Na Slovákov sa dobre pľuje

Bratislava 12. februára 2024 (HSP/Foto:Screenshot Youtube)

Konzervatívnu a národne uvedomelú verejnosť pred pár dňami pobúrili hanlivé vyjadrenia Martina Milana Šimečku, otca lídra PS, Michala Šimečku. V diskusnej relácií označil slovenský národ za „malý a zbabelý, ktorý nikdy nebojoval.“ Martin Milan Šimečka sa týmto výrokom zaradil k ďalším zakomplexovaným osobám (zámerne používam pojem osoby a nie osobností), ktoré sa hanlivo vyjadrili o Slovensku

Jeho syna minulý rok pritom pobúrili vyjadrenia maďarského premiéra. Viktor Orbán sa o Slovensku vyjadril ako „odtrhnutom území“, čo označil Michal Šimečka „za neprípustné“. Podobne reagovali aj ostatní, či už opoziční alebo koaliční poslanci. Slovenská republika je zvrchovaný štát a štipľavé reči maďarských politikov by mal každý Slovák, trochu znalý histórie, odsúdiť. Zastane sa mladý Šimečka Slovenska aj tentokrát, a označí slová jeho otca „za neprípustné“? Sotva. Pre neho je Slovensko len marketingová značka a s vlastenectvom nemá nič spoločné.

Martin Milan Šimečka rozšíril zoznam a svojimi vyjadreniami sa postavil do radu za Veroniku Remišovú, ktorá sa svojho času vyjadrila: „My sme národ, ktorý nemá dlhú históriu, nemáme veľmi veľa veľkých osobností.“ Kým u Remišovej išlo skôr o nevzdelanosť, nevedomosť, Šimečka sám seba označuje za intelektuála, a jeho vyjadrenia pramenia nie z neznalosti, ale z pohŕdania.

Akokoľvek sú vyjadrenia týchto jedincov hanlivé, v porovnaní s výrokmi Františka Šebeja a Arpáda Šoltésa ide o slabý odvar. Šebejovi, ktorý bol súčasťou vlády Roberta Fica za Most-Híd medzi rokmi 2016-2020, sa v minulosti chcelo vracať pri pohľade na slovenskú zástavu. Najviac dourážal Slovákov, a nie len nás, novinár Arpád Šoltés. Šoltés, ktorý o sebe vyhlásil „som arogantný, cynický, starý židák s krivou papuľou a mnoho ľudí ma nenávidí“  napísal: „Slováci? To je taká tá čvarga z východnej Európy ako Poliaci a Maďari. Tí, čo furt otŕčali dlaň, ale odmietli čokoľvek dávať.“

O niečo jemnejší tón zvolil Vladimír Šucha, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý v roku 2019 vstúpil do PS a v prípade volebného úspechu mal pod krídla vziať ministerstvo školstva. Na konferencii „Férová akadémia“, pod patronátom o.z. Žijem vedu a CVTI, s podporou nadácie ESET a SK4ERA, na adresu Slovákov povedal: „máme v našej DNA chromozómy, ktoré sú pokazené a mali by sme ich napraviť.“ Slovami, ktorými otváral podujatie, kritizoval postoj Slovákov k rodovej rovnosti. Jeho vyjadrenie pobúrilo poslancov Národnej rady a žiadali jeho odvolanie. „Spor“ sa urovnal ospravedlnením.

Ak by si podobné vyjadrenia dovolil napríklad Fico alebo Uhrík v súvislosti s Rómami, ospravedlnenie by určite nestačilo. Pravdepodobne by ich stíhala NAKA a lynčovali progresívne médiá. Ale čo je dovolené bohovi, nie je povolené volovi. Na to sme si už žiaľ zvykli. Svojim „vrúcnym“ vzťahom k Slovákom sa netají ani Fedor Gál, spoluzakladateľ hnutia Verejnosť proti násiliu a niekdajší poradca federálnej vlády ČSSR. Niekoľko rokov žije mimo územia SR, v Prahe, ale pravidelne komentuje dianie na Slovensku.

V jednom príspevku z roku 2023 pre Denník N, urobil genetický rozbor Slovákov, “že každý druhý Slovák má v sebe kus Fica, Putina, či iného darebáka, ktorý dokáže niekoho oklamať, niekomu niečo ukradnúť, niekomu ublížiť.“ Uvideli sme niekoľko výrokov známych osôb, ktoré na Slovensku síce žijú, alebo žili a niektorí sú, alebo boli platení z našich daní, ale keď na to príde neváhajú na Slovensko nakydať.

Naozaj sme malý a zbabelý národ, bez histórie a osobností? Iste, sú ľudia, ktorý by ho taký chceli vidieť a svedčí to o ich vlastnej malosti a zakomplexovanosti. Nanešťastie pre nich. Slovensko je síce mladý štát, ale starý národ. Rad osobností, ktoré vzišli zo slovenskej zeme je dlhý. Matej Bel, rodák z Očovej, polyhistor, uznávaná osobnosť vtedajšej Európy. Adam František Kolár, zvaný slovenský Sokrates, osobný poradca kráľovnej. Móric Beňovský, rodák z Vrbového, prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom pacifiku.

Alexander Rudnay, ostrihomský arcibiskup, patril medzi najsilnejších mužov v Uhorsku a ktorý raz vyhlásil: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“ Michal Bosák, slovenský bankár, bol v roku 1976 zaradený medzi 14 najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách. Jozef Murgaš, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie.

Môžeme pokračovať, desiatkami a desiatkami ďalších mien, ktoré sa významne zapísali do európskych a svetových dejín. Na margo vyjadrení pána Šimečku staršieho. Slováci prelievali krv počas hektických rokov 1848/49, 70 000 ich padlo v prvej svetovej vojne. Boli súčasťou československých légií, bez ktorých by sotva vznikla prvá Československá republika. Bránili vlasť v roku 1939, kedy mladý štát napadlo susedné Maďarsko, v tzv. malej vojne. Časť sa zapojila do SNP. Nie, my nie sme ani malí, ani zbabelí, ani bezvýznamní. Už len skutočnosť, že národ aj bez štátu prežil do dnešných dní, hovorí o životaschopnosti, húževnatosti a veľkosti slovenského národa.