MZV: Mníchovská dohoda pripomína, že ustupovanie zlu je cestou do pekla

Bratislava 28. septembra 2018 (SITA/HSP/Foto:wikimedia)

Rok 2018 prináša výročia naplnené pozitívnym obsahom, ale aj tie smutnejšie. K tým druhým patrí aj 80. výročie Mníchovskej dohody a 1. Viedenskej arbitráže. Nacistické Nemecko, fašistické Taliansko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo podpísali 30. septembra 1938 v Mníchove dohodu, v dôsledku ktorej boli veľké časti Čiech a Moravy odstúpené Nemecku. Následne boli 2. novembra 1938 vo Viedni ministrami zahraničných vecí Nemecka a Talianska Joachimom von Ribbentropom a Galeazzom Cianom rozsiahle oblasti Slovenska prisúdené Maďarsku, Poľsku a Nemecku. Udalosti prispeli k rozbitiu medzivojnového Československa a otvorili cestu nacistickej expanzii, ktorá napokon viedla k 2. svetovej vojne.

“Počas jesene 1938 sme zostali za dverami rokovacej miestnosti a rozhodovalo sa o nás bez nás. Dnes vďaka členstvu v EÚ, Rade Európy a OBSE sedíme za hlavným európskym rokovacím stolom. V roku 1938 sme zostali sami a veľmoci uprednostnili falošnú politiku ústupkov. Dnes sme vďaka členstvu v NATO súčasťou najsilnejšej vojenskej aliancie na svete, v ktorej platí pravidlo jeden za všetkých, všetci za jedného,” pripomína vo vyhlásení ministerstvo zahraničia a dodáva že v Európe aj v Slovenskej republike sme sa z týchto udalostí poučili a dnes sa nachádzame v úplne inej pozícii. “Rivality medzi stredoeurópskymi štátmi sa podarilo nahradiť atmosférou dôvery, hľadania spoločných záujmov a spolupráce, čoho stelesnením je okrem iného visegrádska spolupráca. Hranice, o ktorých bola Mníchovská dohoda aj Viedenská arbitráž, dnes vďaka členstvu v schengene prekračujeme bez zábran a kontrol. Toto je podoba Európy, ku ktorej sa Slovensko hlási”.

Podľa ministerstva zahraničných vecí je však Európa svedkom nebezpečného kriesenia prízrakov, o ktorých sme si mysleli, že patria nenávratne minulosti. “Ožívanie nenávistných ideológií, prejavy politického extrémizmu, rasovej a menšinovej neznášanlivosti – súčasti podhubia poslednej tragickej vojnovej kataklizmy – relativizujú a erodujú hodnoty ležiace v základoch európskeho mierového projektu. Tieto hodnoty je preto potrebné viac ako inokedy spoločne hájiť”. Udalosti z jesene 1938 nám pripomínajú, že ustupovanie zlu je cestou do pekla. “Mníchovská dohoda a na ňu nadväzujúca Viedenská arbitráž sú historickým mementom, pripomínajúcim k čomu vedie politika krátkodobých ziskov a zneužívania národnostných menšín na podkopávanie suverenity a integrity európskych štátov. Napokon na ňu doplatili najviac tí, ktorí si v danej chvíli mysleli, že sú historickými víťazmi. Mníchovská dohoda aj Viedenská arbitráž nám pripomínajú význam stabilného bezpečnostného prostredia pre riadne fungovanie medzinárodného práva, potrebu byť v centre medzinárodného diania, mať spoľahlivých a dôveryhodných spojencov. Výzvou preto naďalej zostáva presadzovať rešpektovanie zásad vzťahov medzi štátmi, ktoré sú zakotvené v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte KBSE,” dodal na záver rezort zahraničia.