danej jazykovej rodiny rozumejú bez toho, aby sa ich museli učiť. To je naša obrovská výhoda, že medzislovančine rozumejú stovky miliónov ľudí bez akéhokoľvek učenia. Domnievam sa, že úspešný umelý jazyk môže byť jedine zonálny, inak zostane len doménou čudákov alebo úplne zanikne. Úspešné zonálne jazyky boli dokonca prvými umelými jazyky na svete vôbec. Okrem menovanej staroslovienčiny je to napríklad staroveký indický sanskrit a z modernej doby má črty umelého zonálneho jazyka napríklad štúrovská slovenčina, moderná hebrejčina alebo indonézčina.

Vidím veľkú šancu pre turistiku, dopravu, pre obchod a tiež v kultúre. Medzijazyk sa dá dobre využiť v turistike, vo verejnej medzinárodnej doprave alebo tiež v múzeách, na výstavách, veľtrhoch, na rôzne krátke informácie a na orientačné nápisy a popisy. Dnes sa so slovanskými nápismi vo svete skoro nestretneme alebo máme popisy na obaloch výrobkov len maličkým písmom v niekoľkých jazykoch. Všade tam by stačil jeden nápis v medzislovančine a dal by dobrú službu stovkám miliónov ľudí.

Medzislovančina pomáha aj vo vede. Na našej medzislovanskej konferencii sa tento rok už druhýkrát stretlo 67 účastníkov zo 16 krajín sveta. Nie je to taká len politicko-zdvorilostná konferencia, kde sa prečíta nejaký dávno vopred politbyrom pripravený a odsúhlasený prejav zakončený búrlivým potleskom, ako si to pamätáme z obdobia pred rokom 1989. My máme odborné referáty s prezentáciou s dĺžkou 30 minút s bohatou diskusiou. Medzislovančina nám veľa pomáha pri organizácii konferencie: Buď je prednášaná priamo v medzislovančine alebo prednášajúci hovoria svojím rodným slovanským jazykom, ale jeho prezentácia je napísaná medzislovansky. A tam, kde nie je ani jedno z toho, potom používame tlmočníka, ktorý každú vyššie uvedenú vetu prekladá do jediného jazyka zrozumiteľného všetkým: do medzislovančiny.

Samozrejme, neslovanští hostia na konferencii ešte dostávajú preklad do esperanta alebo angličtiny, napríklad pán dr. Giorgio Silfer, zakladateľ a hlavná osoba vo svetovej obci Esperanta Civita, ktorý je pravidelným hosťom našej konferencie, sa počas jedného roka naučil základy medzislovančiny a nielenže mu pomáhala sa o seba postarať v moravských obchodoch a reštauráciách, ale už aj pri diskusiách na konferencii. Máme svoj tlačený aj elektronický odborný recenzovaný časopis “SLOVJANI.info” a medzislovančinu už začal používať aj ďalší odborný časopis “Etnoentomology”, ktorý je zameraný na včelárstvo a poľnohospodárske vedy. Tento druhý časopis vydávajú ľudia, ktorých sme nepoznali. Oni sami sa rozhodli používať medzislovančinu pre obsahy článkov a kľúčové slová. V našom časopise navyše v medzislovančine publikujeme aj plné texty článkov.

Ďalšiu možnosť využitia vidím ešte v posilnení participácie ľudí na organizačných a riadiacich procesoch modernej zložitej multietnickej spoločnosti. Hovoril som o tom v decembri 2017 na medzinárodnej konferencii na tému e-demokracie v Aténach, kde bol náš príspevok od štyroch autorov vysoko hodnotený a boli sme vyzvaní článok doplniť a rozšíriť k publikácii vo vedeckom časopise Journal on Electronic Governance. Ide o to, že Európska únia sa snaží koordinovať právo a vykonávacie predpisy vo všetkých členských krajinách. Dôležitou agendou je okrem iného regionálny rozvoj, územné plánovanie a ďalšie veci s tým spojené. Preto by prenos poznatkov a skúseností napríklad medzi českým, poľským, chorvátskym a bulharským starostom dediny mal byť veľmi žiaduci. Neviem si však predstaviť, že tí starostovia by si o problémoch s rozvojom svojej obce spolu rozprávali anglicky.

Projekt medzislovanského jazyka má tiež počítačovú dimenziu: Ide o systémovú podporu počítačového prekladu medzi slovanskými jazykmi, ktoré majú voľný slovosled vo vete. Dnešné Google napríklad prekladá medzi ruštinou a češtinou okľukou pomocou angličtiny, čo je strašné a výsledok je prakticky nepoužiteľný. Ale medzislovančina, ak by bola skrytá vo vnútri počítačového programu, tak by veľmi zvýšila kvalitu prekladu. Publikoval som o tom niekoľko článkov v odborných zahraničných časopisoch a tiež som o tom hovoril na ruských vedeckých konferenciách. Mám totiž odborných partnerov z Ruskej akadémie vied a z Inštitútu jazykov a kultúr L.N. Tolstogo v Moskve a niekoľkých ďalších ruských vysokých škôl a tiež spolkov. Moja vízia do budúcnosti je, aby si ľudia mohli jednoducho a bezplatne preložiť všetko, čo je k videniu na internete. Aby napríklad každý občan Ruskej federácie si mohol okamžite čítať akúkoľvek českú tlač automaticky preloženú do ruštiny a aby každý občan ČR si mohol čítať akýkoľvek ruskú tlač preloženú do češtiny. S pomocou počítača by to bolo v blízkej budúcnosti možné.

