„Spolu je to 26 druhov. Našimi nevšednými stravníkmi sú myšiaky hôrne, dravce, ktoré k nám zalietavali na loj,“ skonštatoval Noga s tým, že s prikrmovaním začínajú približne od polovice novembra, avšak vždy to závisí od počasia.

Na základe fotopascí, ktorými sledujú v mestských lesoch viac kŕmidiel, vedia povedať i to, kto prilieta ako prvý a kto sa, naopak, ostýcha. Ranným vtáčaťom je veľmi často červienka. „Nemá veľmi rada sýkorkovú tlačenicu, radšej si pozbiera roztrúsené zvyšky orieškov, peletiek či lojových gúľ, keď je kŕmidlo prázdne. No a prázdne je zväčša len veľmi skoro ráno,“ podotkol Noga.

Ostýchavé, respektíve skôr plaché, sú sojky. Ako však hovorí, ako poľovný druh majú s človekom i zlé skúsenosti, no v mestských lesoch sú v bezpečí.

Vtáctvu najviac chutia pravdepodobne orechy, či už vlašské, arašidy alebo lieskovce. Veľmi radi majú aj loj alebo špeciálne lojové peletky, ktoré sú dostupné v obchodoch. Nič nepokazí ani slnečnica, ktorá im takisto chutí, pričom je v porovnaní s ostatnými krmivami pomerne lacná a dostupná.

Pri kŕmidlách sa však neobjavuje len vtáctvo. „Počas siedmich rokov sledovania kŕmidiel sme tu už zaznamenali rôznych iných návštevníkov,“ poznamenal Noga. Loj prilákal líšky, kuny, ale i jazveca, slnečnicu ochutnala i srnka či venčiace sa psy. „Návštevy diviakov sa často končia i rozbitím kŕmidla, naopak, drobné ryšavky a hrdziaky po sebe nezanechajú takmer žiadnu stopu,“ doplnil Noga. Najčastejším hosťom spomedzi cicavcov je veverica. Vydrží v kŕmidle dlhé minúty, niekedy takmer hodinu.