Najzápadnejšie miesto v Európe, kde dlho vládli starí Slovania – ostrov Rügen

Berlín 27. septembra 2018 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Najväčší nemecký ostrov Rügen (Rujana) má plochu necelých tisíc štvorcových kilometrov a žije na ňom sedemdesiatsedemtisíc obyvateľov. Bol komunistickým rajom bývalej NDR a vyhľadávaným miestom, kde v lete chcel každý stráviť dovolenku

Aj kancelárka Angela Merkelová milovala tento ostrov veľmi v časoch, keď ešte robila vedeckú kariéru v NDR a bola lojálnou podporovateľkou východonemeckého komunizmu a užívala veľké výhody, ktoré jej z toho plynuli. Pre ďalšiu kariéru, teraz už na Západe, však rýchlo zmenila svoje politické názory a o NDR nepovie ani jedine pozitívne slovo. Láska k Rügenu jej však zostala a pravidelne ho navštevuje.

V siedmom storočí osídlil ostrov Rügen slovanský kmeň Ranov (a či Rujanov)

Na ostrove možno dodnes nájsť výrazné stopy po ich kultúre. Postavili mohutné opevnenia, ktorých zvyšky sa dajú obdivovať v Garzi, na Kape Arkona a na vrchu Rugard pri hlavnom meste ostrova, Bergene.

Tento mimoriadne schopný kmeň západoslovanských Ranov vybudoval na Rügene významnú ríšu

Bola natoľko stabilná, že existovala niekoľko storočí. Svojím spôsobom bola dokonca významnejšia ako Veľkomoravská ríša, a to už len tým, že mala neporovnateľne dlhšiu trvácnosť a bola vnútorne oveľa stabilnejšia.

Na Slovensku sa takmer nič nevie o tejto najstaršej vyspelej slovanskej štátotvornej kultúre – slovenskí historici o nej buď nevedia veľa, alebo sa o ňu neveľmi zaujímajú.

Pochodil som celý Rügen – je výnimočne úchvatný a má jedinečné svojrázne čaro – a samozrejme som sa zaujímal o stopy, ktoré na ňom zanechali naši slovanskí predkovia.

Ríša najzápadnejších Slovanov vznikla hlboko na územiach Germánov

Ich vyspelá ríša výrazne opvlyvnila okolitý priestor Baltického mora, ako aj blízku pevninu, kde boli malé germánske kniežatstvá. Bola veľmi silná aj vojensky a jej sila sa zakladala na mocnej námornej flote. Dánske kráľovstvo bolo v tom čase veľmi úspešné a mocné a obávala sa ho tak Británia, ako aj Škandinávia, ale na svojho konkurenta na Rügene, na nebezpečných Ranov nestačilo a tento stav trval až do 12. storočia. Ranovia boli nielen vynikajúci bojovníci, ktorí robili úspešné výpady až na dánske brehy a hnevali tak dánskeho kráľa, ale vynikali aj ako skvelí stavitelia. V trojuholníku Barth – Jasmund – Gristow postavili početné hrady a chrámy.

Ďaleko za hranice ríše Ranov bol známy aj ich mohutný impozantný Tempelburg na Arkone (kombinácia hradu a chrámu), zasvätený slovanskému bohu Svantovitovi.
Po zničení Retry sa stal hlavným chrámom severovýchodných Slovanov. Retra bola centrálnou svätyňou Slovanov v severovýchodnom Nemecku a patrila bohu Svarožičovi. Jej pozostatky sa dosiaľ nepodarilo lokalizovať. Aj táto svätyňa bola Tempelburgom a bola religióznym, vojenským a politickým centrom zväzu lutických Slovanov.

Odtiaľ bol v rokoch 983 až 1068 organizovaný odpor a odboj polabských a baltických Slovanov proti pokresťančeniu a proti vzniku feudálneho štátu, ktorý bol prepojený s germánskym kresťanstvom a jeho kňazmi. Slovania oboje odmietali ako stratu slobody a ako zotročenie a bojovali dlho urputne proti nim. Nakoniec ale podľahli a prijali kresťanstvo z donútenia a stratili svoju slobodu vo feudálnom štáte.

Roman Bednár