A na koniec, náš medzijazyk by mohol cudzincom urýchliť naučiť sa ruštinu, češtinu … ide o to, že oni sa teraz musia veľa ťažko a dlho naše zložité národné jazyky učiť. Ale s našou pomocou by mohli už po prvých týždňoch konverzovať – ​​samozrejme na jednoduchej úrovni, ale predsa len. Podobne to môže pomôcť tiež vzájomnej komunikácii Slovanov medzi sebou. Rusky hovoriacich ľudí je síce najviac, ale neplatí, že ostatní Slovania rozumejú rusky automaticky bez zložitého učenia. Ruština je zložitý jazyk rovnako ako čeština, poľština alebo napríklad srbčina. A každý, kto sa chce dorozumieť rusky, česky, poľsky, srbsky … musí sa to naučiť. Lenže napríklad turista alebo obchodník na to nemá čas – chce sa v Rusku dohovoriť bez nutnosti sa niečo dlhé mesiace učiť. Rovnako ako napríklad ruský turista, ktorý sa potrebuje orientovať v Česku alebo Chorvátsku a tiež nemá čas sa učiť po slovensky a chorvátsky.

Ako som už povedal, som svojim vzdelaním počítačový technik a programátor. Preto je môj projekt praktický a orientovaný na budúcnosť, pre obchod, turistiku, každodenný život. Uvidíme, čo tá budúcnosť prinesie. V pomerne nedávnej minulosti si žiadny človek nevedel predstaviť, že dnes všetci budeme mať svoj osobný počítač, tablet alebo mobil a na ňom budeme mať grafické užívateľské rozhranie s oknami a ikonami na obrazovke. Toto všetko vymyslel americký počítačový vedec Alan Kay a spôsobil tým rozvoj dovtedy neznámej osobnej a mobilnej výpočtovej techniky, ktorá zmenila celý svet. Keď o svojom príbehu hovoril na jednej konferencii, tak začal svoju prednášku slovami: “Najlepší spôsob, ako predpovedať budúcnosť, je vymyslieť ju.”

 

Esperanto sa koniec koncov nestalo jazykom medzinárodnej komunikácie. Čo môže byť hlavnou prekážkou pre rozšírenie medzislovanského jazyka: nejednotnosť Slovanov, financovania, možnosť hovoriť anglicky alebo jednoducho zotrvačnosť ľudského myslenia?

Esperanto je iný druh umelého jazyka, než je ten náš. Nášmu jazyku je rozumieť bez potreby sa ho naučiť, ale esperanto sa musíte naučiť, inak mu nerozumiete. Keď viete esperanto, ale stretnete človeka, ktorý esperanto nevie, tak je vám vaša znalosť esperanta úplne k ničomu. Autor esperanta chcel zostrojiť zámerne ničomu nepodobný nový jazyk, ktorý by sa všetci ľudia mohli ľahko naučiť a nikto aby nebol zvýhodnený svojim rodným jazykom. Esperanto sa naučíte šesťkrát rýchlejšie ako nejaký živý európsky jazyk. To môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti, pretože som sa ho v mladosti učil a dodnes sa tak nejako dokážem dohovoriť a hlavne rozumiem písanému textu, lenže mi chýba prax. Navyše sa počas sto rokov existencie esperanta zmenilo postavenie svetových jazykov, z ktorých esperanto čerpalo slovnú zásobu. Skôr vládla nemčina a latinčina, ale dnes vládne angličtina. Takže v esperante zostávajú dnes už menej známe nemecké alebo latinské slová ako tago = deň, jar = rok, nun = teraz, Anka = tiež, hodiau = dnes, hierau = včera, skribi = písať, legi = čítať …

Medzislovančina na rozdiel od esperanta nechce nahrádzať národné jazyky, ale chce im pomáhať a dopĺňať ich. Z tohto dôvodu ani nepredpokladám, že by sa všetci Slovania museli nutne učiť medzislovančinu. Prevažná väčšina ľudí bude len užívateľom praktických výhod toho medzijazyka, ale nebudú sa musieť nič naučiť, pretože im bude stačiť ich národný jazyk.

Pýtate sa, čo môže ohroziť rozšírenie medzislovanského jazyka. Môže to byť nepriaznivé politické prostredie. Nič z toho sa zatiaľ vďakabohu nedeje v miere, ktorá by ohrozila projekt a tak sa myšlienka zonálneho slovanského jazyka šíri a získava nadšených podporovateľov. Avšak niektorí ľudia v medzislovančine vidia ohrozenia svojho rodného jazyka. Problém je v tom, že niektorí panslavisti svojím myslením zostávajú zamrznutí v minulosti a slovanská vzájomnosť je pre nich len folklór a rozprávanie o akomsi slovanskom zlatom praveku. Niektorým je tiež slovanská vzájomnosť len nástrojom na dosiahnutie osobných politických cieľov. Potom napríklad hovoria, že náš projekt má tajný cieľ oslabiť záujem cudzincov o ruštinu a šíri hlúposti o tom, že v medzislovančine chceme písať romány a prekladať Puškina, Gogoľa, Lermontova …

To je samozrejme blbosť, každý národný jazyk je nositeľom svojbytnej národnej kultúry. Nikto z nás nechce nahrádzať ruskú ani žiadnu inú národnú kultúru. Práve naopak, my hľadáme technické riešenia, ako tie slovanské kultúry prepojiť a urobiť to tak, aby sme si o tých našich slovanských kultúrach medzi sebou nemuseli rozprávať anglicky, čo je dnes smutná pravda. Navyše ten, kto aktívne ovláda medzislovančinu, sa oveľa rýchlejšie naučí rusky alebo iný živý slovanský jazyk. Som presvedčený, že keď slovanskí záujemcovia, napríklad Čech, o cudzí slovanský jazyk, napríklad ruštinu alebo srbčinu, venuje prvé dva-tri dni zoznámeniu sa s medzislovančinou, tak sa mu to oplatí.

