Napätie medzi Iránom a Izraelom rastie. Existuje možnosť, že sa Izrael začne správať racionálne, keď trpí mesiášskym komplexom?

Mohammad Dzavad Zarif, hlava zahraničných vecí Iránu, obvinil Izrael z tajnej výroby a držby atómových zbraní. Vyzval Izrael, aby sa priznal k tomu, že má k dispozícii atómové zbrane a umožnil medzinárodným expertom navštíviť izraelské tajné laboratóriá a jadrové základne. Podľa Zarifa žiadna izraelská politická šou ani žonglovanie nedokážu ukryť skutočnosť, že Izrael je jediný režim na Blízkom východe, ktorý tajne vyvíjal a takisto má k dispozícii nedeklarované atómové zbrane a reálny jadrový arzenál. Pritom Izrael obviňuje Irán z toho, že sa Irán snaží rozvinúť svoj jadrový program, iránsky jadrový program však nie je zameraný na vytvorenie atómových zbraní, ale je určený k tomu, aby zvýšil energetický potenciál krajiny. Iránski vedci okrem toho na rozdiel od Izraela úzko spolupracujú s medzinárodnými monitorovacími týmami. K tomu, čo sa deje s americkou pomocou v izraelských laboratóriach a atómových zariadeniach, nemá nikto prístup. Od Izraela je minimálne pokrytecké používať dvojitý meter.

Netanjahu vinil na zasadaní Valného zhromaždenia OSN Irán pre atómový bunker v Teheráne, kde sa podľa Netanjahua ukrýva 15 kontajnerov s obsahom 300 ton, pričom tieto kontajnery sú priamo spojené s tajným atómovým výskumom Iránu. O Netanjahuovi je známe, že klamal v otázke existencie irackých zbraní hromadného ničenia a klamal aj v otázke sýrskych chemických zbraní. Prečo by teda nemal klamať aj v otázke iránskeho atómového programu?

Izrael sa na rozdiel od Iránu nenachádza pod “medzinárodnými sankciami” z dôvodu, že vlastní tajne atómové zbrane a vykonáva nekontrolovaný atómový výskum.  V roku 2015 sa Teherán a 6 medzinárodných prostredníkov (Rusko, USA, Británia, Čína, Francúzsko a Nemecko) zhodli na riešeni regulácie iránskeho atómového programu. Nakoniec sa prijalo riešenie, na základe ktorého Irán pozastavil svoje aktivity s obohacovaním uránu a vpustil medzinárodných odborníkov do svojich jadrových objektov. Na základe tohto kroku Iránu sa z Iránu čiastočne sňali sankcie, čo vydráždilo amerických neoconov. Američania však stále odmietajú Iránu vyplatiť vklady v amerických bankách, ktoré Američania zmrazili a následne ukradli po iránskej islamskej revolúcii v rokoch 1978-1979, ktorá znamenala koniec proamerického režimu Páhlaviovcov  v tejto krajine.

Trump informoval o jednostrannom ukončení jadrovej dohody s Iránom a presadzuje nové sankcie proti Iránu v rozsiahlom objeme. Členovia EÚ sa však k americkým krokom stavajú veľmi vlažne a americké i izraelské aktivity ochotne nepodporujú. Ukončenie dohody zo strany USA znamená, že Irán sa vracia k procesom obohacovania uránu, čo vyvoláva odmietavé reakcie Izraela a neoconi žiadajú tvrdé potrestanie Iránu.

Izrael nekomentuje informácie o tom, že mí k dispozícii jadrové zbrane. Podľa expertov Izrael začal svoj jadrový arzenál budovať v 60 a 70 rokoch 20.storočia a momentálne môže mať  dispozícii približne 200 bojových atómových hlavíc (počet kolísa od 50  – 450 kusov izraelských bojových atómových hlavíc). Keďže Izrael je presvedčený, že stojí nad medzinárodným právom a medzinárodnými zákonmi, do izraelských atómových laboratórií a zariadení nepúšťa medzinárodných inšpektorov.

Ruský vojenský expert Andrej Manojlov z Lomonosovovej univerzity je presvedčený, že Irán sa bude snažiť o získanie jadrovej zbrane. Izrael už jadrové zbrane má k dispozícii. Američania a Európska únia samozrejme Izrael, ktorý stojí mimo kontroly špecialistov, nikdy na rozdiel Iránu kritizovať a perzekuovať nebudú.

Podľa Manojlova Izraelu nestačí to, že ho chránia USA, izraelská obranná doktrína sa už nespolieha len na americkú pomoc. Izraelci sú presvedčení, že bez jadrových zbraní by ich arabskí nepriatelia v okolí Izraela zlikvidovali. Podľa Manojlova ak by Irán mal k dispozícii jadrové zbrane a použili by ich voči Izraelu, znamenalo by to iránsky koniec, Irán by vymazali z mapy a lídrov, ktorí by jadrový útok voči Izraelu naplánovali, by čakal horší osud ako Kaddáfiho.

