Mýty o organických potravinách. Ako nás klamú manažéri marketingu

Rím 2. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Stále väčší počet Talianov kupuje ekologicky čisté potraviny. Keď si dávajú do koša potraviny so značkou “bio”, sú dokonca ochotní zaplatiť viac ako za rovnaké “neorganické” potraviny. Je to ale rozumná voľba? Podľa mienky niektorých expertov nie!

Sputnik.Itália sa na to spýtal profesora, bývalého prezidenta talianskeho agrometeorologického združenia (Associazione Italiana di Agrometeorologia), docenta Milánskej univerzity, autora veľkého počtu publikácií, spoluriaditeľa Múzea poľnohospodárskych dejín a viceprezidenta Agrárnej spoločnosti Lombardie Liugiho Marianiho.

Mariani: Som koordinátor skupiny SETA (Poľnohospodárskej vedy a technológie n.d.r.), neformálnej siete výskumníkov vo sfére agronómie a poľnohospodárskej výroby, ktorá bola založená v reakcii na aktívnu propagandu organického poľnohospodárstva v posledných rokoch. Jedna vec je pestovať organické potraviny podľa dopytu trhu, iná je venovať sa “bio” marketingu s dôrazom na škodlivosť inej poľnohospodárskej produkcie, ktorá dnes živí celý svet!

V rámci SETA sa snažíme oboznámiť obyvateľov s integrovaným poľnohospodárstvom, ktoré víta inovácie tiež v genetike (rozmanitosť pestovaných kultúr, druhov živočíchov), v technológiách pestovania: hnojivá, ničenie buriny, rastlinolekárskej bezpečnosti, zavlažovanie, a pod.

Poľnohospodárstvo dnes živí planétu práve s pomocou technológií. V 20. storočí sa podarilo dvakrát zvýšiť poľnohospodársku výrobu a žať z jedného hektára šesťnásobnú úrodu ako pred sto rokmi.

Na začiatku dvadsiateho storočia obývalo planétu poldruha miliardy ľudí, dnes je ich ale cez 7 miliárd, a dokážeme lepšie uživiť obyvateľstvo čo do kvality a kvantity vďaka tomuto technologickému pokroku. Ak sú dnes ľudia, ktorí dávajú prednosť organickým surovinám a sú ochotní platiť za ne dvojnásobok alebo trojnásobok, je to výborné, avšak nemyslím, že si to môže dovoliť ostatné obyvateľstvo.

Hypotetické poľnohospodárstvo založené na “organickej produkcii” teda nedokáže uživiť celý svet?

Organické poľnohospodárstvo má dnes výsledky nižšie ako to tradičné o 20-70%. Je to priemerne o 50% menej produkcie štyroch najdôležitejších kultúr, ktoré dnes zabezpečujú 64% potravín pre obyvateľstvo: pšenica, ryža, kukurica a sója.

Ak sa budeme venovať iba organickému poľnohospodárstvu, ktoré dnes zabezpečuje 2% potrieb svetového obyvateľstva v stravovaní, potom by sme dokázali na rovnakej pôde uživiť podľa tejto technológie len 50% obyvateľov planéty. Takže bolo potrebné urobiť rozhodnutia: čo máme “obetovať”? Seba obetovať nechceme, takže ohrozené bude chudobné obyvateľstvo rozvojových krajín.

Pán profesor, čo dnes znamená termín biopotraviny?

Sú to potraviny, v ktorých výrobe sa neuplatňuje viacero technológií. Ide napríklad o syntetické hnojivá, takzvané chemikálie, vďaka ktorým sa dnes zvýšila výroba bielkovín. Závisí na nich výroba 50% bielkovín pre ľudskú stravu. Bielkoviny tvoria telesnú štruktúru, takže fakt, že ľudia sú dnes o 15 cm vyšší ako v čase zjednotenia Talianska (pozn. rok 1861), sa vysvetľuje rozvojom bielkovinovej stravy: mlieko, mäso, krúp a bôbovitých kultúr.

Manažéri marketingu často vyhlasujú, že sa vo výrobe organických potravín nepoužívajú pesticídy, ale nie je to pravda, pretože aj v tomto prípade jednoducho nepoužívajú ich nové druhy, ale tradičné, ako je síran meďnatý, pyretrum, azadirachtin a spinosad. Toto stále používajú. A chcel by som povedať, že nie je potrebné “hanobiť” chémiu, sami sme tiež z chémie, bez nej by sme neboli živými organizmami.

Dá sa očakávať, že organické potraviny majú vyššiu kvalitu?

Väčšia časť vedeckej literatúry nepripúšťa možnosť podstatných rozdielov v kvalite bio a “nebio” potravín. Výrobcovia sú povinní dodržiavať kvalitu potravín podľa zákona. Farmár preto vyrába produkciu s použitím pesticídov, ktoré zabraňujú prítomnosti húb, hmyzu, burín, aby ničili osevy, pritom ale nezabúda, že musí dodať na trh potraviny určitej kvality.

Chcel by som spresniť: farmári nie sú “sérioví tráviči”, ako sa mylne domnievajú tí, ktorí sa venujú biomarketingu, ale podnikatelia, ktorí chránia svoje osevy pred škodcami, ktorí ich inak zničia. A to tiež nastoľuje antropologickú otázku.

V akom zmysle antropologickú?

V Biblii sa hovorí, že Boh povedal Adamovi a Eve po vyhnaní z raja toto: “Hľa, dal som vám každú rastlinu majúcu semená na povrchu celej zeme a každý strom, na ktorom je ovocie majúce semená. To budete mať za pokrm. “Ale prehovoril aj o burinách, ktoré ničia úrodu, čo je prekliatie, s ktorým ľudstvo bojuje oddávna, dnes tiež s pomocou takzvaných herbicídov. Toto je antropologický fakt.

Do päťdesiatych rokov minulého storočia sa všetko robilo ručne, napríklad ničenie buriny na ryžových poliach, čo si vyžiadalo 600 hodín na jeden hektár. Dnes, s ohľadom na cenu pracovnej sily, by sme v tomto prípade platili 15 eur za jedno kilo ryže. Avšak s pomocou mechanizácie a chémie sme prekonali veľa negatívnych následkov.

Vari značka bio nezaručuje absenciu chemického “znečistenia” výrobku?

Vôbec nie! V skutočnosti to nie je žiadna záruka, pretože ide o certifikáciu “procesu”, a nie výrobku. Záruku poskytujeme my, keď s pomocou rozboru zisťujeme, že 98-99% výroby “organických” potravín, alebo výrobkov integrovaného poľnohospodárstva, obsahuje nižšie percento pesticídov, než ustanovuje zákon. Tým potvrdzujeme, že látky v týchto potravinách majú koncentráciu, ktorá nespôsobuje toxickosť, pretože je nižšia ako hranica stanovená zákonom. “Bezpečnostné prah” stanovuje zákon.