 

Je všeobecne známe, že slovanské jazyky disponujú veľkým počtom tzv. falošných priateľov. Nie je riziko, že budú aj v medzislovančine?

Áno, ale nielen slovanské jazyky! Podobný problém má rodina germánskych aj románskych jazykov. Stačí si napríklad pripomenúť, čo je anglicky a nemecky «Gift» ( “darček” anglicky a “jed” nemecky – red.). Túto tému veľmi dobre spracoval náš kolega Daniel Bunčić a výsledok je dostupný na internete vo forme tabuľky so všetkými dvojicami našich pätnástich slovanských jazykov.

Napríklad medzi ruštinou a češtinou je takýchto nebezpečných slov asi 70. Takým slovám sa v medzijazyku vyhýbame a hľadáme nejaké bezpečné synonymum. Napríklad: česká «voňať» a «páchnuť» majú v ruštine opačný význam, ale ak použijete medzislovanské slovo «smrdí», tak je po problém. Tam, kde to pomocou synonyma nejde, napríklad západoslovanské a východoslovanské «napravo» proti juhoslovanskému «napravo», tak sa musí pridať viac slov na upresnenie, aby nedošlo k nedorozumeniu.

Medzijazyk všeobecne nemá rád skratky a preto radšej volíme plné a dlhšie slovné formy. Napríklad české robím, robíš, robíme … je krátka forma od známeho medzislovanského «robiť», ale ak by sme povedali «robím», tak by nebolo všetkým jasné, či hovoríme o prvej osobe jednotného čísla alebo množného čísla a navyše to je mätúci skrátený tvar. Preto v gramatike medzislovanského jazyka odporúčame hovoriť plný tvar «dělaj», «dělaješ», «dělajemo». Rusom a Ukrajincom to pomôže, a Čechovi alebo Srbovi zvyknutému na krátke tvary to nevadí.

 

Je ľahké hovoriť mezislovansky? Veď tí, čo sa budú chcieť naučiť spoločný slovanský jazyk, sa rovnako budú musieť učiť i gramatiku …

Máte pravdu, ale ako som už uviedol, tá gramatika je jednoduchá a veľmi pravidelná, jej základný prehľad je len na dvoch stranách roztvorenej učebnice. Máme vyskúšané, že na zaškolenie v gramatike stačia dva až tri dni. Práve gramatika je ten kľúč k medzislovanskej komunikácii. Rus, Čech, ktorýkoľvek Slovan môže používať slovíčka zo svojho rodného jazyka, pretože ich všetci máme z väčšej časti spoločné. Lenže si v našich národných jazykoch tá slovíčka inak ohýbame a inak s nimi pracujeme. Pokiaľ ale tie slovíčka dáte do pevnej kostry medzislovanské gramatiky, tak váš partner vďaka tej gramatike získa oveľa väčšiu mieru istoty a naskočí porozumenie. Robil som test podľa metodiky projektu Micrella kráľovskej univerzity v Groningene v Holandsku. Súčasťou bol ten test na porozumenie textu na výrobu piva a ďalšie doplnkové testy. Dostal som 1700 odpovedí zo všetkých slovanských národov. Podmienkou bolo, aby respondenti nemali žiadnu predchádzajúcu znalosť medzislovančiny. Priemerný výsledok bola schopnosť správne určiť 84% chýbajúcich slov v medzislovanskom texte, čo zodpovedá porozumeniu jazyka na úrovni pokročilý. Hypotéza, že jazyku je dobre rozumieť bez potreby sa ho naučiť, sa potvrdila s vysokou pravdepodobnosťou 0.81. Podobné testy s rovnakým výsledkom robili tiež moji kolegovia na univerzitách v Bulharsku a Poľsku.

My Slovania spolu medzislovansky hovoríme už dávno, nás projekt tomu len dal teoretický základ. Ako vysokoškolský učiteľ často navštevujem rôzne medzinárodné konferencie. Tam samozrejme vládne angličtina, len občas tam majú napríklad francúzsku, španielsku alebo grécku sekciu. Ale keď je nejaký spoločenský večer a sedia tam spolu Slovania, tak sa často stáva, že si spolu začnú rozprávať v nejakej náhodne zostavenej medzislovančine, menia prízvuk a koncovky, aby si lepšie rozumeli … Je to samozrejmé, pretože každý národný jazyk vrátane angličtiny je nositeľom vlastnej kultúry. Predstavte si napríklad, že si napríklad Čech, Srb, Bulhar a Rus spolu pri večeri rozprávajú v angličtine o svojich národných krojoch, textoch ľudových piesní a receptoch národných jedál. Na toto musíte angličtinu naozaj veľmi dobre ovládať a aj tak je výsledok kostrbatý a nepresný, pretože šošovicová polievka alebo pečený koláč nie je hamburger. Takže aj v takej náhodne poskladanej napodobenine medzislovančiny to napospol dopadá lepšie, než v angličtine. Ale máme tu problém: Mladá generácia sa bojí experimentovať a tak radšej stále zostáva u svojich chatrných znalostí angličtiny, aj keď by nepochybne dokázali oveľa viac medzislovansky.