Posledné vystúpenie Netanjahua na zasadaní OSn v New Yorku, v ktorom hovoril o hrozbe existencie iránskej atómovej zbrane, vytvára pre USA možnosti zvyšovať nátlak na Irán. Ruský expert Igor Šartov je presvedčený, že Irán má pravdu, keď kritizuje Izrael z nezákonnej držby atómových zbraní a takisto považuje aktivity Iránu, (Irán sa pozastavuje nad tým, že voči Izraelu neexistujú žiadne relevantné sankcie za nezákonné vlastnenie a výrobu atómových zbraní), za oprávnené. Američania, Británia, Francúzsko sa otázke izraelského jadrového programu nevenujú, kontrolujú len Indiu a Pakistan, pričom Irán, ktorý atómové zbrane nevlastní, neustále západní lídri trestajú.

Američania, Briti i Francúzi vetujú všetky návrhy, na základe ktorých by sa malo ustanoviť, že aj pre Izrael by platili medzinárodné zákony a Izrael by sa mal riadiť medzinárodným právom. Irán upozorňuje na dvojité štandardy, ktoré nemajú nič spoločné s demokraciou, no západní lídri a mainstream oprávnenú kritiku Iránu odmietajú. Jadrové zbrane sa dnes vnímajú ako faktor zdržiavania. Ak by mal Irán k dispozícii jadrové zbrane, upokojil by sa aj Izrael a jeho politika by sa stala slušnejšou. Dnes si je Izrael vedomý svojej dominancie a podpory USA, preto pokračuje vo vraždení Palestínčanov, teroristických útokoch voči Sýrii či Libanonu. Ak bude mať Irán jadrové zbrane, Izrael bude vystupovať na medzinárodnej scéne oveľa korektnejšie.

Podľa Igora Šatova možnosť vypuknutia jadrového konfliktu medzi štátmi je podstatne nižšia ako možnosť, že sa teroristi dostanú k “špinavej atómovej bombe” a pokúsia sa takúto zbraň použiť. Sankcie voči Iránu považuje za kontraproduktívne, rovnako aj ďalší expert Vladimir Možegov, ktorý zastáva názor, že Irán sa oprávnene cíti byť ohrozený agresívnou izraelskou politikou, takže nie je nič nepochopiteľné na tom, že sa snaží jadrovú zbraň získať. Aj na príklade Severnej Kórey, ktorá má k dispozícii len zopár starších bojových hlavíc je vidieť, že Američania so Severnou Kóreou rokujú veľmi korektne a ich agresivita neprekročí stránky mainstreamových médií. To je presne to, po čom Irán túži. Američania si môžu na stránkach mainstreamu brechať koľko chcú, Irán však potrebuje istotu, že Američania a ani Izrael nebudú môcť na jeho územie beztrestne zaútočiť. Dosiaľ túto istotu Irán nemá, na príkladoch Iraku, Sýrie, Juhoslávie či Líbye jasne vidieť, že krajiny, ktoré atómové zbrane nemajú, sa musia obávať americkej agresivty.

Podľa Vladimíra Možegova Netanjahuove tvrdenia o iránskom jadrovom programe a mávanie fotografiou bunkra, kde sa údajne nachádza množstvo kontajnerov s jadrovým materiálom, sú s najväčšou pravdepodobnosťou nepravdivé. Vo svete silnie kritika Izraela, pokiaľ však budú Izrael chrániť Američania, žiadne kroky, ktoré by prinútili Izrael správať sa kultivovane a podľa medzinárodných zákonov, nemožno očakávať. Netanjahuove tvrdenia umožnia Američanom neoprávnene ešte viac posilniť sankcie voči Iránu, Američania potrebujú prinútiť Európu prestať rozvíjať vzťahy s Iránom. Američania sa svojimi krokmi snažia utiahnuť opraty nielen Iránu, ale aj svojim európskym vazalom, ktorí čoraz hlasnejšie repcú voči americkej politike. Tá im totiž spôsobuje neprimerané ekonomické straty a je výhodná len pre Američanov. Takto sa spojenci nesprávajú.

Možegov tvrdí, že Izrael má k dispozícii približne 80 bojových hlavíc (Možegov nesúhlasí s 200 a viac izraelskými hlavicami, odvoláva sa na informácie “Bulletin Of The Atomic Research” z roku 2013). Irán dosiaľ jadrovú zbraň nevyvinul a podľa Možegova, aby Irán odvrátil hrozbu amerického či izraelského jadrového útoku, bude musieť mať k dispozícii viacero jadrových hlavíc. Podľa Možegova je problémom to, že iránsko-izraelské vzťahy sú veľmi napäté a nepriateľské. Izrael nemá v arabskom svete priateľov a Irán je jeho najväčším nepriateľom. Izraelci sú podľa Možegova značne poznačení “mesiášskym komplexom” a vnímajú vzťahy s Iránom “v iracionálnej biblickej rovine”, čo determinuje ich kroky a vedie k eskalácii napätia. Spoliehajú sa na pomoc amerických neoconov a podľa Možegova, keby bola americkou prezidentkou Clintonová, už by v Sýrii a Iráne zúrila mohutná vojna. Zvolenie Trumpa za amerického prezidenta tieto plány na čas pozastavilo a dalo svetu šancu nájsť rozumné riešenie nepríjemnej situácie. To sa však môže hocikedy zmeniť…