Parlamentnému ústavnoprávnemu výboru by mal podľa kontrolórov rezort spravodlivosti predložiť Akčný plán realizácie investícií a plnenia záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy.

“Investície v rámci justície musia byť realizované do 30. júna 2026. Ku koncu januára bola projektová dokumentácia dokončená len v šiestich z 19 prípadov, verejné obstarávanie na zhotoviteľa bolo vyhlásené len pri dvoch projektoch – pri Krajskom súde v Košiciach a Okresnom súde Banská Bystrica,” skonštatoval NKÚ.

Kontrolóri upozornili, že od predloženia prvých návrhov reformy do legislatívneho procesu v decembri 2020 do jej spustenia v júni 2023 prešlo takmer 30 mesiacov, čo sa výrazne negatívne premietlo do realizácie investičných projektov. Zároveň poukázali na veľké rozdiely medzi pôvodným reformným zámerom ministerstva a schválenou legislatívou. Podľa NKÚ nedošlo k zásadnej zmene územnej pôsobnosti, ani k deklarovanému zvýšeniu ekonomickej efektivity správy súdov.

“Výsledné zmeny súdnej mapy týkajúce sa najmä prvostupňových okresných súdov považujeme preto len za formálne naplnenie pôvodne stanovených zámerov bez zásadnej zmeny v ich činnosti a územnej pôsobnosti. Reforma nepriniesla zmeny ani v štruktúre krajských súdov,” zdôraznil predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Za naplnenie pôvodných zámerov možno podľa NKÚ považovať vznik sústavy správnych súdov a zmeny v kauzálnych príslušnostiach krajských súdov. Spustenie činnosti Najvyššieho správneho súdu SR a zároveň budovanie jeho analytickej jednotky považujú kontrolóri za príklad dobrej praxe.

NKÚ ďalej upozornil, že ministerstvo nestanovilo merateľné ukazovatele pre budúce hodnotenia výsledkov reformy. Podľa národnej autority pre externú kontrolu tak existuje reálne riziko, že reformu nebude možné objektívne vyhodnotiť. Z celkového objemu finančných prostriedkov určených na renováciu budov z plánu obnovy v sume 123,8 milióna eur neboli podľa kontrolórov do konca roka 2024 vyčerpané žiadne. V pripravovanej revízii je navrhnuté zníženie sumy určenej na rekonštrukciu budov súdov na 103,6 milióna eur.

“Ďalšie finančné prostriedky sú vyčlenené na kúpu budov, digitalizáciu či administratívne kapacity. Spolu ide o 232,8 milióna eur, z ktorých bolo do konca minulého roka vyčerpaných 83,7 milióna eur. Nezrealizuje sa ani projekt informačného systému centralizovaného súdneho riadenia za takmer päť miliónov eur. Malo pritom ísť o kľúčový prvok reformy. Keďže nový systém nebude zavedený, súdy budú musieť naďalej používať síce pravidelne aktualizovaný, no už zastaraný informačný systém z roku 2001,” doplnil NKÚ.

Investície v oblasti súdnictva sú súčasťou reformy justície a budú predmetom ôsmej žiadosti o platbu Slovenska z plánu obnovy vo výške 550 miliónov eur. Zdržanie alebo nesplnenie čo i len jedného míľnika, napríklad z oblasti súdnictva, ohrozuje podľa NKÚ podanie celej žiadosti o platbu Európskej komisii.

“Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo upozorňuje vládu a parlament na nedostatočný manažment projektov či neefektívnu internú kontrolu v rámci jednotlivých komponentov, zúčtovateľných pilierov plánu obnovy a odolnosti. Slovensko tak v konečnom dôsledku môže pre zlý manažment vyčerpať z plánu obnovy výrazne menej, ako bolo pôvodne plánované, a to 6,4 miliardy eur,” uzavrel Andrassy.