Slovanské jazyky majú ešte jednu dobrú spoločnú vlastnosť, ktorú medzislovančina využíva. Každý vie, že na jednoduchej úrovni máme rovnaké slová, ale vplyvom historického vývoja už nemáme jeden jazyk. Ale napriek tomu nám zostal rovnaký spôsob používania väčšiny abstraktných pojmov a vzťahov: viacmenej, pravdepodobne, očividne … a celý rad ďalších vecí, ktoré sa do angličtiny musia prekladať len opisnom a nepresne.

Podobne sú na tom aj ďalšie dve veľké jazykové rodiny v Európe: Germáni a Románi. Ani napríklad Talian alebo Portugalčan nie je nadšený z toho, keď si musí s Francúzom alebo Španielom rozprávať po anglicky. Avšak angličtina nie je zlý jazyk, pretože dobre funguje vo vnútri svojej vlastnej germánskej rodiny, kde je známe, že najlepší užívatelia angličtiny sú Škandinávci, Nemci a Holanďania, ktorí často hovoria anglicky lepšie ako mnohí obyvatelia britských ostrovov.

Ide totiž o to, že prevažná časť Európanov patrí do jednej z troch veľkých rodín indoeurópskych jazykov: slovanskej (asi 35%), germánskej (asi 30%) a románskej (asi 25%). Európu tvorí tento veľký jazykový trojlistok. Rôznorodý zvyšok tvoria Gréci, Albánci, Kelti, Baskovia, Malťania a Ugrofíni, ktorí však dohromady tvoria len malú časť európskej populácie. Ideálne by bolo, keby sme v rámci každej jednej veľkej jazykovej rodiny spolu komunikovali v príslušnom zonálnom jazyku a naprieč rodinami by sme používali nejaký neutrálny umelý jazyk, ktorý sa dobre učí, pretože tam nám zonálny jazyk už nepomôže. Možno tu ešte zostáva šanca pre esperanto, ako o tom diskutujeme na našej medzinárodnej slovanskej konferencii.

 

Ako by mohla vyzerať medzislovanská abeceda? Možno by bolo zmysluplné vytvoriť dve verzie, ako v srbčine cyriliku a latinku?

Abeceda je už hotová a presne ako hovoríte, musíme používať latinku aj cyriliku, pretože bohužiaľ práve písmo nás Slovanov veľmi rozdeľuje. U nás na slovanskom západe mizne znalosť cyriliky, ale aj na slovanskom východe, kde sa domáci jazyk píše v cyrilike, sa vplyvom dominancie anglo-francúzskeho pravopisu veľmi zhoršila schopnosť rozumieť slovanskej latinke. Potom napríklad mladí Bulhari, Ukrajinci alebo Rusi čítajú znak J ako zvuk dz, znak Y ako zvuk J, znak C ako zvuk K a nerozumie písaným slovám «človek», «duša», «moja» … Toto by mal byť prvý krok v praktickej slovanskej vzájomnosti – venovať na našich západných školách niekoľko hodín povinnej výučby cyriliky a na východných školách niekoľko hodín povinnej výučby slovanskej latinky. Náš medzislovanský jazyk sa môže písať v akomkoľvek písme. Máme tiež pravopis v prvej slovanskej azbuke hlaholike, v gréckom písme, v arabskom písme a tiež v Braillovom písme pre nevidiacich. Abeceda je len forma zápisu, ale jazyk, jeho gramatika a zvuková podoba sa nemení, tá je stále len jedna.

 

V jednom z Vašich rozhovorov ste sa zmienili, že o medzislovančinu prejavili záujem Číňania. Nemohli by ste povedať, ako k tomu došlo?

Napísal som učebnicu medzislovanského jazyka pre anglicky hovoriacich čitateľova. Je dostupná na internete na našich stránkách.

V roku 2015 som s kolegom publikoval článok o našom projekte na medzinárodnej konferencii o vzdelávaní, jazyku, umení a medzikultúrnej komunikácii (ICELAIC 2015) v Kaifeng-Henan v Číne. O medzislovančine a hlavne o možnosti konštrukcie prekladača medzi národnými jazykmi s voľným poriadkom slov som tiež vystupoval na medzinárodných počítačových konferenciách, ďalej na konferencii na tému e-Demokracia 2017 v gréckych Aténach a tiež som o tom napísal niekoľko odborných statí v ruštine a prednášal na ruských odborných konferenciách na tému jazyky a kultúra.

Ten článok z čínskej konferencie aj ďalšie články mali ohlas a keď som bol v roku 2016 na návšteve na univerzite v Záhrebe, tak som tam mal verejnú televíznu debatu s chorvátskym lingvistom v mestskej knižnici, kam prišli aj ľudia z čínskeho veľvyslanectva a ponúkli mi, že moju učebnicu preložia. Podľa mojich posledných informácií je hrubý preklad už hotový a kniha bude dokončená do konca tohto roka. Číňanov najviac zaujímal potenciál medzislovanského jazyka do obchodu a turistiky v súvislosti s ich ambicióznymi plánmi na obnovu a modernizáciu starej hodvábnej cesty.

