Naša vláda zavádza segregačné opatrenia. V o 20 % viac zaočkovanom Rakúsku prijali podobné segregačné opatrenia ako u nás skôr a teraz sa rozhodli ísť do úplného extrému. Môže toto vôbec dopadnúť dobre?

Bratislava 19. marca 2021 (HSP/Foto:TASR)

Očkovanie proti covidu má byť slobodnou voľbou každého človeka. Niekto má zdravotné indikácie, ktoré môžu mať za následok potenciálne väčšie riziko pri ochorení na covid. Pre týchto ľudí po porade s ich lekárom je reálne riešenie pre ochranu svojho života nechať sa zaočkovať

Pre ľudí, kde je predpoklad, že človek ochorenie covid zvládne, lebo je v dobrej zdravotnej kondícii je očkovanie väčším rizikom ako samotný covid a takýto človek sa samozrejme nechce dať očkovať. Nikto vám však negarantuje, že aj pri dobrej kondícii ochorenie zvládnete. Ľudia občas zomrú aj na omnoho banálnejšie choroby, ako je covid.

Zásadným zlomom pri uvažovaní o covide by mala byť realita, ktorú teraz pozorujeme v štátoch po celom svete. Príkladom sú najmä štáty s vyššou zaočkovanosťou, ako je zaočkovanosť u nás a tiež štáty s veľmi vysokou zaočkovanosťou. V týchto štátoch sa vírus šíri, ľudia končia v nemocniciach a aj zomierajú.

Vírus sa šíri aj v krajinách, ktoré majú zaočkovanosť nad 90 %,  dokonca v štáte Gibraltar, ktorý má 118 %, zaočkovanosť, musia znova zavádzať protipandemické opatrenia.

Nikto nespochybňuje, že zaočkovaný človek ma istú ochranu, ťažšie sa nakazí a očkovanie mu môže pomôcť lepšie zvládnuť prekonanie ochorenia. Veď na to má toto očkovanie slúžiť. Problém je, že sa očakávala vyššia miera ochrany. Dnes sa ukazuje, že táto miera ochrany sa hlavne s plynutím času, dostáva pod 50 %. Po pol roku, je už zaočkovaný tak málo chránený, že by sa mal skôr považovať za neočkovaného ako očkovaného.

Nedá sa teda očkovaním dosiahnuť kolektívna imunita, ako sa to predpokladalo a sľubovalo. Dá sa iba trocha zmierniť nápor na nemocnice.

Ani opätovné a opätovné očkovanie v polročnom intervale nezabezpečí potrebnú ochranu, pretože, a na to upozorňuje stále viac imunológov, vírus bude o to viac mutovať.

Je preto potrebné hľadať inú cestu. Problémom je najmä sezónnosť tohto ochorenia, keď sa odrazu naplnia nemocnice.

Odborníci by mali určiť, nastaviť spôsoby, ako postupovať, aby sa toto nedialo. Ako včasne a čím liečiť, aby sa ľudia nedostávali pri čaji a citróne do ťažkých stavov, keď už potrebujú hospitalizáciu alebo dokonca ventiláciu.

U nás sa však tieto cesty nehľadajú. Tlačí sa iba na očkovanie. Vláda núti ľudí sa zaočkovať bez ohľadu na to, či to reálne potrebujú alebo nie. Bez ohľadu na to, že to nepovedie k žiadanému výsledku.

Čo je najhoršie, siahla už k takým metódam, ktoré sú jednoznačne porušením ľudských práv. Segreguje časť obyvateľstva a obmedzuje jeho základné ľudské práva. Ako ukazujú príklady z viac zaočkovaných krajín, ešte k tomu aj úplne zbytočne.

Príkladom je susedné Rakúsko, ktoré má približne o 20 % vyššiu zaočkovanosť. Rakúsko prijalo podobné segregačné pravidlá o niečo skôr (15.11.). Tiež vytvorili dve skupiny obyvateľov, pričom jedna bola oproti druhej potrestaná odňatím niektorých základných práv. Dnes rozhodli o zavedení kompletného lockdownu a od 1. februára 2022 má byť celá populácia povinne zaočkovaná.

Môže niekto ospravedlniť nariadenie povinného očkovania v čase, keď je už úplne jasné, že to nepomôže? Kto ponesie zodpovednosť za zdravotné komplikácie a mŕtvych v dôsledku očkovania?

Čo je však horšie a čo vyzerá naozaj hrozivo, je fakt, že k dramatickému porušovaniu ľudských práv nedochádza iba u nás alebo v Rakúsku ale v spúste štátov po celom svete a aj vo viacerých ďalších európskych krajinách.

Takéto rozsiahle porušovanie ľudských práv a obmedzovanie slobody ľudí si od pádu totalitného režimu nepamätáme.

Môžete toto vôbec dopadnúť dobre?

Jozef Kováč