Kolíková: Nie je pravdou, že reforma súdnej mapy nemá ukazovatele

Nie je pravdou, že reforma súdnej mapy nemá ukazovatele, naopak, boli jasne zadefinované. Reforma mala svoje ukazovatele a bola priebežne vyhodnocovaná, o čom boli aj posielané správy Európskej komisii, čo správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) popiera. Poslankyňa Národnej rady SR a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) to uviedla v reakcii na zistenia NKÚ, podľa ktorých rezort spravodlivosti od roku 2021 zlyháva pri manažovaní investícií súvisiacich s reformou súdnictva. V správe je podľa Kolíkovej množstvo nepresností.

Exministerka odmieta napríklad aj to, že súdna mapa okrem vytvorenia správneho súdnictva nepriniesla zásadné zmeny. “NKÚ zjavne opomenul napríklad vytvorenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach,” podotkla.

Nespochybňuje však závery NKÚ v tej časti, že súčasný minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) má zaviesť krízový manažment pre investície z plánu obnovy a o jeho pláne má transparentne informovať.

Podľa najnovších zistení Najvyššieho kontrolného úradu Ministerstvo spravodlivosti SR od roku 2021 zlyháva pri manažovaní investícií súvisiacich s reformou súdnictva. Existuje podľa neho vysoké riziko, že Slovensko nedokáže vyčerpať financie z plánu obnovy určené na modernizáciu súdnych objektov. Ministerstvu preto odporúča zaviesť krízové riadenie subjektov realizujúcich investície z plánu obnovy. Parlamentnému ústavnoprávnemu výboru by mal podľa kontrolórov rezort spravodlivosti predložiť Akčný plán realizácie investícií a plnenia záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy.

Susko: Zlý manažment investícií pri reforme súdnictva je vinou M. Kolíkovej

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojej správe o zlom čerpaní prostriedkov z plánu obnovy určených na rekonštrukciu súdov potvrdil už vznesené varovania. V reakcii na správu NKÚ, ktorý konštatoval zlyhanie manažovania investícií pri reforme súdnictva, to uviedol minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD) kladúci vinu za vzniknutú situáciu svojej predchodkyni Márii Kolíkovej (SaS).

Susko na sociálnej sieti poznamenal, že vyjadrenia NKÚ de facto kopírujú jeho slová z tlačovej konferencie, ktorá sa uskutočnila 18. marca minulého roka. Minister vtedy predložil výsledky analýzy poukazujúcej na to, že “projekty, ktoré mali byť približne v polovici, sú na začiatku, presnejšie, v bode nula”. Odmieta preto, aby zlyhania procesu mal vysvetľovať on. “Jediné, čo môžem smerom do minulosti odporučiť každému, kto žiada vysvetlenie a vyvodenie zodpovednosti, je, aby sa obrátil práve na moju predchodkyňu,” dodal Susko.

Upozornil tiež, že ku krízovému riadeniu, po ktorom volajú kontrolóri, pristúpil ihneď po svojom nástupe do funkcie. “O krokoch som informoval aj prostredníctvom pravidelných odpočtov činností, ktoré ministerstvo povinne zasiela Národnej koordinačnej a implementačnej autorite, a teda v konečnom dôsledku aj Európskej komisii. V súvislosti s aplikáciou krízového manažmentu bolo zavedených viacero funkčných opatrení personálneho aj systémového charakteru, o ktorých bol informovaný aj NKÚ,” skonštatoval minister.

Uistil, že hoci sa všetky peniaze, ktoré boli alokované na reformu, zachrániť nepodarí, robí rezort maximum pre to, aby aspoň časť prostriedkov neprepadla. “O aktuálnom stave pripravenosti jednotlivých projektov a časovom harmonograme ich realizácie budem s kolegami z projektového riadenia čoskoro informovať verejnosť a v prípade záujmu aj parlamentný výbor,” oznámil šéf rezortu spravodlivosti.