Vďaka mojim ruským priateľom a spolupracovníkom už bola učebnica medzislovančiny preložená do ruštiny a prezentácia tejto ruskej verzie učebnice bola tento rok na májových oslavách Dní slovanskej písomnosti v Moskve v Knižnici zahraničnej literatúry Rudomino. Čoskoro bude na svete tiež španielska a po nej chorvátska verzia tejto učebnice.

 

Na plátnach sa budúci rok objaví film od Václava Marhoula Nafarbené vtáča, ktorého hlavné postavy budú komunikovať medzislovansky. Nebolo to pre herca neslovanského pôvodu ťažké používať úplne cudzí jazyk?

To som si tiež myslel, ale pán režisér Václav Marhoul pre svoje postavy starostlivo vybral naozajstné herecké hviezdy a profesionálov. Napríklad pán Julian Sands sa počas veľmi krátkej dobe naučil náš pravopis a vyslovoval perfektne, akoby mal vrodený cit pre slovanský jazyk. Ostatní neslovanskí herci, napríklad pán Harvey Keitel, ktorý mal najzložitejšiu reč, pretože vo filme hrá duchovného, ​​sa dialógy učili z prepisu do IPA – medzinárodnej fonetickej abecedy a potrebovali vyznačiť pohyblivý prízvuk. Okrem toho herci mali pri natáčaní špeciálneho jazykového trénera, ktorý im na diaľku napovedal do malého slúchadla, a v najnutnejších prípadoch som sa osobne zúčastnil natáčania. Posledné chybičky sa ešte opravia vo zvukovom štúdiu, až sa bude film strihať, dopĺňať o digitálne efekty a miešať s hudbou.

Medzislovančina v tomto filme ale nie je len o dialógoch filmových postáv. Museli sme tiež vyriešiť rôzne pouličné nápisy, vyhlášky, nápisy na obchodoch, na reklamách a tiež napríklad noviny v reštaurácii. Okrem toho herec a básnik Tomáš Hanák a hudobný skladateľ Petr Ostrouchov s mojou pomocou zložili pieseň “Dušo moja”, ktorú v jednej scéne spievajú partizáni a dedinčania v krčme. Táto pesnička pravdepodobne drží svetový rekord v najdlhšej piesni v umelom jazyku, ktorého slová dávajú zmysel. Vďaka tomuto filmu sa medzislovančina dostala medzi prvých päť umelých jazykov na svete na základe veľkosti slovníka, počtom textov a počtom užívateľov. Pretože už máme aj odborné časopisy a knihy, tak čoskoro požiadame o registráciu medzinárodného štandardu ISO 639-3.

Ešte by som rád vysvetlil, prečo sa v tomto filme používa umelý jazyk. Dôvod je ten, že autor románovej predlohy americký spisovateľ poľského pôvodu Jerzy Kosiński zámerne neuviedol presný národ a presnú lokalitu, kde sa ten príbeh mohol stať a to bola možno aj podmienka na udelenie autorských práv k filmu, o ktorý sa neúspešne uchádzali veľké hollywoodske filmové spoločnosti , ale nakoniec ho dostal český režisér. Film bude pohľadom na hrôzy vojny očami osemročného dieťaťa, ktorého rodičia poslali z mesta do ďalekej dediny ku vzdialenej príbuznej tete, aby ho tam ukryli. Lenže teta zomrie a chlapec zostáva sám v cudzom neznámom prostredí plnom strachu, predsudkov, ktoré vojna ešte zosilňuje. Je to krutý a surový príbeh o hľadaní ľudského šťastia a o láske v extrémnych podmienkach, takže tam nenájdete jednoduché jednoznačne kladné alebo záporné postavy. Autor románu nikdy nepovedal, že to je jeho autobiografia, takže jeho kniha je skôr syntézou viacerých podobných príbehov, ktoré sa v rôznych variantoch opakovane odohrávali v čase druhej svetovej vojny v priestore celej východnej Európy, kde bola fronta medzi Wehrmachtom a Červenou armádou. Preto by nebolo správne, keby postavy vo filme hovorili nejakým konkrétnym národným jazykom východnej Európy. Vo filme bude znieť viac jazykov; obyvatelia dediny a mestečka a partizáni hovoria medzislovansky, nemeckí vojaci nemecky a sovietski vojaci rusky. Film bude hotový na jar 2019 a nebude dabovaný do angličtiny ani do iného jazyka, pretože bude všade premietaný v originálnom znení len doplnený príslušnými titulkami. V ponuke titulkov bude tiež medzislovančina, takže si čoskoro všetci otestujeme, čo tento pomocný jazyk dokáže.

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

PODKASTY

 Odoberať kanál

NAJČÍTANEJŠIE

NAJNOVŠIE

TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Vybrali sme

Sme rodina: Na prípadné zmeny COVID automatu treba odbornú diskusiu

0 icon

Bratislava 28. októbra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)   Prípadné zmeny v COVID automate sú na odbornú diskusiu, nie len na rozhodnutie politikov. Zdôraznilo to hnutie Sme rodina v reakcii na návrhy zmien zo strany SaS, ktorá žiada väčšiu slobodu pre zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19. Sme rodina tiež podčiarklo, že naďalej odmieta…

Putin nariadil spoločnosti Gazprom zvýšiť objem plynu v európskych zásobníkoch

0 icon

Moskva 28. októbra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Alexander Zemlianichenko,TASR-František Iván)   Ruský prezident Vladimir Putin nariadil spoločnosti Gazprom, aby po prečerpaní plynu do podzemných zásobníkov v Rusku začala plánované práce na zvýšení objemu plynu v európskych zásobníkoch „Žiadam vás, Alexej Borisovi (Miller, šéf Gazpromu; pozn. red.), aby ste po ukončení čerpania plynu do…

Víťazí v Európe „októbrová liberálna revolúcia“?

