K doplňujúcemu vypočutiu niekdajších majstrov pristúpil súd práve predovšetkým v súvislosti s posudkom. Na dnešnom pojednávaní vypovedali ako svedkovia Miroslav Barák, Martin Bobok a Jozef Slošiar. Štvrtý z majstrov, ktorý mal vypovedať, sa na súd nedostavil a piaty zomrel.

Podľa znaleckého posudku ústavu malo ostať v miestnosti 600 kilogramov materiálu a mal tam byť tak dlho, že pracovníci zabudli, že tam je. Toto množstvo Barák vo svojej výpovedi vylúčil, podľa jeho slov, ak by tam bol nejaký materiál, tak sa mal presunúť a mali si to vyriešiť zamestnanci. Obložnosť nebola prekročená, aj keby tam zostala paleta, povedal. Bývalý majster si nevie predstaviť, že by tam bolo uložené také množstvo materiálu. “Stopercentne by ma to vyrušovalo,” podotkol. Povinnosť presúvať materiál mala podľa slov Baráka, ale aj Boboka a Slošiara, zásobovacia skupina.

V blízkosti miestnosti, ako vyplýva z posudku, sa tiež malo nachádzať aj ďalších 240 kilogramov zlože, teda už delaborovaného materiálu, toto miesto označili znalci z KEÚ aj za epicentrum výbuchu.

Bobok, zmenový majster pyrovýroby, podľa svojich slov s určitosťou nevie povedať, či sa v miestnosti nachádzalo 600 kg materiálu. “Ako majster na zmene som dbal na to, aby som plnil technologický plán,” povedal. Na otázku, či mohli pracovníci zabudnúť také množstvo materiálu, odpovedal, že to nevylučuje. “Volá sa to profesionálna slepota, je možné, že som 600 kilogramov prehliadol,” poznamenal. Ďalších 240 kg zlože, ako ďalej uviedol Bobok, tam mohlo zostať, ak to bolo podľa technologického postupu.

Slošiar pracoval ako majster pyrovýroby v podniku v popoludňajšej zmene deň pred tragickým výbuchom. V prípade, ak by tam bolo také množstvo materiálu, zásobovacia skupina by to podľa neho riešila a pracovala dlhšie. Množstvo 600 kg, ako poznamenal Slošiar, je veľa, skôr ide podľa neho o 600 kusov a ak by to zistil, riešil by to.

“Na dnešnom hlavnom pojednávaní sa opakovanými výsluchmi svedkov súd snažil, a podľa mňa veľmi dôsledne, zistiť, čo by eventuálne prichádzalo do úvahy ako základná iniciácia celého nešťastia, to znamená výbuchu. Pretože vznikajú rozdielne tvrdenia a závery medzi Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru SR a realitou. A tú realitu práve popisujú dnešní svedkovia,” uviedol pre TASR jeden z obhajcov Ľubomír Hrežďovič. Svedkovia podľa neho pripúšťajú prítomnosť takéhoto materiálu, ale KEÚ môže vychádzať len z hypotéz, prípadne z podkladov, ktoré získa práve z výsluchov týchto svedkov.

“Slová profesionálna slepota môžeme preložiť ako slovo rutina, čiže aj vo veľmi vysoko rizikových a nebezpečných prevádzkach dochádza k rutinnému prístupu a ten materiál tam mohol byť zložený relatívne dlhšiu dobu, než o akej uvažuje znalecký posudok,” reagoval na tvrdenia jedného z majstrov Hrežďovič.

Po výpovediach svedkov sa súd zaoberal listinnými dôkazmi zo spisu. Samosudkyňa odročila pojednávanie na neurčito. “Súd sa z VOP Nováky pokúsi zabezpečiť originál rozboru znečisteného TNT s bakelitom, ktorý na hlavnom pojednávaní ako návrh na doplnenie dokazovania predložil obžalovaný v 3. rade,” informoval TASR hovorca súdov v Trenčianskom kraji Roman Tarabus s tým, že podľa výsledku získania či nezískania tohto originálu rozboru zváži k tomuto materiálu vypočuť vypracovateľov.

V prípade, že sa súdu podarí zabezpečiť originál totožný s predloženým dôkazom obžalovaným v 3. rade, v zmysle jeho návrhu a obhajcu Hrežďoviča, priberie znalca na zodpovedanie otázok, ktoré sa týkajú výbuchu. “Súd tiež uložil stranám v lehote 15 dní oznámiť ďalšie otázky, ktoré by navrhovali položiť znalcovi z odboru výbušnín v prípade zabezpečenia originálu rozboru znečisteného TNT,” dodal Tarabus.

Obžalovanými z prečinu všeobecného ohrozenia v súvislosti s tragickým výbuchom vo VOP Nováky z 2. marca 2007, pri ktorom zahynulo osem pracovníkov a 37 utrpelo rôzne zranenia, sú piati bývalí manažéri VOP Nováky – generálny riaditeľ VOP Jozef B. (1956), ekonomicko-obchodný riaditeľ Eduard B. (1942), technický riaditeľ Ján L. (1957), výrobný riaditeľ Ján L. (1963) a bezpečnostný technik Jozef O. (1975). Podľa znenia obžaloby sú manažéri zodpovední za to, že zanedbali bezpečnosť pracovníkov pri delaborácii, teda mechanickej, ručnej likvidácii rôznej munície, na čo mal podnik dlhodobú špecializáciu. Súd posudzuje, či vedúci pracovníci pripustili neúmernú kumuláciu výbušného materiálu a jeho uskladňovanie vo výrobných priestoroch a v ich blízkosti. Množstvo výbušnín, ako sa uvádza v obžalobe, mnohonásobne prekračovalo objem stanovený predpisom Ministerstva hospodárstva SR o uskladňovaní výbušnín aj platný predpis o bezpečnostných opatreniach pri práci s muníciou a výbušninami a ničení munície, vydaný bývalým ministerstvom národnej obrany v roku 1963. Kauzou sa OS Prievidza zaoberá od marca 2012.