„Európa sa nesmie stať pešiakom externých mocností zoči-voči prekrývajúcim sa globálnym krízam,“ povedal predseda poroty, nemecký poslanec Armin Laschet, s tým, že „situácia je vážna“. Dodal, že bez ekonomickej konkurencieschopnosti nebude mať Únia v dlhodobom horizonte finančný, technologický ani priemyselný základ potrebný pre ochranu vlastnej bezpečnosti.

Draghi, ktorému sa pripisujú zásluhy za záchranu spoločnej európskej meny po dlhovej kríze v eurozóne v roku 2012, dnes vyzýva na hlbšiu hospodársku integráciu Európy, aby dokázala súperiť so Spojenými štátmi a Čínou.

Vo svojej rozsiahlej správe o konkurencieschopnosti Európskej únie (EÚ) z roku 2024 predstavil 383 odporúčaní vrátane spoločnej regulácie kapitálových trhov a znižovania byrokracie.

Podľa Draghiho Európa čelí rastúcemu tlaku na posilnenie svojej ekonomiky, keď antisystémové strany získavajú stále väčšiu podporu naprieč kontinentom a jej vzťahy s Ruskom aj USA sa zhoršujú.

„Toto rozhodnutie prichádza v čase, keď Európa čelí toľkým nepriateľom, vonkajším aj vnútorným, ako snáď nikdy predtým,“ povedal ex-šéf ECB a bývalý premiér Talianska vo videopríhovore, v ktorom zdôraznil, že EÚ sa musí stať silnejšou vojensky, ekonomicky aj politicky.

Medzi predchádzajúcich nositeľov Ceny Karola Veľkého patria napríklad pápež František, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ukrajinský ľud, francúzsky prezident Emmanuel Macron či bývalý československý a český prezident a protikomunistický disident Václav Havel. Minulý rok cenu získala súčasná predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.