0 icon

Brusel 27. októbra 2021 (HSP/RIA Novosti/Foto:Pixabay,TASR/AP-Laszlo Balogh,Mark Mitchell Pool photo via AP,SITA/AP-Ronald Wittek, Pool Photo via AP,TASR/AP-Czarek Sokolowski,Petr David Josek)   „Sláva októbru!“ Takýto slogan na stránkach európskych liberálnych médií často nevidíte. Hlásna trúba tejto ideológie The Economist ale prekvapivo otvorene oslavuje „októbrovú revolúciu“. Nie však tú spred viac než…

Príčina náhlej smrti člena údajnej drogovej skupiny, v ktorej figurovala aj Zuzana Plačková, vo väzbe, je známa

0 icon

Bratislava 28. októbra 2021 (HSP/Foto:TASR-TASR-Martin Baumann, Facebook)   Tento týždeň sa skončilo vyšetrovanie úmrtia Pavla Duchoňa v kolúznej väzbe, ktorý bol zadržaný príslušníkmi NAKA pri rozsiahlej drogovej razii, v rámci ktorej polícia zaistila obrovské množstvo drog. Kauza sa stala mediálne známou najmä preto, že v nej figuruje aj infulencerka Zuzana…

Šufliarsky sa dôrazne ohradzuje voči tvrdeniam redaktora denníka SME

0 icon

Bratislava 28. októbra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)   Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR Peter Šufliarsky sa dôrazne ohradzuje voči zaťahovaniu svojej osoby do údajného konfliktu v rámci „tímu Kuciak.“ P. Šufliarsky odpovedal na otázky redaktora denníka SME, ktorého zaujíma, prečo bývalý námestník generálneho prokurátora SR požiadal prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, aby…

Peter Sagan jedným z lákadiel novembrového Kritéria Giro d’Italia v Dubaji

0 icon

Bratislava 28. októbra 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA-Ivan Fleischer)   Víťaz bodovacej súťaž tohtosezónnej edície Giro d'Italia Peter Sagan (Bora-Hansgrohe), majster sveta v časovke Filippo Ganna či celkový víťaz Gira Egan Bernal (obaja Ineos Grenadiers) sú ťahákom novembrového Kritéria Giro d’Italia, ktoré sa v sobotu 6. novembra uskutoční v Dubaji Do Spojených arabských…

Nahrávkou rozhovorov z poľovníckej chaty sa bude zaoberať aj Európsky parlament, navrhol to slovenský europoslanec

0 icon

Bratislava/Brusel 28. októbra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)   Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) uskutoční v decembri ďalšie vypočúvanie europarlamentnej monitorovacej skupiny pre demokraciu, právny štát a základné práva (DRFMG). Schválil to vo štvrtok. Bude sa týkať uniknutých nahrávok z poľovníckej chaty, ako aj reforiem, ktoré…

Generálna prokuratúra odmieta zavádzajúce a manipulatívne tvrdenia Lipšica

0 icon

Bratislava 28. októbra 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)   Generálna prokuratúra SR (GP SR) odmieta tvrdenia špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý v stredu 27. októbra vyslovil ľútosť nad tým, že generálny prokurátor nedal preveriť zo strany GP SR nezákonný únik realizačného návrhu týkajúceho sa podozrení z trestnej činnosti členov špecializovaného tímu Úradu…

Podľa Prof. Dr. Alerbergera boli PCR testy dôvodom vyhlásenia núdzových stavov

0 icon

Viedeň 28. októbra 2021 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Michael Kappeler/dpa via AP)   Rakúšan Franz Alerberger, exšéf oddelenia Verejné zdravie na AGES (Agentúra pre zdravie a výživu; spadá pod rakúske Ministerstvo zdravotníctva), kde bol od roku 2003 do septembra 2021, vyhlásil už na jar 2020: „Keby sa neboli robili všade vo svete PCR testy,…

Obhajcovia bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku žiadajú oslobodenie spod obžaloby

0 icon

Pezinok 28. októbra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)   Všetci traja advokáti bosa zločineckej skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku trvajú na jeho oslobodení spod obžaloby. Dôvodom sú procesné chyby, ktoré podľa nich vznikli v prípravnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov. Pred senátom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku to uviedol advokát Ľubomíra K. Ján…

Podkasty

krajniak

icon

Brusel 25. októbra 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Vahid Salemi)   Hlavní vyjednávači Európskej únie poverení vedením rozhovorov o obnove iránskej jadrovej dohody sa tento týždeň v Bruseli stretnú zo svojím náprotivkom z Teheránu a budú hovoriť o obnovení rokovaní o jadrovej dohode. V pondelok to oznámil Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ

Video Podcast

icon

Bratislava Už iba tri dni delia slovenských hokejových reprezentantov od úvodného duelu na finálovom turnaji olympijskej kvalifikácie v Bratislave, na ktorom budú bojovať o miestenku na ZOH 2022 do Pekingu. Z kvalifikačnej D-skupiny postúpi len víťaz, takže v konkurencii Rakúska, Poľska a Bielor Nice 23. augusta 2021 (TASR/HSP/Foto:Screenshot YouTube)   Výtržnosti z nedeľňajšieho zápasu francúzskej...

