„V roku 2020 – 2023 sme boli svedkami, že sa trestné právo používalo v súboji s politickými oponentmi. A dnes mi vadí, že sa za pojem extrémizmus dá schovať všetko a za extrémistov sú označovaní politici alebo ľudia, ktorí majú iný názor ako mainstreamový,” povedal poslanec. To, či strana Smer-SD návrh z dielne SNS podporí, sa ešte nevie. Kéry informoval, že budúci týždeň bude koaličná rada a bude sa tam diskutovať aj o tejto téme.

„Ja osobne nie som fanúšik znižovania trestov za extrémizmus. Ale poďme sa o tom baviť, lebo je to veľmi dôležitá téma,” uviedol poslanec. Pripomenul v tejto súvislosti obdobie pandémie Covid-19. „Keď niekto povedal, že sa nedá očkovať, hneď bol označovaný za extrémistu,” dodal poslanec. Podľa neho sú na tom rovnako pojmy nacizmus a fašizmus, za ktoré je dnes snaha schovať takmer všetko. Poslanec je názoru, že je to nebezpečné a že to devalvuje podstatu toho, čo by sa v skutočnosti malo nazývať skutočným menom, a teda čo je skutočne znakom fašizmu alebo nacizmu.

Poslanec Juraj Krúpa (SaS) v diskusii uviedol, že do roku 2023 Trestný zákon nebol žiadny problém, až dovtedy, kým sa to nezačalo týkať ľudí blízkych Smeru či oligarchov. „Tresty za omeškanie, také, ktoré postihli 26-tisíc ľudí, neboli problém, pokiaľ sa takéto omeškanie nestalo ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD), ktorý dostal exekúciu,” povedal Krúpa. Rovnako je to podľa neho aj u znižovania trestov za extrémizmus. „Na slovensku sme očakávali, že budeme mať adresnú energopomoc. Nakoniec je z toho plošná energopomoc. Ale to, čo táto vládna koalícia priniesla, je adresná pomoc v trestnej politike a trestných zákonoch, ktoré sú adresované ľuďom blízkym tejto vládnej koalícii,” vyhlásil poslanec a upozornil, že takéto zmeny síce adresne pomôžu vybraným osobám, ale Slovensko ako také to môže poškodiť.