“Pokračovala dlhovou krízou a neskôr sa pretransformovala na krízu (ne)dôvery v spojitosti s migračnými tlakmi a rozhodnutím Británie opustiť EÚ. Je prirodzené, že kríza plodí dopyt po reflexii, je však neprirodzené, že s touto iniciatívou prichádza EK. Za normálnych okolností by takýto dokument mal byť produktom procesu reflexie samotných členských krajín,” zdôraznil Nagy.

Pre súčasné politické líderstvo Európy je podľa analytika však charakteristické, že konsenzus sa rodí čoraz ťažšie a krajiny sa uspokojujú s riešeniami či návrhmi, ktoré sú postavené “na najnižšom spoločnom menovateľovi”. “Aj preto má text Junckerovej bielej knihy menej normatívny charakter, teda nehovorí explicitne, ako to má byť, ale viac deskriptívnu povahu – predstavuje alternatívy, ako to môže dopadnúť,” vysvetlil analytik.

V praktickej rovine je podľa neho prínos bielej knihy pomerne sporný, pretože v zásade ide o konštatovanie evidentného. “Samotný fakt, že autorstvo bielej knihy prináleží Komisii znamená, že členské štáty si ju nemusia osvojiť spôsobom a v miere, ktorá by znamenala reálnu politickú zmenu,” konštatoval analytik.

Za prítomnosti kolégia eurokomisárov v plenárnej miestnosti šéf EK predstavil začiatkom marca päť scenárov možného vývoja EÚ. Dal pritom najavo, že scenár založený na obmedzení EÚ len na spoločný trh je mu vzdialený. “Sú tu takí, čo chcú z EK spraviť len správcu jednotného trhu. Ja som proti!” uviedol šéf eurokomisie.

Okrem zachovania súčasného fungovania Únie predložil aj dva nové postoje k európskej integrácii, ktoré spočívajú buď v užšej spolupráci časti členských štátov a vytvorení viacrýchlostnej Únie, alebo v zbližovaní členov len v niektorých oblastiach. Dokument EK ponúka aj možnosť širokej a hlbšej integrácie, ktorá by posilnila úlohu EÚ na úkor členských štátov.

Junckerova biela kniha o budúcnosti Únie je adresovaná lídrom členských štátov s výnimkou Spojeného kráľovstva, ktorí sa stretnú 25. marca na summite v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Hlavnou témou bude vývoj spoločenstva po brexite. Do konca marca sľúbila britská premiérka Theresa Mayová formálne požiadať o odchod z Únie aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy.

Biela kniha šéfa Európskej komisie (EK) Jeana-Claudea Junckera je priznaním Komisie, že situácia v EÚ je vážna. Pre TASR to uviedol politológ Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Pavol Baboš.

“Čelní predstavitelia členských štátov by sa mali zaoberať tým, ako sa pohnúť vpred a riešiť problémy, ktoré Európa má,” uviedol Baboš.

Ako ďalej vysvetlil, EK urobila prvý ťah, a dala tým akoby loptičku na stranu členských štátov, ktoré musia povedať, ako si predstavujú budúcnosť EÚ a seba v nej. “Nečakám, že by do tohto procesu momentálne zasahoval Európsky parlament nejako výrazne. Pokiaľ ide o Radu EÚ, tretiu z takých hlavných inštitúcii EÚ, tak to je vlastne zoskupenie hláv štátov – členov. Myslím, že práve na tomto fóre bude prebiehať najživšia diskusia,” konštatoval politológ.

Podľa politológa je ťažké predvídať, ako sa vyvinie situácia v EÚ, keďže často ani samotní diplomati či politici vo viacerých štátoch nevedia, čo vlastne chcú. “Štyri veľké štáty tento týždeň povedali, akú majú predstavu, avšak v dvoch (a možno až troch) z nich sa môže vymeniť osoba na najdôležitejšom politickom poste,” uviedol Baboš, pričom narážal na kancelárku v Nemecku, prezidenta vo Francúzsku a premiéra v Taliansku. “A to, čo platí dnes, nemusí o pol roka,” uzavrel.

Za prítomnosti kolégia eurokomisárov v plenárnej miestnosti šéf EK predstavil začiatkom marca päť scenárov možného vývoja EÚ. Dal pritom najavo, že scenár založený na obmedzení EÚ len na spoločný trh je mu vzdialený. “Sú tu takí, čo chcú z EK spraviť len správcu jednotného trhu. Ja som proti!” uviedol šéf eurokomisie.

Okrem zachovania súčasného fungovania Únie predložil aj dva nové postoje k európskej integrácii, ktoré spočívajú buď v užšej spolupráci časti členských štátov a vytvorení viacrýchlostnej Únie, alebo v zbližovaní členov len v niektorých oblastiach. Dokument EK ponúka aj možnosť širokej a hlbšej integrácie, ktorá by posilnila úlohu EÚ na úkor členských štátov.

Junckerova biela kniha o budúcnosti Únie je adresovaná lídrom členských štátov s výnimkou Spojeného kráľovstva, ktorí sa stretnú 25. marca na summite v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Hlavnou témou bude vývoj spoločenstva po brexite.

Do konca marca sľúbila britská premiérka Theresa Mayová formálne požiadať o odchod z Únie aktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy.

NAGY: Skutočným reformným rokom pre EÚ bude až rok 2018

Európu momentálne čakajú tri kľúčové voľby, a to v Holandsku, Francúzsku, Nemecku a potenciálne i neplánované voľby v Taliansku. “Tieto voľby prinášajú potenciál pre skutočne substantívnu zmenu politických pomerov na starom kontinente, a preto je prirodzené, že skutočne reformným rokom pre EÚ bude až rok 2018.” Pre TASR to povedal analytik GLOBSEC Policy Institute Tomáš Nagy.

“Navyše, už v prvej polovici tohto roka sa začnú vyjednávania s Britániou ohľadom charakteru brexitu a dá sa očakávať, že tento proces skonzumuje značnú časť politickej pozornosti na oboch stranách Lamanšského prielivu. Aj preto sú očakávania expertnej komunity ohľadom naštartovania reforiem v tomto roku značne minimalistické,” konštatoval analytik.

Zároveň zdôraznil, že charakter budúcej integrácie sa bude priamo odvíjať od toho, aká agenda preváži na zozname priorít EÚ. Ak sa podľa neho bude dôraz klásť napríklad na spoluprácu v otázke vnútornej bezpečnosti, EÚ to bude sceľovať, pretože sa dá predpokladať širšia inkluzivita členských krajín v tomto procese.

Ak však bude dôraz budúcej integrácie podľa analytika kladený napríklad na problémy eurozóny, exkluzivita, keďže nie každá členská krajina má dnes euro, preváži a viacrýchlostné integračné tendencie sa ďalej posilnia. “Ako som spomínal, dôležité je venovať pozornosť agende navrhovanej spolupráce, tá potom zadefinuje samotný charakter budúcej integrácie EÚ,” spresnil analytik.