Podkast Konrád verí v postup, podľa Daňa je tím dobre poskladaný

icon

Bratislava 23. augusta 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/SZĽH-Andrej Galica)   Už iba tri dni delia slovenských hokejových reprezentantov od úvodného duelu na finálovom turnaji olympijskej kvalifikácie v Bratislave, na ktorom budú bojovať o miestenku na ZOH 2022 do Pekingu. Z kvalifikačnej D-skupiny postúpi len víťaz, takže v konkurencii Rakúska, Poľska a Bielor Nice 23. augusta 2021 (TASR/HSP/Foto:Screenshot...

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Jozef Slávik

Koaličníci, opozičníci, reformy bez formy a zdražovanie ...

0icon

To, že sú medzi opozíciou a koalíciou neustále zvady a sváry, by bolo v poriadku, keby ... A to keby už v poslednej dobe naberá nekontrolované rozmery. Už ani nejde, ak vôbec niekedy aj šlo hlavne zo strany koalície o riešenie rozdielnych názorov na riadenie štátu, ale od samého začiatku…

Pavel Polák

Čo nemáme vedieť

0icon

Cesta k NWO od doktora filozofie Henryho Makowa :   Fáza 1 : Imitujte nebezpečenstvo a vyrábajte strach. ( december 2019-marec 2020)   Vyrobiť celoplanetárny strach   Zabiíjať desaťtisíce starých ľudí.   Zväčšenie počtu nakazených a mŕtych.   Od samého začiatku predkladajte vakcináciu ako j

René Pavlík

Blcha a slon

0icon

Blcha a rakovina Napadlo mi - čo môže vedieť blcha o objekte ak lezie po nohe slona. Čo skok, to nová záhada. Podobne sa cíti aj medicínska veda pri skúmaní rakoviny. Stále nové objavy, stále nové postupy, stále nové lieky. Ak by hľadali príčinu, možno by ochorenie nezabíjalo stále viacej ľudí. Istú…

Andrej Biras

Únia sa môže rozpadnúť veľmi rýchlo! Dúfam, že už máte plán B pán Matovič, Heger, Sulík a spol. a ste pripravení aj na možný blackout el. prúdu.

0icon

To ako sa vyvíja situácia v EÚ okolo Poľska a Maďarska je nanajvýš znepokojujúce.  Ukazuje sa viac a viac, že EÚ nie je vybudovaná na skutočných hodnotách, ktoré by ju dokázali preniesť cez nastávajúce obdobie a jej možný rozpad je už na obzore? Keď som počul hrozby od Ursuly Leynovej…

Pavel Jacz

Už dlhšie nezažil redaktor Markízy Serebriakov taký mohutný novinársky orgazmus ako včera.

0icon

A zámienku mu dala včerajšia tlačovka Smeru na čele s pre neho nenávideným Ficom. Jeho orgazmická predohra sa začala po vypočutí argumentácie Fica o sledovaní opozície kladením otázok. Musím povedať, že tvrdohlavo sa opýtal niekoľko krát i napriek tomu, že vedel, že z úst Fica nebude počuť nasledujúce: - Áno,…

TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

TopDesať

Na svete existujú len dva typy ľudí. Tu sú dôkazy!

0 icon

V psychológii existuje veľa teórií, ktoré vysvetľujú rôzne typy ľudí, s ktorými sa môžeme stretnúť v práci alebo v každodennom živote. Niet divu, že pri porovnaní zvykov a spôsobov života 2 rôznych ľudí si nakoniec všimneme, že existuje veľa rôznych spôsobov riešenia každodenných výziev, ako aj spôsoby, ako si užívať život. Zatiaľ čo niekto…

Môže byť Sahara ešte niekedy zelená? Kedysi bola domovom hrochov

0 icon

Niekedy pred 11 000 až 5 000 rokmi, po skončení poslednej doby ľadovej, sa Sahara, respektíve Saharská púšť úplne transformovala. Bude ešte niekedy porastená trávou? Na piesočných dunách rástla zelená vegetácia a veľké množstvo zrážok robilo z tejto vyprahnutej jaskyne obrovské jazero. Asi 9 miliónov štvorcových kilometrov severnej Afriky sa zmenilo po dobe ľadovej…

Vo vesmíre je zlato bežným kovom, no nikto nevie, odkiaľ sa vzalo

0 icon

Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov známy už od staroveku. Ide ale o chemický prvok, takže to znamená, že ho nemôžeme vyrobiť bežnými chemickými reakciami – hoci sa o to alchymisti pokúšali celé stáročia. Ak by si sa zaradil medzi vedcov s pokusom vyrobiť zlato, potreboval by si spojiť dohromady…

Noemova archa v ľadovci hory Ararat: 2. časť

0 icon

Pokračujeme druhou a zároveň záverečnou časťou článku s názvom Noemova archa v ľadovci hory Ararat. Noemovu archu asi nikomu predstavovať nemusíme. Čo je však zaujímavé, niekoľko očitých svedkov tvrdilo, že ju zazrelo v ľadovci v hore Ararat. Niet sa čo čudovať, keďže disponujeme presným popisom archy, aj dokonalou lokalizáciou miesta…

