Film vytvára desaťročie času života Slnka v 61 minútach. Prístroje uskutočnili zhruba 425 miliónov snímok (jeden snímok za hodinu) Slnka na vlnovej dĺžke 17,1 nanometra.
Video ukazuje vzostup a pád aktivity svietidlá v rámci 11-ročného cyklu a pozoruhodné udalosti, ako je tranzit planét a erupciu. Sú tam tiež tmavé zábery, ktoré sa ukázali, keď optika slnečnej dynamiky observatória zatienila Zem alebo Mesiac.
Ľudstvo sa blíži k pochopeniu toho, ako funguje Slnko
Vedcom sa podarilo objaviť neutrína, ktoré sa objavujú počas druhej najdôležitejšej reakcie, ktorá “poháňa“ naše Slnko. O výsledkoch štúdie informovali 23. júna na online konferencii Neutrino 2020.
Podľa odborníkov sa energia Slnko generuje v jeho jadre dvoma spôsobmi. Najväčšia časť energie, asi 99%, vzniká vďaka fúzii vodíka s héliom počas protón–protónovej reťazovej reakcie. Druhou skupinou fúznych reakcií je takzvaný cyklus CNO zahŕňajúce uhlík, dusík a kyslík, teda prvky umožňujúce reakciám pokračovať. Úspechom vedcov sa práve stalo to, že prvýkrát detektovali neutrína z tohto druhého procesu.
Svoj experiment odborníci vykonali pomocou detektora Borexino v talianskom Národnom laboratóriu Gran Sasso. Zariadenie môže spozorovať záblesky svetla, ktoré neutrína generujú, keď bombardujú elektróny uhľovodíkov vo veľkej nádrži s kvapalinou. Zistili, že každú sekundu a cez každý centimeter štvorcový na Zemi prechádza okolo 700 miliónov neutrín zo slnečného CNO cyklu.
Výsledky experimentu však odhaľujú nielen podrobnosti energetických procesov nášho Slnka. Môžu prispieť aj k pochopeniu štruktúry hviezdy, a konkrétne jej metalicity, teda obsahu prvkov ťažších ako vodík a hélium. Súčasne, a to kvôli niekoľkým spôsobom merania, existujú rôzne názory na úroveň metalicity Slnka. Citlivejšie meranie neutrín CNO cyklu má pomôcť problém vyriešiť.