10 fascinujúcich faktov o prírode, o ktorých si doteraz pravdepodobne nevedel

0 icon

Príroda je skutočne zaujímavá. Niektoré veci, ktoré pre nás pripravila, nám doslova vyrážajú dych. Preto sme sa rozhodli poskladať rebríček desiatich fascinujúcich prírodných faktov, o ktorých si doteraz pravdepodobne nepočul. Je skutočne z čoho vyberať, preto môžeš v budúcnosti očakávať pokračovanie tohto seriálu. 1. Nechty na rukách rastú štyrikrát rýchlejšie ako…

Armádny Magazín

Pripravuje Izrael útok na Teherán? Stíhačky F-16 trénujú s veľkými vonkajšími palivovými nádržami

0 icon

Izrael, 28. október 2021 (AM) – Stíhačky F-16 izraelského letectva sa na sociálnych sieťach ukázali s nezvyčajnými veľkorozmernými vonkajšími palivovými nádržami. Tieto lietadlá sa zúčastňujú medzinárodných manévrov Blue Flag v Negevskej púšti za účasti bojových lietadiel z USA, Nemecka, Francúzska a Veľk

USA umiestnili v Moldavsku 400 „mariňákov“, pripravených ísť do vojny na Donbase

0 icon

Moldavsko, 28. október 2021 (AM) – Do Moldavska bolo vyslaných 400 príslušníkov námornej pechoty USA, čakajúcich v plnej bojovej pohotovosti k presunu na Donbas v prípade začatia ofenzívy ukrajinských ozbrojených síl.   Podľa novinára Alexeja Nepošlova v súčasnosti americké jednotky len čakajú, kedy budú pripravené na rýchle nasadenie na Don

Video: Ukrajina uviedla nový samopal Fort-230 vlastnej konštrukcie

0 icon

Ukrajina, 28. október 2021 (AM) – Ukrajina má v úmysle spustiť výrobu nového samopalu "Fort-230", vyvinutého v štátnom vedecko-výrobnom podniku "Fort" Vinica. Ako uviedol hlavný konštruktér KNPO Nikolaj Glivjev, závod pripravuje linku na montáž nových zbraní .  

Ležal som tam dva dni, pozoroval Nemcov, jedným výstrelom som ich dal desať: lovec z tajgy Ivan Kulbertinov

0 icon

Rusko, 28. október 2021 (AM) – Ivan Kulbertinov sa narodil v roku 1917 v rodine evenkského - lovca. Nemal šancu študovať. Rodina sa celý rok túlala po tajge a lovila. Tieto zručnosti sa mu hodili počas vojnových rokov.   V júli 1942 odišiel Ivan na front. Bojoval pri Moskve, oslobodil Orel, Kursk,…

Na Donbase ide do tuhého. Ukrajinci spustili najväčšie útoky proti civilistom aj s použitím tureckých bojových dronov

0 icon

Donbas, 28. október 2021 (AM) – Šéf Luhanskej ľudovej republiky Leonid Pasečnik oznámil, že kyjevské bezpečnostné sily zintenzívnili ostreľovanie frontových dedín republiky, v dôsledku čoho bol poškodený dom v obci Prišib, Slavjanoserbskij okres.   https://twitter.com/i/status/1453308186497363970   „Ukrajinské ozbrojené sily zintenzívňujú

Svetlo sveta

Pastiersky list KBS pri príležitosti návštevy pápeža Františka na Slovensku

0 icon

Pri príležitosti blížiacej sa návštevy Svätého Otca na Slovensku prinášame pastiersky list slovenských biskupov. List prinášame v plnom znení. _______ Drahí bratia a sestry, viac ako rok je naša spoločnosť poznačená pandémiou, ktorá priniesla strach do všetkých oblastí života. Akosi podvedome sme si hovorili: kedy už konečne príde nejaká dobrá správa;…

Biskupi rozhodli o zrušení dišpenzu od povinnosti účasti na bohoslužbách

0 icon

Na 99. plenárnom zasadaní KBS v Badíne sa v dňoch 15. a 16. júna 2021 zúčastnili všetci slovenskí katolícki biskupi, členovia KBS. V rámci zasadania zvolili na nasledujúce obdobie 5 rokov generálneho sekretára KBS. Stal sa ním banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec. Za predsedu Liturgickej komisie bol zvolený rožňavský biskup Mons.…

Ako dlho je po prijatí Eucharistie prítomný Kristus v človeku?

0 icon

Eucharistia je najväčším pokladom Katolíckej Cirkvi. Ježiš pod spôsobom chleba je prítomný v Eucharistii a to svojím telom, dušou a božstvom. Prítomnosť Krista v Eucharistii nekončí v momente nášho prijatia, ale pretrváva do chvíle, kedy sa rozpustí posledná čiastočka konsekrovaného chleba. Ako príklad si môžeme uviesť príhodu zo života svätého…

Sv. Ján Nepomucký – mučeník spovedného tajomstva

0 icon

Ján z Pomuku sa narodil niekedy okolo roku 1340, v dedinke Pomuk.  Na mieste, kde dnes stojí barokový kostol sv. Jána Nepomuckého, stál podľa ústneho podania domček, kde sa Ján narodil. O jeho vzdelaní je málo známe. S istotou vieme, že študoval na pražskej univerzite. Vieme, že od roku 1369…

Medzinárodný modlitbový deň k úcte Panny Márii Matky všetkých národov

0 icon

The post Medzinárodný modlitbový deň k úcte Panny Márii Matky všetkých národov appeared first on Svetlo Sveta.

FOTO DŇA

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali